Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
Autor TASR
Bratislava 27. februára (TASR) - Kým v rímskokatolíckej cirkvi sa obdobie pôstu pred Veľkou nocou začne až Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadá na 1. marca, pre gréckokatolíkov byzantského obradu je už dnešný pondelok prvým dňom Veľkého štyridsaťdňového pôstu pred Paschou - Svätej štyridsiatnice.
Veľký pôst sa začína dnes aj v pravoslávnej cirkvi, ktorá bude v tomto roku sláviť Paschu v rovnakom termíne ako ostatné cirkvi, čo býva približne raz za štyri roky.
Vo Východnej cirkvi sa soboty a nedele nepočítajú ako pôstne dni, a tak pôst prakticky trvá 36,5 dňa a skončí sa v piatok pred Lazárovou sobotou, čiže Bielou sobotou, ktorá bude v tomto roku 15. apríla.
Pôstna liturgia v gréckokatolíckej cirkvi pripravuje na slávenie veľkonočného (paschálneho) tajomstva jednak katechumenov, čiže ohlásených čakateľov na krst, za ktorých v liturgii prednáša osobitné modlitby, ako aj ostatných veriacich tým, že im pripomína krst, ktorý prijali a pobáda ich k pokániu.
Podľa pôstnej disciplíny gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka, vajec s pôstom - teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. V stredy a piatky počas Štyridsiatnice sa zachováva zdržanlivosť od mäsa, jedávajú sa bezmäsité pokrmy.
V pôstnom období sa v gréckokatolíckej cirkvi oltáre nezdobia kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
Charakteristickou črtou Veľkého pôstu vo Východnej cirkvi v porovnaní so Západnou, latinskou cirkvou je aliturgickosť. Východná cirkev obmedzuje slávenie v tomto období len na soboty, počas ktorých spomína na zosnulých (tzv. zádušné soboty) a na nedele. V stredy a v piatky počas pôstu sa slúži Liturgia vopred posvätených darov (na pamiatku Pánovho umučenia a smrti).
K typickým prvkom, ktoré dotvárajú atmosféru pôstneho obdobia v gréckokatolíckej cirkvi, patrí kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv. Bazila Veľkého, ktorá sa slúži v pôstne nedele.
Veľký pôst sa začína dnes aj v pravoslávnej cirkvi, ktorá bude v tomto roku sláviť Paschu v rovnakom termíne ako ostatné cirkvi, čo býva približne raz za štyri roky.
Vo Východnej cirkvi sa soboty a nedele nepočítajú ako pôstne dni, a tak pôst prakticky trvá 36,5 dňa a skončí sa v piatok pred Lazárovou sobotou, čiže Bielou sobotou, ktorá bude v tomto roku 15. apríla.
Pôstna liturgia v gréckokatolíckej cirkvi pripravuje na slávenie veľkonočného (paschálneho) tajomstva jednak katechumenov, čiže ohlásených čakateľov na krst, za ktorých v liturgii prednáša osobitné modlitby, ako aj ostatných veriacich tým, že im pripomína krst, ktorý prijali a pobáda ich k pokániu.
Podľa pôstnej disciplíny gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka, vajec s pôstom - teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. V stredy a piatky počas Štyridsiatnice sa zachováva zdržanlivosť od mäsa, jedávajú sa bezmäsité pokrmy.
V pôstnom období sa v gréckokatolíckej cirkvi oltáre nezdobia kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
Charakteristickou črtou Veľkého pôstu vo Východnej cirkvi v porovnaní so Západnou, latinskou cirkvou je aliturgickosť. Východná cirkev obmedzuje slávenie v tomto období len na soboty, počas ktorých spomína na zosnulých (tzv. zádušné soboty) a na nedele. V stredy a v piatky počas pôstu sa slúži Liturgia vopred posvätených darov (na pamiatku Pánovho umučenia a smrti).
K typickým prvkom, ktoré dotvárajú atmosféru pôstneho obdobia v gréckokatolíckej cirkvi, patrí kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv. Bazila Veľkého, ktorá sa slúži v pôstne nedele.
