< späť

VIDEO: Aprílové počasie nekončí, teplo ešte nečakajte

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Výstraha prvého stupňa pred nízkymi teplotami platí zatiaľ do nedele 23.4..

Bratislava 21. apríla (TASR) – Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) varuje pred nízkymi teplotami takmer na celom území Slovenska, ktoré by mali byť dnes a v najbližších dňoch. O výstrahe prvého stupňa informuje SHMÚ na svojej internetovej stránke.

S výnimkou Bratislavského kraja platí výstraha takmer pre všetky okresy Slovenska. V ranných hodinách môže na niektorých miestach klesnúť teplota až na šesť stupňov pod nulou.

Výstraha prvého stupňa pred nízkymi teplotami platí zatiaľ do nedele (23.4.).

Výstraha SHMÚ
Foto: SHMÚ


SPPK: Kritickú mrazivú noc zo štvrtka nadnes ovocinári zvládli



Kritickú mrazivú noc zo štvrtka (20.4.) nadnes ovocinári zvládli. Uviedla to pre TASR hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.

"Uplynulú noc zo štvrtka na piatok pracovali v sadoch stovky ovocinárov. Ovocinárska únia Slovenska, ktorá je členom SPPK, má hlásenia od viacerých pestovateľov. Všeobecne sa dá povedať, že ovocinári očakávali v noci podstatne nižšie teploty. Napríklad, vo Veselom pri Piešťanoch namerali v noci pri zemi mínus 3,4 stupňa Celzia, na iných miestach bolo dokonca okolo mínus 2 stupne Celzia. Hraničná teplota, pri ktorej už dochádza k poškodeniu na pletivách, je mínus jeden stupeň Celzia," spresnila.

Ovocinári podľa nej nasadili počas avizovanej kritickej noci všetku dostupnú techniku a materiál, ktorými zohrievali sady. Vzduch zohrievali parafínovými sviecami, ktoré zo Španielska a Maďarska pre všetkých ovocinárov na Slovensku doviezlo 11 kamiónov.

Pestovatelia podľa Holéciovej pálili slamu, využívali kvapôčkovú protimrazovú závlahu. Zohriať vzduch pomohlo aj vykosenie trávy pri kmeňoch stromov, pretože teplý vzduch z pôdy mohol ľahšie stúpať hore a trávnik tak nepôsobil ako izolácia. V niektorých sadoch vyrábali umelú hmlu prostredníctvom novinky – tzv. vyvíjača hmly. Ovocinári hodnotia práce počas noci ako náročné, ale úrodu zatiaľ ochránili.



"Niektorí podnikatelia škody budú mať. Po dnešnej noci však nemôžeme hovoriť o žiadnych katastrofálnych stratách, aké sme zaznamenali pred rokom. Nič sa však pre nás ešte nekončí, pred nami sú ešte ďalšie mrazivé noci," zhodnotil situáciu predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga. Pestovatelia tak ostávajú v sadoch aj počas ďalších nocí. Zároveň počítajú so zvýšenými nákladmi na prebierku budúcich plodov a aj prevádzkovými nákladmi.

Pestovatelia ročne vybudujú okolo 20 hektárov protimrazovej závlahy. Vybaviť jeden hektár sadov takouto špeciálnou závlahou je pre ovocinárov nákladná investícia, stojí okolo 12.000 eur. V jej rozširovaní však budú naďalej pokračovať. Skúsenosti totiž potvrdzujú, že bez účinnej protimrazovej ochrany sa kvalitná a dobrá úroda nedá dosiahnuť.



V Malokarpatskej vinohradníckej oblasti klesla podľa nej túto noc teplota vzduchu na mínus jeden stupeň Celzia, čo podľa vinohradníka Jána Hacaja nie je až také dramatické. Lokálne však mohla teplota klesnúť ešte o čosi nižšie, hlavne pri vodných zdrojoch potokov. "Situáciu vinohradníci stále mapujú," dodala.

