Tbilisi 12. februára (TASR) - Situácia pozdĺž tzv. administratívnej deliacej línie (ABL) medzi Gruzínskom a odštiepeneckými regiónmi Južné Osetsko a Abcházsko je stabilná, ale nepredvídateľná, povedal v rozhovore pre TASR zástupca slovenského kontingentu v pozorovateľskej misii Európskej únie (EUMM) v Gruzínsku Vladimír Tatarka.

"Nikdy neviete, čo sa môže stať, pretože z času na čas sa vždy objavia určité provokácie," pokračoval na margo situácie na ABL o oblasti Odzisi pri Južnom Osetsku pozorovateľ Tatarka, ktorý je v Gruzínsku od februára 2017. Najviac citlivými na rôzne incidenty sú podľa jeho slov samotní ľudia žijúci v tejto časti krajiny.

"Pokiaľ vidia, že sa blížia tanky, bojové vozidlá pechoty alebo nalietavajú vrtuľníky, tak volajú aj na EUMM, aby sa dozvedeli, čo sa deje, či prišla vojna alebo majú utekať," povedal Tatarka. Pozorovatelia sa potom snažia celú situáciu upokojovať. Vlani v lete sa napríklad na neďalekej základni Ruskej federácie konala séria vojenských cvičení. Situáciu vtedy monitorovali 24 hodín denne.

Hliadky EUMM pôsobia iba na gruzínskej strane, pretože úrady v Južnom Osetsku a Abcházsku ich vstup nepovoľujú. Dôležité je, aby pozorovatelia EUMM neprekročili na druhú stranu, kde môžu byť mínové polia. Na lokalizáciu svojho pohybu používajú navigácie, GPS systémy, satelitné telefóny a inú najmodernejšiu techniku. Napríklad "high-lifted camera system" je balón s kamerou s dosahom niekoľko desiatok kilometrov, ktorý môže vyletieť až do výšky až 300 metrov.

"Ráno mávame brífing o tom, čo sa udialo predchádzajúci deň, aby sme vedeli, na čo sa máme zameriavať. Zoberieme si materiál a pozorovaciu techniku. Spravidla jazdíme v konvojoch, dve autá plus ambulancia. Ideme na určené miesto, kde sa dostávame niekedy až do 2500 metrov nad morom," popísal bežný deň Tatarka, ktorý má ako vedúci hliadky na starosti medzinárodný tím. Pozorovatelia z rôznych krajín EÚ bývajú v teréne v priemere 8-16 hodín.

"V určitých častiach je hranica nejasná, podľa našich máp sú niektoré priebehy hranice inak, ako ich považuje druhá strana," uviedol. Z nejasnej deliacej línie potom vyplývajú aj prípady zadržania ľudí z dedín ruskými strážnikmi. Pre takéto prípady je v misii 24-hodinová služba. Pri zadržaní dedinčana ide okamžite do terénu a snaží sa upokojiť situáciu. K takýmto incidentom dochádza pomerne často.

Problémom je podľa Tatarku to, že "dediny sú rozdelené na polovicu, ľudia nemajú prístup na cintoríny, kde ležia ich blízki. Alebo išli navštíviť svojich blízkych na cintorín a tam ich zadržali ruskí vojaci a odvtedy tam nechodia." Ľudia nemajú prístup ani na svoje polia alebo k susedom. Pokiaľ chcú prejsť na druhú stranu, potrebujú priepustku a niekedy namiesto 300 metrov robiť obchádzku 30 kilometrov.

Vlani v lete napríklad za doposiaľ neobjasnených okolností zomrel po prechode na odštiepeneckú stranu mladík. Jeho smrť vyvolala protesty miestnych obyvateľov proti ruskej okupácii a situácia bola napätá. Ako ďalší spomenul príklad inej ženy, ktorú museli pochovať uprostred lúky, pretože nemali prístup na cintorín.

Podľa ďalšej slovenskej pozorovateľky v tejto misii dedinčania v oblasti ABL denne riešia napríklad prístup k pitnej vode alebo iné problémy infraštruktúry. Väčšina z nich si želá, "aby tu bol pokoj a mohli nažívať v kľude".

Ľudia pozorovateľov EUMM vnímajú väčšinou "veľmi pozitívne". Každá hliadka má tlmočníka, ktorý pomáha komunikovať s ľuďmi a taktiež rozumieť ich každodenným problémom. K väčšiemu konfliktu tam od roku 2008 nedošlo, zhodnotila svoje takmer ročné pôsobenie na misii EUMM.

Slovenský kontingent v EUMM v Gruzínsku má v súčasnosti šiestich príslušníkov v troch regionálnych základniach v Mcchete, Gori a Zugdidi.

Osobitná spravodajkyňa TASR Lucia Čarnecká