Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Opozícia žiada preskúmať, či je vzdelanostný cenzus v súlade s Ústavou SR.
Autor TASR
Bratislava 4. septembra (TASR) - Ústavný súd SR by mal v stredu 10. septembra riešiť, čo ďalej so vzdelanostnou podmienkou pre kandidátov na starostov. Termín potvrdila TASR hovorkyňa Ústavného súdu SR Anna Pančurová.
"V stredu 10. septembra je na programe neverejného zasadnutia pléna Ústavného súdu SR okrem rozhodovania o iných návrhov aj rozhodovanie o návrhu skupiny poslancov NR SR na začatie konania o súlade zákona o podmienkach výkonu volebného práva s Ústavou SR," uviedla pre TASR. Na tomto zasadnutí by sa malo podľa jej slov rozhodovať o prijatí či neprijatí návrhu na ďalšie konanie, ako aj o prípadnom pozastavení účinnosti tzv. vzdelanostného cenzu.
Opozícia žiada preskúmať, či je vzdelanostný cenzus v súlade s Ústavou SR. Ako uviedla, je protiústavné obmedzovať pasívne volebné právo vzdelanostnou podmienkou. Podľa nedávno schváleného zákona môžu po novom za starostu kandidovať len uchádzači, ktorí majú minimálne stredoškolské vzdelanie.
Opoziční poslanci tiež žiadajú, aby Ústavný súd SR pozastavil účinnosť vzdelanostného cenzu a to čo najskôr. Nechcú totiž, aby sa dotkol novembrových komunálnych volieb. Kandidáti na starostov sa môžu hlásiť do 21. septembra. Komunálne voľby budú 15. novembra. Rozhodnutie Ústavného súdu nemožno podľa hovorkyne predvídať. Pančurová pripúšťa možnosť pozastavenia účinnosti ešte pred novembrovými komunálnymi voľbami.
"Až po rozhodnutí pléna o prijatí návrhu na ďalšie konanie bude sudca spravodajca pripravovať podklady pre rozhodnutie pléna vo veci samej. Je teda možné, že Ústavný súd SR 10. septembra pozastaví účinnosť namietaných ustanovení predmetného zákona, ale to dnes, samozrejme, nemožno predvídať," uzavrela Pančurová.
Podmienku stredoškolského vzdelania pre starostov zaviedol zákon o podmienkach výkonu volebného práva z dielne ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Vzdelanostný cenzus presadili poslanci Smeru-SD napriek tomu, že ich minister Robert Kaliňák (Smer-SD) to považuje za protiústavné. Zavedenie cenzu podpísal ešte Ivan Gašparovič pár dní pred odchodom z prezidentského úradu.
"V stredu 10. septembra je na programe neverejného zasadnutia pléna Ústavného súdu SR okrem rozhodovania o iných návrhov aj rozhodovanie o návrhu skupiny poslancov NR SR na začatie konania o súlade zákona o podmienkach výkonu volebného práva s Ústavou SR," uviedla pre TASR. Na tomto zasadnutí by sa malo podľa jej slov rozhodovať o prijatí či neprijatí návrhu na ďalšie konanie, ako aj o prípadnom pozastavení účinnosti tzv. vzdelanostného cenzu.
Opozícia žiada preskúmať, či je vzdelanostný cenzus v súlade s Ústavou SR. Ako uviedla, je protiústavné obmedzovať pasívne volebné právo vzdelanostnou podmienkou. Podľa nedávno schváleného zákona môžu po novom za starostu kandidovať len uchádzači, ktorí majú minimálne stredoškolské vzdelanie.
Opoziční poslanci tiež žiadajú, aby Ústavný súd SR pozastavil účinnosť vzdelanostného cenzu a to čo najskôr. Nechcú totiž, aby sa dotkol novembrových komunálnych volieb. Kandidáti na starostov sa môžu hlásiť do 21. septembra. Komunálne voľby budú 15. novembra. Rozhodnutie Ústavného súdu nemožno podľa hovorkyne predvídať. Pančurová pripúšťa možnosť pozastavenia účinnosti ešte pred novembrovými komunálnymi voľbami.
"Až po rozhodnutí pléna o prijatí návrhu na ďalšie konanie bude sudca spravodajca pripravovať podklady pre rozhodnutie pléna vo veci samej. Je teda možné, že Ústavný súd SR 10. septembra pozastaví účinnosť namietaných ustanovení predmetného zákona, ale to dnes, samozrejme, nemožno predvídať," uzavrela Pančurová.
Podmienku stredoškolského vzdelania pre starostov zaviedol zákon o podmienkach výkonu volebného práva z dielne ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Vzdelanostný cenzus presadili poslanci Smeru-SD napriek tomu, že ich minister Robert Kaliňák (Smer-SD) to považuje za protiústavné. Zavedenie cenzu podpísal ešte Ivan Gašparovič pár dní pred odchodom z prezidentského úradu.