Krátkodobé ranné mrazy by oziminám pod Tatrami nemali uškodiť



Poľnohospodárske podielnické družstvo (PPD) v Liptovskej Tepličke v okrese Poprad vysadilo oziminy už v priebehu minuloročnej jesene. Počas jari rastliny zregenerovali a nachádzajú sa vo fáze odnožovania. Krátkodobé ranné mrazy by oziminám nemali uškodiť, tie dlhodobejšie by sa pod ich stav mohli podpísať. Povedal to pre TASR vedúci výroby z PPD v Liptovskej Tepličke Stanislav Michalica.



"Momentálne máme polia zasnežené. Pokiaľ sa sneh udrží viac dní, tak je riziko, že porasty napadne pleseň snežná," priblížil aktuálne podmienky na poliach Michalica. Na druhej strane podľa neho môže snehová pokrývka uchrániť porasty pred pôsobením mrazu. Oziminy sú voči takémuto priebehu počasia odolnejšie ako napríklad ovocné stromy. "Aktuálny priebeh počasia je pre rastliny stresujúci a až keď sneh a mráz pominie, uvidíme výsledok, ako sa počasie podpísalo na porastoch," doplnil.

Družstvo počas jari zatiaľ zrealizovalo len prísevy ďateliny lúčnej do trvalých trávnych porastov na výmere zhruba 80 hektárov. Tá podľa vedúceho výroby ešte nevzišla, takže mrazy by ju nemali poškodiť.



Zemiaky a strukovinoobilné miešanky plánujú v Liptovskej Tepličke sadiť a siať až v priebehu mája. "Zemiaky plánujeme vysadiť zhruba na šiestich hektároch a chceme vysadiť päť hektárov strukovinoobilnej miešanky," uzavrel.

Pšenici, jačmeňu, repke a kukurici v okrese Levice mráz doteraz neuškodil



Počasie v týchto dňoch zasiatu pšenicu, jačmeň, repku a kukuricu trojice spoločností Tekovia, Agro Baka a Agro Deák - Redo, spolupracujúcich v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby - pestovaní obilnín a olejnín v katastrálnom území obcí Tekovské Lužany, Málaš a Keť v okrese Levice, doteraz do veľkej miery neovplyvnilo.

Ako TASR informovala konateľka spoločností Tekovia a Agro Deák - Redo Renáta Dobrovolná, počasie a mrazy v posledných dňoch pšenicu a jačmeň veľmi neovplyvnili, keďže majú silnejší koreňový systém. "S repkou ozimnou je to podobné, aj keď sme sa z dôvodu tuhej zimy obávali, že bude vymrznutá. Mali sme však šťastie, že sme na nej mali tenkú snehovú pokrývku, ktorá ich od silných mrazov ochránila. Preto sme ani na repkách zatiaľ nevideli dotyky mrazu," vyjadrila sa Dobrovolná.

Podľa jej ďalších slov, čo sa týka zasiatej kukurice, tá je buď ešte v zemi, alebo doteraz nie je celkom dosiata. "V prípadne, že nejaká kukurica ešte pred dnešným mrazom už zo zeme vyšla, tá sa doteraz javila, že mrazom odolávala. Dnešný mráz však ešte neviem vyhodnotiť," dodala.



Spoločnosti celkovo obhospodarujú pôdu o rozlohe približne 1500 hektárov. "Repku ozimnú pestujeme zhruba na 260 hektároch, pšenicu ozimnú na približne 430 hektároch, jačmeň jarný sa pestuje na rozlohe približne 180 hektárov a jačmeň ozimný na rozlohe 140 hektárov. So slnečnicou to ešte uvidíme, keďže ju ešte nemáme dosiatu. Plánujeme ju však zasiať na rozlohe od 270 do 280 hektárov. Kukuricu pestujeme na 200 hektároch. Produkciu by som však dopredu nerada predpokladala, pretože výkyvy počasia, ktoré sa nás v poslednej dobe dotýkajú, môžu ovplyvniť produkciu jednotlivých komodít. Verím však, že pre nás farmárov bude počasie a príroda naklonená a výsledky budú čo najlepšie," ukončila konateľka spoločností.

