Bratislava 2. februára (TASR) - Členovia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR odporučili v utorkovom hlasovaní všetkých štyroch kandidátov na špeciálneho prokurátora na voľbu v parlamente. O post šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sa uchádzajú prokurátori ÚŠP Peter Kysel, Ján Šanta, Vasiľ Špirko a advokát a exminister Daniel Lipšic.

Kandidátov vypočúvali počas pondelka (1. 2.) a utorka v priestoroch Bratislavského hradu. Termín voľby špeciálneho prokurátora v pléne ešte nie je známy. Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) po skončení sa výboru povedal, že závisí od predsedu NR SR Borisa Kollára (Sme rodina), kedy sa rozhodne zaradiť voľbu do programu schôdze a či sa tak rozhodne už teraz.



Predseda výboru Milan Vetrák (OĽANO) skonštatoval, že vo štvrtok (4. 2.) sa majú zísť poslanci hnutia na zasadnutí klubu. Pozvali naň aj premiéra Igora Matoviča (OĽANO). Chcú prediskutovať svoje postoje. "Je tam viacero kritérií, ktoré musíme zvažovať. Nebude to jednoduché ani vzhľadom na niektoré okolnosti, ktoré s procesom výberu súvisia," dodal v súvislosti s voľbou. Následne majú rokovať v koalícii o mene špeciálneho prokurátora.

Člen výboru Ondrej Dostál (SaS) deklaroval, že meno špeciálneho prokurátora nie je vybrané vopred. Predpokladá, že po vypočutí už majú poslanci názor, aby sa pokúsili o dohodu. "Bol by som rád, keby sme to neriešili zas indikatívnym hlasovaním," povedal Dostál s tým, že dúfa v dohodu v rámci koalície.

Šeliga verí, že špeciálneho prokurátora zvolia v čo najkratšom čase. Dodal, že v jeho strane vyberú kandidáta po dohode poslaneckého klubu aj s predsedníčkou Veronikou Remišovou. Osobne má vybratého kandidáta, nekonkretizoval však svoje preferencie. Myslí si, že okruh sa zúžil a že v klube budú vyberať z dvoch mien.

Národná rada SR bude voliť nového šéfa ÚŠP po tom, ako sa obvinený Dušan K. vzdal tejto funkcie.

V. Špirko chce na ÚŠP vyšetrovacie centrum,zamedziť chce únikom informácií

Na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) chýbajú podľa kandidáta na šéfa úradu Vasiľa Špirka možnosti na analyzovanie dát, ktoré vyplývajú z vyšetrovania. Chcel by preto zriadiť vyšetrovacie centrum. Zamedzilo by to podľa neho úniku informácií z vyšetrovania. Chce zriadiť taký model riadenia úradu, ktorým by sa odstránili nedostatky činnosti Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktoré "nepriaznivo až sťažujúco pôsobili na priebeh vyšetrovaní". Malo to totiž podľa neho vplyv aj na samotnú činnosť špeciálnej prokuratúry. Uviedol to na vypočutí pred parlamentným ústavnoprávnym výborom. Špirko pôsobí na ÚŠP na odbore ekonomickej kriminality.



Špirko by chcel eliminovať nepriaznivé dosahy funkcionárov NAKA na priebeh vyšetrovania. Navrhuje, aby boli policajní vyšetrovatelia vyčlenení na plnenie úloh pre špeciálneho prokurátora, avšak stále by podliehali riadiacej kompetencii policajných orgánov. Problém spočíva podľa neho v tom, že v riadiacich štruktúrach NAKA sa vytvorili zoskupenia, ktoré "neštandardným" spôsobom zasahovali do vyšetrovacích spisov, vedenia vyšetrovania alebo činnosti vyšetrovateľov. Dochádzalo tiež k úniku informácií. Pokiaľ by sa prenieslo riadenie vyšetrovateľov na špeciálnu prokuratúru, odizolovali by sa podľa neho tieto nežiaduce javy.

Ambíciou Špirka je tiež obnoviť stratenú dôveru a rešpekt v pozíciu špeciálneho prokurátora ako morálnej a právnej autority. Prokurátori sa podľa neho boria s preukazovaním dôveryhodnosti. Čelia tiež pribúdajúcim neopodstatneným atakom zo strany verejnosti.



