Bratislava 28. septembra (TASR) – Dionýz Štúr, známy prírodovedec a geológ, bol jediný slovenský riaditeľ viedenského Ríšskeho geologického ústavu.

Na svet prišiel v rodine učiteľa v Beckove 2. apríla 1827. V roku 1844 začal študovať vo Viedni najskôr polytechniku. Zaujali ho však prednášky z botaniky a mineralógie a prírodné vedy sa napokon stali jeho celoživotným povolaním. Dionýz Štúr dostal v roku 1847 štipendium na Banskú akadémiu vo vtedajšom európskom centre baníctva a vedy v Banskej Štiavnici. Po štúdiu začal pracovať ako geológ Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, ktorý vznikol v roku 1849. Ocenením jeho práce bolo vymenovanie za sekčného geológa ústavu v roku 1863, v roku 1867 za banského radcu a v roku 1873 povýšenie na šéfgeológa. V roku 1877 poverili Dionýza Štúra funkciou zástupcu riaditeľa ústavu. V roku 1879 mu udelili titul hlavného banského radcu. V roku 1885 sa Dionýz Štúr ako najvýznamnejší geológ Rakúsko-Uhorska stal riaditeľom Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni.

Pracoval na geologickom mapovaní Rakúsko-Uhorska. Pochodil terény v okolí Viedne, Tábora, Ľvova, na Morave, v Štajersku, Korutánsku, Tirolsku, Chorvátsku, Taliansku, Sedmohradsku a v povodí Dnestra. Jeho práca sa stala pilierom prvej prehľadnej geologickej mapy bývalého Rakúsko-Uhorska. Geologické mapy, výsledok náročnej a precíznej práce Štúra v zložitom teréne, získali v máji 1862 na Svetovej výstave v Londýne zlatú medailu.

Dionýz Štúr nevynechal ani územie Slovenska. Pri jeho systematickom mapovaní položil základy geológie Západných Karpát. Počas svojej aktívnej vedeckej práce napísal vyše 300 vedeckých spisov, úvah a rozpráv. Štyridsaťdeväť prác sa týkalo územia Slovenska, ktoré autor považoval za svoju vlasť a jej obyvateľov za svojich krajanov. K svojmu slovenskému pôvodu sa prihlásil aj v roku 1861 podpisom Memoranda národa slovenského uhorskému snemu napriek vysokému spoločenskému postaveniu štátneho úradníka vo Viedni.

Popri práci geológa v teréne sa venoval 11 rokov zberu nenápadnej rastlinky Draba verna - Chudôbka jarná a zostavil jej najúplnejšiu zbierku na svete. Za monografiu o drabách získal členstvo v moskovskej a francúzskej prírodovednej spoločnosti. Udržiaval styky aj s vtedajšími významnými slovenskými literátmi a vedeckými pracovníkmi, s lekárom, vedcom a spisovateľom Gustávom Kazimírom Zechenterom-Laskomerským, botanikom Jozefom Ľudovítom Holubym, prírodovedcom a maliarom Jozefom Božetechom Klemensom, politikom a predsedom Matice slovenskej Viliamom Paulínym-Tóthom. Štúr bol aj členom mnohých vedeckých spoločností, napríklad prírodovednej spoločnosti v Benátkach, geologického ústavu v Londýne, Drážďanoch, Bruseli a ďalších.

Dionýz Štúr odišiel v roku 1892 na vlastnú žiadosť do dôchodku. O rok neskôr 9. októbra 1893 zomrel vo Viedni na srdcové ochorenie, ktoré ho trápilo už dlhší čas. Dožil sa 66 rokov.

Štátny geologický ústav v Mlynskej doline v Bratislave nesie od roku 1953 meno tohto najznámejšieho slovenského geológa a prírodovedca. Meno Dionýza Štúra nesie aj medaila Slovenskej akadémie vied udeľovaná za vynikajúce vedecké práce v prírodných vedách.