Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V sérii prednášok a diskusií sa budú účastníci venovať témam politického režimu v rokoch 1939-1945, politike antisemitizmu a holokaustu v období Slovenského štátu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 14. marca (TASR) - Priblížiť pohľady na vznik, existenciu i tragické okolnosti, ktoré sprevádzajú obdobie Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny je cieľom štvrtkovej konferencie, ktorá sa koná na pôde Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave. Pod názvom 80 rokov po – Slovenský štát v základných súradniciach ponúka prehľad najdôležitejších aspektov fungovania režimu v rokoch 1939-1945.
"Slovenský štát je neustále obdobím, ktoré púta pozornosť historikov, ale i širokej verejnosti,“ zdôraznil v otváracom príhovore zástupca riaditeľa Historického ústavu (HÚ) SAV Adam Hudek. Poukázal tiež na to, že práve toto historické obdobie a jeho aspekty sú zrejme najlepšie a najkomplexnejšie preskúmaným úsekom v dejinách Slovenska. Upozornil však i na to, že na vývine vnímania tohto obdobia sa to prejavuje pomerne slabo. „Napriek nepomerne väčšej miere vedomostí, ktoré napríklad o zločinoch ľudáckeho režimu máme, sa nemení rétorika jeho obhajcov, dokonca sa zdá, že neklesá ani ich počet,“ upozornil.
V sérii prednášok a následných diskusií sa budú účastníci konferencie venovať témam samotného politického režimu v rokoch 1939-1945, politike antisemitizmu a holokaustu v období Slovenského štátu i arizačnému procesu a jeho dôsledkom. „Taktiež i postaveniu Slovenského štátu ako satelitu nacionálnosocialistického Nemecka a hospodárskemu kontextu tohto obdobia,“ doplnil jeden z prednášajúcich, Michal Schvarc z HÚ SAV. Témou bude aj doterajšie vnímanie tohto obdobia v slovenskej historiografii po Novembri 1989. „Konferencia je vlastne akýmsi zhrnutím doterajších poznatkov, ktoré v posledných tridsiatich rokoch zaznamenali historici pri skúmaní histórie Slovenského štátu,“ ozrejmil Schvarc.
Konferenciu organizuje HÚ SAV a Dokumentačné stredisko holokaustu v spolupráci so Slovenským národným múzeom - Múzeom kultúry karpatských Nemcov a Filozofickou fakultou Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave.
Slovenský štát vznikol krátko pred druhou svetovou vojnou ako priamy dôsledok zhoršujúcej sa medzinárodnej politickej situácie, vnútropolitického vývoja a hrubého nátlaku hitlerovského Nemecka. Slovensko, výrazne okyptené o južné územia zabrané Maďarskom a časť Oravy a Spiša, ktoré boli zabrané Poľskom, vyhlásilo 14. marca 1939 samostatnosť. Česká časť spoločnej republiky sa stala súčasťou nacistickej Tretej ríše ako Protektorát Čechy a Morava.
4. 3. 1938 - Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) predložila v Prahe senátu návrh na riešenie česko-slovenských vzťahov v spoločnom štáte, požadujúci aj uznanie osobitného slovenského národa a ustanovenie slovenského parlamentu.
12. - 13. 3. 1938 - Nacistické Nemecko zabralo Rakúsko, čím sa Slovensko ocitlo priamo na hraniciach Tretej ríše.
15. 3. 1938 - Československý prezident Edvard Beneš odmietol diskutovať o autonómii Slovenska.
19. 8. 1938 - V Prahe poslanci HSĽS predložili Národnému zhromaždeniu návrh zákona o autonómii Slovenska.
12. 9. 1938 - V Norimbergu na zjazde Nemeckej národnosocialistickej strany sa Adolf Hitler ultimatívne dožadoval práva na sebaurčenie pre tri a pol milióna Nemcov v ČSR.
14. 9. 1938 - Konrad Henlein v osobitnom vyhlásení požiadal o odstúpenie českého pohraničia Nemecku.
23. 9. 1938 - Vláda ČSR vyhlásila všeobecnú mobilizáciu a odmietla požiadavky na odstúpenie pohraničia s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom.
26. 9. 1938 - Noví slovenskí ministri predložili na zasadnutí vlády slovenské národné požiadavky.
29. - 30. 9. 1938 - Predstavitelia Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska v Mníchove podpísali dohodu, na základe ktorej musela ČSR odstúpiť Nemecku pohraničie s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom a nastolila sa aj požiadavka riešiť otázky maďarskej a poľskej menšiny.
1. 10. 1938 - Vláda ČSR prijala mníchovský diktát a poľské územné nároky, čím sa Poľsku odstúpilo 221 štvorcových kilometrov územia Slovenska.
5. 10. 1938 - Prezident Edvard Beneš abdikoval.
6. 10. 1938 - Na stretnutí popredných politických predstaviteľov Slovenska v Žiline, zorganizovanom vedením HSĽS, bolo prijaté vyhlásenie o autonómii Slovenska. Ešte v ten istý deň pražská vláda vymenovala Jozefa Tisa za ministra pre správu Slovenska.