Špirko vypracoval koncepciu fungovania ÚŠP, hoci to nebolo v podmienkach kandidatúry. Uviedol, že "v hlave" ju má podľa svojich slov pripravenú tri roky a diskutoval o nej s Marošom Žilinkom, ktorý je dnes generálnym prokurátorom. Odkedy sa Žilinka stal šéfom prokurátorov, nemal podľa svojich slov možnosť mu predstaviť svoju koncepciu. So Žilinkom má Špirko osobný a korektný vzťah. Žilinka bol jeho nadriadený na ÚŠP, prichádzali do styku dennodenne.

Vo svojej koncepcii poukazuje na rozšírenie kompetencií riadenia či kontrolnej činnosti špeciálneho prokurátora. Chce tak dosiahnuť dôslednejšie riadenie prokuratúry. Doteraz sa podľa neho riadilo spontánne či svojvoľne. Špirko mal v tejto súvislosti odpovedať na otázky, ako by dosiahol kontrolu samotného šéfa ÚŠP. Odpovedal, že vzhľadom na udalosti roka 2020 je už nastavená samoregulácia. Ak by boli prokurátori napádaní zo strany špeciálneho prokurátora, netolerovali by to podľa neho a ozvali by sa. Uznal, že treba nastaviť mechanizmy, aby sa zo strany generálneho prokurátora zabezpečila kontrola špeciálneho prokurátora. Mechanizmy tu podľa neho sú, len doteraz sa nevyužívali efektívne.

Podľa Špirka je "veľmi zvláštne", že doteraz tzv. inštitút kajúcnikov nikomu neprekážal, keďže funguje od roku 2003. Na využitie tohto inštitútu sa podľa neho musia splniť viaceré podmienky. Využívanie kolúznej väzby v zákone by Špirko nemenil, je podľa nej dostatočne vymedzená. Otázkou podľa neho je, ako sa aplikuje a či nedochádza k tzv. nadužívaniu dôvodov väzby. To je podľa neho v kompetencii prokurátorov i súdu.

Ústavnoprávny výbor pokračuje vo vypočúvaní kandidátov na šéfa ÚŠP

Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR pokračuje vo vypočúvaní kandidátov na špeciálneho prokurátora. V utorok by mal vypočuť zvyšných dvoch kandidátov, a to prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Jána Šantu a Vasiľa Špirka. Zvyšných kandidátov, ktorými sú prokurátor ÚŠP Peter Kysel a advokát Daniel Lipšic, vypočul výbor v pondelok (1. 2.). Verejnosť môže sledovať priamy prenos z híringu na webe RTVS.

Každý kandidát v úvode predstaví dôvody na kandidatúru, pracovné skúsenosti či publikačnú činnosť. Následne bude odpovedať na otázky členov výboru i ďalších prítomných poslancov. Možnosť pýtať sa má aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, respektíve zástupca prezidentskej kancelárie. Predseda výboru Milan Vetrák (OĽANO) už v pondelok informoval, že členovia výboru sa budú snažiť posúdiť odborný a morálny profil kandidáta a predpoklady na plnenie funkcie špeciálneho prokurátora.

Verejný híring je podmienkou na voľbu v parlamente. Predstavitelia koalície tvrdia, že pre voľbu bude dôležité verejné vypočutie, po ktorom sa chcú dohodnúť na spoločnom kandidátovi. Špeciálny prokurátor by sa mal voliť na aktuálnej schôdzi NR SR, presný termín zatiaľ nie je známy.

Šéfom ÚŠP chcú byť štyria kandidáti - advokát a exminister Daniel Lipšic a prokurátori ÚŠP Peter Kysel, Vasiľ Špirko a Ján Šanta. Národná rada SR bude voliť nového šéfa ÚŠP po tom, ako sa obvinený Dušan K. vzdal tejto funkcie.

J. Šanta: Šéf ÚŠP by mal byť kontrolujúcim, ale aj kontrolovaným subjektom

Foto: TASR - Jakub Kotian

Šéf Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) by mal byť kontrolujúcim, ale aj kontrolovaným subjektom. Uviedol to prokurátor ÚŠP Ján Šanta počas vypočúvania kandidátov na nového šéfa úradu v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady (NR) SR. Špeciálny prokurátor by mal podľa neho častejšie robiť odpočet svojej činnosti. Podčiarkol i dôležitosť vysvetľovania procesov či postupov špeciálnej prokuratúry verejnosti. Poukázal na poddimenzovanosť ÚŠP a potrebu zefektívniť prijímací proces prokurátorov. Deklaroval tiež, že pri zmenách štruktúry ÚŠP sa nemá zrušiť oddelenie extrémistickej kriminality, len by sa malo zaradiť pod odbor všeobecnej kriminality. Hovorí o zefektívnení a lepšom prerozdelení práce.

