MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Senát Ústavného súdu SR odmietol sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť a ako podanú neoprávnenou osobou
Autor TASR
,aktualizované Košice 24. augusta (TASR) - Ústavný súd SR odmietol sťažnosť bývalého generálneho prokurátora a súčasného námestníka generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý ešte vlani napadol parlamentnú voľbu generálneho prokurátora zo 17. mája 2011.
"Sťažnosť odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť a ako podanú neoprávnenou osobou," informovala dnes TASR hovorkyňa ÚS SR Anna Pančurová. Senát ÚS SR o tom rozhodol na neverejnom zasadnutí vo štvrtok 23. augusta.
"Zobral som na vedomie odmietnutie sťažnosti bývalého generálneho prokurátora, pána Dobroslava Trnku, Ústavným súdom v Košiciach. Zastávam právny názor, že už neexistuje žiadna prekážka na moje vymenovanie za generálneho prokurátora. Pripomínam, že som bol zvolený v tajnej voľbe NR SR 17. júna 2011," reagoval dnes pre TASR prokurátor Jozef Čentéš.
Prezident Ivan Gašparovič nevymenuje Jozefa Čentéša za generálneho prokuratúra (GP) ani po rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý odmietol sťažnosť bývalého GP Dobroslava Trnku voči voľbe šéfa prokurátorov v Národnej rade SR zo 17. mája 2011.
"Podľa pána prezidenta by mal Ústavný súd SR komplexne rozhodnúť o všetkých podnetoch týkajúcich sa voľby generálneho prokurátora, teda aj o podnetoch pána Čentéša a skupiny poslancov Národnej rady SR. Po verdiktoch Ústavného súdu SR v tejto veci pán prezident rozhodne o tom, či Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora vymenuje alebo nevymenuje," povedal pre TASR hovorca prezidenta Marek Trubač."Rozhodnutie Ústavného súdu rešpektujem," povedal v krátkej reakcii pre TASR Dobroslav Trnka.
Trnka namietal, že Národná rada SR porušila jeho základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok garantované v Ústave SR a právo sťažovateľa bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny.
Podľa Trnku NR SR nesprávne vyhodnotila výsledok hlasovania o voľbe generálneho prokurátora 17. mája.
Išlo o voľbu, z ktorej vtedajší koaličný kandidát Jozef Čentéš odstúpil.
3. decembra 2010 – Sťažnosť na porušenie základných práv a slobôd podal poslanec NR SR Pavol Paška (Smer–SD) na Ústavnom súde SR v Košiciach, v súvislosti s tajnou voľbou generálneho prokurátora (GP). Sťažnosť na podateľni ÚS odovzdal za skupinu poslancov NR SR, ktorí žiadajú, aby ÚS túto sťažnosť prijal a aby v náleze konštatoval, že došlo k porušeniu práv a slobôd. Hovorkyňa ÚS Anna Pančurová potvrdila, že Ústavný súd prijal sťažnosť.
8. februára 2011 – Sťažnosť skupiny 56 poslancov Národnej rady (NR) SR, ktorou namietali porušenie ich základného práva pri výkone mandátu poslancov NR SR pri tajnej voľbe kandidátov na vymenovanie generálneho prokurátora 2. decembra 2010, odmietol senát Ústavného súdu (ÚS) SR ako podanú zjavne neoprávnenou osobou a pre zjavnú neopodstatnenosť.
20. apríla 2011 - Voľba generálneho prokurátora (GP) sa bude opakovať. Rozhodol o tom dnes senát Ústavného súdu (ÚS). Podľa tohto nálezu boli porušené práva kandidáta na GP Dobroslava Trnku a výsledok voľby ÚS zrušil a nariadil jej zopakovanie tak, aby boli dodržané všetky ústavné náležitosti.
30. mája 2011 – Verejnú voľbu generálneho prokurátora v NR SR napadol na Ústavnom súde SR zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý. Ústavný súd (ÚS) SR návrh zastupujúceho GP Ladislava Tichého prijal. V podaní Tichý navrhol, aby ÚS rozhodol o neplatnosti koaličnej novely rokovacieho poriadku, ktorá mala priniesť zmenu voľby nového generálneho prokurátora SR z tajnej na verejnú. Zároveň požiadal o pozastavenie účinnosti ustanovení, ktoré tento krok umožňovali. Podľa Tichého dôvod na zmenu tajnej voľby, ktorý neumožňuje kontrolu politických strán nad hlasovaním poslancov, nie je legitímnym dôvodom na zmenu. Pravidlá by sa nemali meniť tesne pred voľbami.
