Vo vyšetrovacom spise ŠtB v sídle Ústavu pamäti národa sa nachádza aj rozsudok Ľudového súdu v Košiciach z júna 1948, ktorým bol Csatáry uznaný vinným a odsúdený na trest smrti za vojnové zločiny.
Bratislava 27. júla (TASR) - Vyšetrovací spis ŠtB o osobe údajného vojnového zločinca Lászlóa Csatáryho prezentovali dnes v sídle Ústavu pamäti národa (ÚPN) v Bratislave.
V spise sa nachádza aj rozsudok Ľudového súdu v Košiciach z júna 1948, ktorým bol Csatáry uznaný vinným a odsúdený na trest smrti za vojnové zločiny, ktorých sa dopustil v roku 1944 ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach.
"Spis obsahuje viaceré dokumenty k súdnemu procesu pred Ľudovým súdom v Košiciach," povedal predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský. "Napríklad zatykač z roku 1948, popis osoby Csatáryho aj rozsudok z 8. júna 1948."
Rozsudok má 11 strán a Petranský potvrdil, že je oň značný záujem. "Je to jediný rozsudok, ktorý momentálne existuje," povedal Petranský s tým, že sa oň zaujímalo už slovenské i maďarské ministerstvo spravodlivosti.
"Tento rozsudok pochádza z vyšetrovacieho spisu ŠTB," dodal Petranský. Otázku, prečo sa rozsudok nenachádza v súdnom spise v štátnom archíve v Košiciach, komentovať nechcel.
László Csatáry si prikrýva tvár pri odchode z prokuratúry v Budapešti 18.júla 2012. Foto: TASR/AP PhotoLászló Csatáry je obvinený, že v priebehu mája a júna 1944 osobne napomáhal a organizoval deportáciu košických Židov do koncentračných táborov. "Bolo deportovaných minimálne 11.839 osôb, najmä do Osvienčimu," uviedol Ondrej Podolec, riaditeľ sekcie vedeckého výskumu ÚPN.
Práve o vzťahu Csatáryho k deportovaným hovoria mnohé svedecké výpovede, ktoré obsahuje vyšetrovací spis. Svedkovia vypovedali už počas vyšetrovania Csatáryho v roku 1947, no najmä počas súdneho procesu v roku 1948. "Podľa svedectva lekára Zoltána Hofmana do transportov práve na pokyn Csatáryho nahnali aj chorých," uviedol Podolec. "Keď sa ďalší svedok Alexander Fridrich ohradil, Csatáry mu pohrozil deportáciou a na margo transportovaných Židov povedal: Nech zdochnú vo vagónoch!"
Tu bude player
Zaujímavosťou je výpoveď svedka Zoltána Žurovského, ktorý mal v novembri 1944 vykonať atentát na Csatáryho. Pokus bol neúspešný, Csatáry nechal deportovať ľudí do Nemecka.
Na reakcii na otázku, či Csatáry môže namietať voči zaujatosti súdneho konania z roku 1948 v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním zo spáchania vojnových zločinov, Podolec uviedol, že ÚPN neposudzuje priebeh vtedajšieho konania. Zároveň dodal, že zhromaždené svedectvá majú vysokú výpovednú hodnotu, keďže sú to autentické dobové materiály.
Lászlóa Csatáryho pomohli chytiť investigatívni žurnalisti najväčšieho britského bulvárneho denníka The Sun, ktorí v polovici júla zverejnili článok o tom, že Csatáry je v Budapešti. Na základe týchto informácií ho 18. júla v Budapešti zadržala polícia a Budínsky ústredný súd mu na základe žiadosti prokuratúry nariadil domácu väzbu. Csatáry je podľa maďarskej prokuratúry podozrivý z trestného činu vojnového zločinu uskutočneného protizákonným mučením ľudí.
Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) v Slovenskej republike apeloval na slovenské orgány, aby sa zasadili za vydanie Csatáryho na Slovensko a aby sa súd s ním konal na území SR.