7. 10. 1938 - Pražská vláda vymenovala ďalších štyroch slovenských ministrov.
9. 10. 1938 - Päťčlenná prvá autonómna vláda Slovenska na čele s Jozefom Tisom sa v Bratislave slávnostne ujala moci.
22. 11. 1938 - V Prahe prijalo Národné zhromaždenie ústavný zákon o autonómii Slovenska.
30. 11. 1938 - Národné zhromaždenie zvolilo v Prahe za československého prezidenta Emila Háchu.
18. 12. 1938 - Uskutočnili sa voľby do slovenského snemu.
18. 1. 1939 - V Bratislave sa konalo prvé zasadnutie slovenského snemu.
20. 1. 1939 - Prezident Emil Hácha menoval novú, šesťčlennú vládu Slovenska na čele s Jozefom Tisom.
12. 2. 1939 - Skupina popredných českých politikov sa na podnet generála Aloisa Eliáša stretla v Nouzove pri Unhošti a dohodla sa na potrebe vojenského zákroku na Slovensku.
21. 2. 1939 - Premiér Jozef Tiso predniesol programové vyhlásenie slovenskej vlády, ktoré proklamovalo budovanie Slovenského štátu slovenským národom.
1. 3. 1939 - V Prahe na zasadnutí ministerskej rady českí predstavitelia odmietli viaceré slovenské požiadavky vrátane finančných a žiadali, aby sa slovenská vláda otvorene vyjadrila, či chce zotrvať v spoločnom štáte, alebo nie.
9. 3. 1939 - Na zasadnutí česko-slovenskej vlády jej predseda Rudolf Beran obvinil slovenských ministrov z protištátneho separatizmu. Tajná polícia najprv zadržala Karola Sidora, potom ho odviedla k prezidentovi, ktorý mu oznámil, že pozbavil úradu predsedu slovenskej vlády Jozefa Tisa a ďalších troch slovenských ministrov, čím moc prešla na ministra Pavla Teplanského.
9. - 10. 3. 1939 - České velenie armády a žandárstva začalo večer 9. marca na Slovensku násilnú akciu, realizovanú pod stanným právom, vyhláseným v Banskej Bystrici divíznym generálom Bedřichom Homolom. V Bratislave vojsko v súčinnosti so žandármi obsadilo policajné riaditeľstvo, vládnu budovu, rozhlas a ďalšie verejné budovy. Boli internovaní poprední zástancovia rýchleho osamostatnenia Slovenska. Hoci akcia sa mala uskutočniť bez použitia zbraní, pri nepokojoch 10. marca došlo k streľbe. Incident v Bratislave si vyžiadal dva ľudské životy.
10. 3. 1939 - Výkonný výbor predsedníctva HSĽS na čele s Jozefom Tisom v Bratislave odsúdil Prahou riadenú akciu armády a žandárstva na Slovensku. Po rokovaní predsedníctva slovenského snemu odcestoval predseda snemu Martin Sokol do Prahy s ústretovými návrhmi.
11. 3. 1939 - Prezident Emil Hácha vymenoval novú, sedemčlennú slovenskú vládu na čele s Karolom Sidorom bez Jozefa Tisa.
12. 3. 1939 - Slovenský premiér Karol Sidor odmietol požiadavku nemeckých vyjednávačov na okamžité osamostatnenie Slovenska.
13. 3. 1939 - Jozef Tiso a Ferdinand Ďurčanský rokovali v nemeckom Berlíne s ministrom zahraničných vecí Joachimom von Ribbentropom a Adolfom Hitlerom. Na tomto stretnutí Hitler oboznámil Tisa s úmyslom obsadiť Čechy, a ak Slováci nechcú byť obsadení tiež, majú okamžite vyhlásiť samostatnosť, ktorú bude garantovať Nemecko. Tiso však odmietol vyhlásiť samostatnosť prostredníctvom nemeckého rozhlasu v Berlíne a ešte z Berlína požiadal vtedajšieho prezidenta Československej republiky Emila Háchu, aby na 14. marca zvolal poslancov Snemu Slovenskej krajiny na mimoriadne zasadnutie.
14. 3. 1939 - Po informácii Jozefa Tisa o jeho rozhovoroch v nemeckom Berlíne, Snem Slovenskej krajiny, zvolaný na mimoriadne zasadnutie prezidentom Emilom Háchom, prijal demisiu vlády Karola Sidora a odhlasoval vyhlásenie vojnovej samostatnej Slovenskej republiky tzv. Slovenského štátu.
15. 3. 1939 - V priebehu dňa bolo územie Čiech a Moravy obsadené nacistickým Nemeckom.
16. 3. 1939 - Nacistický vodca Adolf Hitler vydal na Pražskom hrade Výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava na okupovanom českom území. Štatút protektorátu bol vypracovaný bez akejkoľvek účasti českej strany.
21. 7. 1939 - Od prijatia ústavy sa Slovenský štát premenoval na Slovenskú republiku (1939 - 1945).