15. júna 2011 - Voľba generálneho prokurátora sa podľa rozhodnutia pléna Ústavného súdu (ÚS) môže uskutočniť až po tom, čo ÚS rozhodne vo veci samej. Plénum ÚS na dnešnom neverejnom zasadaní pozastavilo účinnosť ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
17. júna 2011 - Poslanci Národnej rady SR zvolili za generálneho prokurátora kandidáta koalície Jozefa Čentéša. Ten podľa oficiálnych výsledkov získal v tajnej voľbe 79 hlasov od 80 prítomných zákonodarcov, jeden sa zdržal. Opozičné strany sa voľby nezúčastnili. Čentéša, ktorý nemal súpera, ešte musí do funkcie vymenovať prezident SR Ivan Gašparovič.
22. júna 2011 - Predsedníčka Ústavného súdu (ÚS) SR Ivetta Macejková podpísala uznesenie ÚS, ktoré prerokovalo a o ktorom rozhodlo plénum ÚS na neverejnom zasadnutí pléna dňa 15. júna toho roku vo veci návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora SR na začatie konania o súlade ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady SR.
14. júla 2011 - Ústavnému súdu bola doručená sťažnosť JUDr. Dobroslava Trnku. Sťažovateľ namietal, že Národná rada SR porušila jeho základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok garantované v Ústave SR a právo sťažovateľa bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny. Argumentoval tým, že NR SR nepredložila prezidentovi SR návrh na vymenovanie sťažovateľa za generálneho prokurátora, hoci sťažovateľ získal vo voľbách dňa 17. mája nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Namietal nesprávne vyhodnotenie výsledkov hlasovania v NR SR. Sťažovateľ ďalej namietal, že Národná rada SR porušila jeho základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok aj svojím hlasovaním o voľbe generálneho prokurátora 17. júna. Podľa neho NR SR nerešpektovala rozhodnutie Ústavného súdu SR o pozastavení účinnosti ustanovenia 39 odsek 8 rokovacieho poriadku.
"Sťažnosť odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť a ako podanú neoprávnenou osobou," informovala dnes TASR hovorkyňa ÚS SR Anna Pančurová. Senát ÚS SR o tom rozhodol na neverejnom zasadnutí vo štvrtok 23. augusta.
"Zobral som na vedomie odmietnutie sťažnosti bývalého generálneho prokurátora, pána Dobroslava Trnku, Ústavným súdom v Košiciach. Zastávam právny názor, že už neexistuje žiadna prekážka na moje vymenovanie za generálneho prokurátora. Pripomínam, že som bol zvolený v tajnej voľbe NR SR 17. júna 2011," reagoval dnes pre TASR prokurátor Jozef Čentéš.
S rozhodnutím o vymenovaní J. Čentéša prezident ešte počká
Prezident Ivan Gašparovič nevymenuje Jozefa Čentéša za generálneho prokuratúra (GP) ani po rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý odmietol sťažnosť bývalého GP Dobroslava Trnku voči voľbe šéfa prokurátorov v Národnej rade SR zo 17. mája 2011.
"Podľa pána prezidenta by mal Ústavný súd SR komplexne rozhodnúť o všetkých podnetoch týkajúcich sa voľby generálneho prokurátora, teda aj o podnetoch pána Čentéša a skupiny poslancov Národnej rady SR. Po verdiktoch Ústavného súdu SR v tejto veci pán prezident rozhodne o tom, či Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora vymenuje alebo nevymenuje," povedal pre TASR hovorca prezidenta Marek Trubač.
Trnka namietal, že Národná rada SR porušila jeho základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok garantované v Ústave SR a právo sťažovateľa bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny.
Podľa Trnku NR SR nesprávne vyhodnotila výsledok hlasovania o voľbe generálneho prokurátora 17. mája.
Išlo o voľbu, z ktorej vtedajší koaličný kandidát Jozef Čentéš odstúpil.