Šanta skonštatoval, že špeciálny prokurátor by mal naďalej aktívne dozorovať veci, ale v rozumnej miere, aby to nebolo na úkor jeho kontrolnej a riadiacej činnosti v rámci úradu. Ako subjekt kontrolovaný by mal zas podľa neho robiť pravidelný odpočet svojej činnosti raz za pol roka, a to pred verejnosťou i NR SR. Hovorí o transparentnosti a otvorenosti, aby sa mohli pýtať aj médiá a tretí sektor. Zdôraznil úlohu komunikácie a vysvetľovania verejnosti pri predchádzaní znižovaniu dôvery voči prokurátorom.



Medzi opatrenia na zamedzenie zlyhaniu špeciálneho prokurátora zaradil i odôvodňovanie prípadného presunutia spisu. "Ak bude chcieť zmeniť toho-ktorého prokurátora, vec prideliť inému, odňať ju a podobne, musí to urobiť na základe písomného opatrenia, možno s výnimkou zjavných organizačných zmien, napríklad pri odchode do dôchodku," priblížil s tým, že zmena spisu má byť zaznamenateľná.

Podčiarkol aktuálnu personálnu poddimenzovanosť ÚŠP. "Po 16 rokoch činnosti ÚŠP môžem povedať, že za celý tento čas existovalo obdobie snáď len niekoľko mesiacov, keď sme boli personálne plne obsadení," poznamenal. Priestor na legislatívnu zmenu vidí vo vytvorení personálneho zásobníka prokurátorov po vzore súdov a tiež v zefektívnení procesu prijímania prokurátorov. Zdôraznil aj ambíciu približovať sa k elektronickému spisu.



Deklaroval, že pri zmenách štruktúry ÚŠP, ktoré navrhuje generálny prokurátor, sa nemá rušiť ani zlučovať oddelenie na boj s extrémizmom, len sa má zaradiť pod odbor všeobecnej kriminality, kam patria i oddelenia na boj s korupciou a s organizovaným zločinom. "Nikto nechce oslabovať žiadnu agendu, nikto žiadnu agendu nepodceňuje ani nepreceňuje," uviedol s tým, že doteraz bol extrémizmus na ÚŠP samostatné oddelenie, nespadalo pod žiaden odbor a bolo podriadené priamo pod špeciálneho prokurátora. Za prvoradý a jediný dôvod zmien označil zefektívnenie a optimalizáciu činnosti ÚŠP, aby všetci prokurátori na tomto odbore boli rovnomerne vyťažení. V rámci návrhu štrukturálnych zmien úradu podľa jeho slov smeruje na vládu aj požiadavka zvýšiť personálny stav o troch prokurátorov.

Šanta odpovedal aj na otázky o spochybňovaní výpovedí spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov, pri aktuálnych kauzách. Odmieta spochybňovanie tohto inštitútu. Zdôraznil, že výpovede kajúcnikov musia byť podložené nie jedným, ale viacerými ďalšími dôkazmi a "miera spolupráce a objasnenia trestnej činnosti musí zďaleka prevyšovať vlastnú trestnú činnosť toho-ktorého páchateľa". Vysvetlil, že v prípade páchateľa stíhaného za vážnu ekonomickú a korupčnú trestnú činnosť musí ísť o objasňovanie celého reťazca trestnej činnosti a odhalenie vyššieho počtu podozrivých či budúcich obvinených pri organizovanom zločine. Je tiež podľa neho rozdiel, či niekto naozaj vypovedá alebo "selektuje a skúša, čo zaberie, krúti sa typom 'neviem, nespomínam si, musím si premyslieť'".

V tejto súvislosti opäť zdôraznil potrebu komunikovať s verejnosťou, aby sa predišlo spochybňovaniu procesov aj zo strany politikov. Hoci platí zásada mlčanlivosti a prokurátori nemôžu zverejniť všetky podrobnosti prípadov, stále sa podľa neho dá niektoré veci verejne vysvetliť.

Šanta pri híringu poukázal na svoje pôsobenie na ÚŠP. Pripomenul, že je na úrade od začiatku jeho vzniku. Za tie roky má podľa vlastných slov sformulovanú víziu a názor na to, čo sa robilo zle.