Attack on Prime Minister
News in English
Janka Kupala (1882 - 1942) je národným buditeľom, klasikom národnej literatúry, zakladateľom moderného bieloruského jazyka a modernej súčasnej bieloruskej literatúry.
Autor TASR
Bratislava 11. decembra (TASR) - Pamätnú tabuľu bieloruskému básnikovi Jankovi Kupalovi odhalili v stredu v Bratislave mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Bieloruskej republiky v SR Igor Alexandrovič Leščeňa spolu s riaditeľkou Štátneho literárneho múzea Janku Kupalu v Minsku Alenou Ljaškovičovou. Podľa jej slov Kupala znamená pre Bielorusov to isté, čo Ľudovít Štúr pre Slovákov.
Janka Kupala (1882 - 1942) je národným buditeľom, klasikom národnej literatúry, zakladateľom moderného bieloruského jazyka a modernej súčasnej bieloruskej literatúry, priblížila pre TASR Ljaškovičová. "V roku 1935 sa vydala na cestu do Československa prvá oficiálna delegácia sovietskych spisovateľov a básnikov. Svoju cestu začínali v Bratislave," povedala. V hoteli, v ktorom spali, je tabuľa umiestnená.
"Fakticky to bol prvý krok nášho poeta na slovenskej zemi. A to bol prvý oficiálny kontakt našich kultúr. Delegácia sovietskych spisovateľov bola v Bratislave, Svätom Jure, Modre, Piešťanoch, vo Vysokých Tatrách, a potom odcestovala do Čiech," ozrejmila. "Cesta po Slovensku zanechala v Kupalovi hlboké dojmy," vyzdvihla. Na projekte umiestnenia pamätných tabúľ na ďalších miestach sa bude podľa jej slov ďalej pracovať.
Veľvyslanec Leščeňa zdôraznil, že ide o "prvú pamätnú tabuľu na území Slovenska, ktorá je venovaná známemu rodákovi z Bieloruska". Konštatoval, že sú tu napríklad pamätníky sovietskym vojakom, "ale toto je prvá pamätná tabuľa venovaná Bielorusovi".
Podobne ako riaditeľka múzea aj slovenský básnik, publicista a prekladateľ Jaroslav Rezník st. upriamil pozornosť aj na knihu Ktože to tam ide? Janka Kupalu, ktorú do tlače v roku 2017 pripravilo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, texty prebásnili Marián Servátka, Sergej Makara a Rezník st., ktorý je aj zostavovateľom zbierky.
Janka Kupala (1882 - 1942) je národným buditeľom, klasikom národnej literatúry, zakladateľom moderného bieloruského jazyka a modernej súčasnej bieloruskej literatúry, priblížila pre TASR Ljaškovičová. "V roku 1935 sa vydala na cestu do Československa prvá oficiálna delegácia sovietskych spisovateľov a básnikov. Svoju cestu začínali v Bratislave," povedala. V hoteli, v ktorom spali, je tabuľa umiestnená.
"Fakticky to bol prvý krok nášho poeta na slovenskej zemi. A to bol prvý oficiálny kontakt našich kultúr. Delegácia sovietskych spisovateľov bola v Bratislave, Svätom Jure, Modre, Piešťanoch, vo Vysokých Tatrách, a potom odcestovala do Čiech," ozrejmila. "Cesta po Slovensku zanechala v Kupalovi hlboké dojmy," vyzdvihla. Na projekte umiestnenia pamätných tabúľ na ďalších miestach sa bude podľa jej slov ďalej pracovať.
Veľvyslanec Leščeňa zdôraznil, že ide o "prvú pamätnú tabuľu na území Slovenska, ktorá je venovaná známemu rodákovi z Bieloruska". Konštatoval, že sú tu napríklad pamätníky sovietskym vojakom, "ale toto je prvá pamätná tabuľa venovaná Bielorusovi".
Podobne ako riaditeľka múzea aj slovenský básnik, publicista a prekladateľ Jaroslav Rezník st. upriamil pozornosť aj na knihu Ktože to tam ide? Janka Kupalu, ktorú do tlače v roku 2017 pripravilo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, texty prebásnili Marián Servátka, Sergej Makara a Rezník st., ktorý je aj zostavovateľom zbierky.
