Bratislava 26. februára (TASR) – Zavedenie monitorovacích elektronických náramkov pre odsúdených na domáce väzenie je o ďalší krok bližšie k praxi. Členovia Ústavnoprávneho výboru NR SR dnes odobrili návrh zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami z dielne ministerstva spravodlivosti a odporučili jeho schválenie v pléne na marcovej schôdzi.

Obstaranie celého systému bude stáť 27 miliónov eur s DPH, jeho ročná údržba pre 2000 monitorovaných odsúdených je vyčíslená na 4,2 milióna eur. Rezort spravodlivosti tvrdí, že tieto prostriedky sa majú vrátiť štátu do šiestich rokov. Alternatívny trest domáceho väzenia je totiž nielen lacnejší ako pobyt odsúdených v nápravných ústavoch, ale odsúdený bude naň aj finančne prispievať. Z nákladov zhruba tri eurá na deň má platiť jednu tretinu alebo až polovicu. Zavedenie náramkov sa má odraziť aj v oblasti väzenstva, keďže časť miest v preplnených väzniciach bude uvoľnená pre tých, ktorí čakajú na výkon trestu.

Náramky však nemajú byť nasadzované iba na nohu odsúdených. Prostredníctvom nich bude možné zabezpečovať výkon takých súdnych opatrení, ako je napríklad zákaz priblíženia sa k miestu alebo osobe. Osoby podozrivé z domáceho násilia by mali monitorovať, aby sa nepriblížili k obeti. Násilníci nebudú môcť prísť napríklad na štadióny, kde by mohli spôsobovať problémy. Systém umožňuje kontrolovať aj dodržanie zákazu používania alkoholických nápojov, ktoré ukladajú súdy v trestnom konaní popri iných trestoch.

Rezort pod vedením Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD) spustil už v roku 2013 projekt Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených (ESMO), spolufinancovaný z eurofondov. Vlani v apríli podpísal zmluvu na dodávku systému elektronického monitoringu osôb so spoločnosťou ICZ Slovakia.

Minister uistil, že do domáceho väzenia sa nedostanú vrahovia, násilníci ani páchatelia inej závažnej kriminality. "Ide len o prečiny, kde je maximálna sadzba päť rokov," deklaroval. Domáce väzenie môže byť uložené len pri výške trestu do dvoch rokov, pri menej závažných trestných činoch.

"Ukladanie alternatívnych trestov má preukázateľne výrazný výchovný účinok," uviedla rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská. Odsúdený podľa jej slov normálne pracuje, venuje sa rodine a v určitých časoch musí byť doma a dodržiavať konkrétny režim. Podľa Kurilovskej je dnes v krajinách EÚ tendencia pristupovať k tomu, aby sa pri prečinoch ukladali tresty takéhoto charakteru.

Monitoring osôb s elektronickými náramkami sa má zabezpečovať centrálne v rámci operačného strediska s nepretržitou prevádzkou, ktoré vznikne na ministerstve spravodlivosti. V prípade akéhokoľvek incidentu budú operátori inštruovať probačných a mediačných úradníkov v danej oblasti a prípadne aj políciu. Systém, ktorý umožňuje monitorovať 2000 osôb, má byť do praxe nasadený od začiatku budúceho roka. V polovici tohto roka sa má začať s jeho pilotnou prevádzkou. Do nej budú zapojení nielen figuranti z policajnej akadémie a Paneurópskej vysokej školy, ale už aj odsúdení z tzv. otvorených oddelení s minimálnym stupňom stráženia.