Aktuálne nízke teploty podľa poľnohospodárov ovplyvňujú zvieratá i rastliny



Aktuálne nízke teploty a ich výkyvy ovplyvňujú nielen rastlinnú, ale aj živočíšnu výrobu v poľnohospodárstve. Najviac sa môžu prejaviť v ovocinárstve, keďže stromy už zakvitli. Pre TASR to uviedli Pavel Keľo a Patrik Keľo zo spoločnosti Keľo a synovia vo Veľkých Teriakovciach v okrese Rimavská Sobota.

Podľa slov agronóma Pavla Keľa je z plodín, ktoré pestuje ich spoločnosť, najcitlivejšia na teplotu repka olejná. „Na rozdiel od západného Slovenska ju však ešte nemáme v kvete. Preto na ňu tento mráz nepôsobil až tak katastroficky, skôr stresujúco a môže znížiť výnosy,“ vysvetlil s tým, že špecifikom tohtoročnej jari je i dlhé obdobie sucha. „To znamená, že rastliny sú v strese už posledné dva týždne, keď boli týmto suchom poznačené. Do toho prišlo ochladenie, takže sa spojili dva negatívne činitele,“ dodal.

Podobné nízke teploty sa však podľa jeho slov objavili aj v minulom roku a v istých regiónoch Slovenska vtedy museli poľnohospodári prikročiť až k vyorávkam niektorých teplomilných plodín. „Vychádzali sme teda aj z tohto poznania a sejbu teplomilných rastlín, ako je sója či kukurica, sme tento rok odsunuli. Zatiaľ čo niektorí naši susedia ich už majú vysadené, my začneme siať až začiatkom budúceho týždňa,“ poznamenal.

Chladné počasie však pôsobí negatívne aj na hospodárske zvieratá. „Pred dvomi týždňami bolo cez deň vyše 20 stupňov Celzia a teraz v noci je len mínus 5 stupňov. Takéto skutočne nárazové výkyvy teplôt spôsobujú, že hlavne pre mláďatá, ktoré sú už vonku na paši, je to vážny stres,“ doplnil Patrik Keľo, podľa ktorého budú takéto výkyvy vplyvom klimatických zmien v budúcnosti zrejme častejšie a v poľnohospodárstve bude treba s nimi rátať.

Ako doplnil, nízkymi teplotami sú najviac ovplyvnené mäsové ovce. „Pokiaľ je stabilizované počasie, tak v tomto období už môžu jahňatá, ktoré sa práve teraz kotia, bez problémov fungovať vonku s matkou. Keď je však takáto zima, jahňa musí časť potravy využiť na vytvorenie tepla na ohriatie svojho organizmu,“ zakončil.

Na horách sú krajne nepriaznivé podmienky



Veľké lavínové nebezpečenstvo, štvrtý stupeň z päťdielnej medzinárodnej stupnice, trvá aj dnes vo Vysokých Tatrách. V Západných a Nízkych Tatrách, ako aj v Malej Fatre je miernejší tretí stupeň a vo Veľkej Fatre je hrozba lavínových zosuvov mierna, druhý stupeň.

Ako TASR informoval Marek Biskupič zo Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby, za posledných 24 hodín napadlo v najvyšších polohách do 30 centimetrov nového prachového snehu. Za poslednú periódu miestami až 110 centimetrov snehu, ktorý je nedostatočne previazaný so starým podkladom.



"Vplyvom silného vetra a nízkych teplôt sa vytvorili nestabilné snehové dosky a vankúše na svahoch všetkých orientácií. Na väčšine strmých svahov je už pri malom dodatočnom zaťažení uvoľnenie lavín pravdepodobné. Očakávame aj výskyt stredne veľkých spontánnych prachových lavín, ktoré môžu zasiahnuť aj dná dolín," upozornil.

V pohoriach panujú krajne nepriaznivé podmienky a Horská záchranná služba pohyb vo vysokohorskom teréne neodporúča. "Dnes ráno bolo premenlivé počasie. Na hrebeňoch prevládal prudký vietor severných smerov do 15, v nárazoch do 25 metrov za sekundu. Teplota vzduchu sa pohybovala od mínus 15 do mínus troch stupňov Celzia," doplnil lavínový špecialista.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.