Chronológia podaní na Ústavný súd v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora
3. decembra 2010 – Sťažnosť na porušenie základných práv a slobôd podal poslanec NR SR Pavol Paška (Smer–SD) na Ústavnom súde SR v Košiciach, v súvislosti s tajnou voľbou generálneho prokurátora (GP). Sťažnosť na podateľni ÚS odovzdal za skupinu poslancov NR SR, ktorí žiadajú, aby ÚS túto sťažnosť prijal a aby v náleze konštatoval, že došlo k porušeniu práv a slobôd. Hovorkyňa ÚS Anna Pančurová potvrdila, že Ústavný súd prijal sťažnosť.
8. februára 2011 – Sťažnosť skupiny 56 poslancov Národnej rady (NR) SR, ktorou namietali porušenie ich základného práva pri výkone mandátu poslancov NR SR pri tajnej voľbe kandidátov na vymenovanie generálneho prokurátora 2. decembra 2010, odmietol senát Ústavného súdu (ÚS) SR ako podanú zjavne neoprávnenou osobou a pre zjavnú neopodstatnenosť.
20. apríla 2011 - Voľba generálneho prokurátora (GP) sa bude opakovať. Rozhodol o tom dnes senát Ústavného súdu (ÚS). Podľa tohto nálezu boli porušené práva kandidáta na GP Dobroslava Trnku a výsledok voľby ÚS zrušil a nariadil jej zopakovanie tak, aby boli dodržané všetky ústavné náležitosti.
30. mája 2011 – Verejnú voľbu generálneho prokurátora v NR SR napadol na Ústavnom súde SR zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý. Ústavný súd (ÚS) SR návrh zastupujúceho GP Ladislava Tichého prijal. V podaní Tichý navrhol, aby ÚS rozhodol o neplatnosti koaličnej novely rokovacieho poriadku, ktorá mala priniesť zmenu voľby nového generálneho prokurátora SR z tajnej na verejnú. Zároveň požiadal o pozastavenie účinnosti ustanovení, ktoré tento krok umožňovali. Podľa Tichého dôvod na zmenu tajnej voľby, ktorý neumožňuje kontrolu politických strán nad hlasovaním poslancov, nie je legitímnym dôvodom na zmenu. Pravidlá by sa nemali meniť tesne pred voľbami.
15. júna 2011 - Voľba generálneho prokurátora sa podľa rozhodnutia pléna Ústavného súdu (ÚS) môže uskutočniť až po tom, čo ÚS rozhodne vo veci samej. Plénum ÚS na dnešnom neverejnom zasadaní pozastavilo účinnosť ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
17. júna 2011 - Poslanci Národnej rady SR zvolili za generálneho prokurátora kandidáta koalície Jozefa Čentéša. Ten podľa oficiálnych výsledkov získal v tajnej voľbe 79 hlasov od 80 prítomných zákonodarcov, jeden sa zdržal. Opozičné strany sa voľby nezúčastnili. Čentéša, ktorý nemal súpera, ešte musí do funkcie vymenovať prezident SR Ivan Gašparovič.
22. júna 2011 - Predsedníčka Ústavného súdu (ÚS) SR Ivetta Macejková podpísala uznesenie ÚS, ktoré prerokovalo a o ktorom rozhodlo plénum ÚS na neverejnom zasadnutí pléna dňa 15. júna toho roku vo veci návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora SR na začatie konania o súlade ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady SR.
14. júla 2011 - Ústavnému súdu bola doručená sťažnosť JUDr. Dobroslava Trnku. Sťažovateľ namietal, že Národná rada SR porušila jeho základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok garantované v Ústave SR a právo sťažovateľa bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny. Argumentoval tým, že NR SR nepredložila prezidentovi SR návrh na vymenovanie sťažovateľa za generálneho prokurátora, hoci sťažovateľ získal vo voľbách dňa 17. mája nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Namietal nesprávne vyhodnotenie výsledkov hlasovania v NR SR. Sťažovateľ ďalej namietal, že Národná rada SR porušila jeho základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok aj svojím hlasovaním o voľbe generálneho prokurátora 17. júna. Podľa neho NR SR nerešpektovala rozhodnutie Ústavného súdu SR o pozastavení účinnosti ustanovenia 39 odsek 8 rokovacieho poriadku.