"Slovenský štát je neustále obdobím, ktoré púta pozornosť historikov, ale i širokej verejnosti,“ zdôraznil v otváracom príhovore zástupca riaditeľa Historického ústavu (HÚ) SAV Adam Hudek. Poukázal tiež na to, že práve toto historické obdobie a jeho aspekty sú zrejme najlepšie a najkomplexnejšie preskúmaným úsekom v dejinách Slovenska. Upozornil však i na to, že na vývine vnímania tohto obdobia sa to prejavuje pomerne slabo. „Napriek nepomerne väčšej miere vedomostí, ktoré napríklad o zločinoch ľudáckeho režimu máme, sa nemení rétorika jeho obhajcov, dokonca sa zdá, že neklesá ani ich počet,“ upozornil.
V sérii prednášok a následných diskusií sa budú účastníci konferencie venovať témam samotného politického režimu v rokoch 1939-1945, politike antisemitizmu a holokaustu v období Slovenského štátu i arizačnému procesu a jeho dôsledkom. „Taktiež i postaveniu Slovenského štátu ako satelitu nacionálnosocialistického Nemecka a hospodárskemu kontextu tohto obdobia,“ doplnil jeden z prednášajúcich, Michal Schvarc z HÚ SAV. Témou bude aj doterajšie vnímanie tohto obdobia v slovenskej historiografii po Novembri 1989. „Konferencia je vlastne akýmsi zhrnutím doterajších poznatkov, ktoré v posledných tridsiatich rokoch zaznamenali historici pri skúmaní histórie Slovenského štátu,“ ozrejmil Schvarc.
Konferenciu organizuje HÚ SAV a Dokumentačné stredisko holokaustu v spolupráci so Slovenským národným múzeom - Múzeom kultúry karpatských Nemcov a Filozofickou fakultou Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave.
Slovenský štát vznikol krátko pred druhou svetovou vojnou ako priamy dôsledok zhoršujúcej sa medzinárodnej politickej situácie, vnútropolitického vývoja a hrubého nátlaku hitlerovského Nemecka. Slovensko, výrazne okyptené o južné územia zabrané Maďarskom a časť Oravy a Spiša, ktoré boli zabrané Poľskom, vyhlásilo 14. marca 1939 samostatnosť. Česká časť spoločnej republiky sa stala súčasťou nacistickej Tretej ríše ako Protektorát Čechy a Morava.
Výberová chronológia udalostí, ktoré predchádzali vzniku tzv. Slovenského štátu
4. 3. 1938 - Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) predložila v Prahe senátu návrh na riešenie česko-slovenských vzťahov v spoločnom štáte, požadujúci aj uznanie osobitného slovenského národa a ustanovenie slovenského parlamentu.
12. - 13. 3. 1938 - Nacistické Nemecko zabralo Rakúsko, čím sa Slovensko ocitlo priamo na hraniciach Tretej ríše.
15. 3. 1938 - Československý prezident Edvard Beneš odmietol diskutovať o autonómii Slovenska.
19. 8. 1938 - V Prahe poslanci HSĽS predložili Národnému zhromaždeniu návrh zákona o autonómii Slovenska.
12. 9. 1938 - V Norimbergu na zjazde Nemeckej národnosocialistickej strany sa Adolf Hitler ultimatívne dožadoval práva na sebaurčenie pre tri a pol milióna Nemcov v ČSR.
14. 9. 1938 - Konrad Henlein v osobitnom vyhlásení požiadal o odstúpenie českého pohraničia Nemecku.
23. 9. 1938 - Vláda ČSR vyhlásila všeobecnú mobilizáciu a odmietla požiadavky na odstúpenie pohraničia s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom.
26. 9. 1938 - Noví slovenskí ministri predložili na zasadnutí vlády slovenské národné požiadavky.
29. - 30. 9. 1938 - Predstavitelia Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska v Mníchove podpísali dohodu, na základe ktorej musela ČSR odstúpiť Nemecku pohraničie s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom a nastolila sa aj požiadavka riešiť otázky maďarskej a poľskej menšiny.
1. 10. 1938 - Vláda ČSR prijala mníchovský diktát a poľské územné nároky, čím sa Poľsku odstúpilo 221 štvorcových kilometrov územia Slovenska.
5. 10. 1938 - Prezident Edvard Beneš abdikoval.
6. 10. 1938 - Na stretnutí popredných politických predstaviteľov Slovenska v Žiline, zorganizovanom vedením HSĽS, bolo prijaté vyhlásenie o autonómii Slovenska. Ešte v ten istý deň pražská vláda vymenovala Jozefa Tisa za ministra pre správu Slovenska.
7. 10. 1938 - Pražská vláda vymenovala ďalších štyroch slovenských ministrov.
9. 10. 1938 - Päťčlenná prvá autonómna vláda Slovenska na čele s Jozefom Tisom sa v Bratislave slávnostne ujala moci.
22. 11. 1938 - V Prahe prijalo Národné zhromaždenie ústavný zákon o autonómii Slovenska.
30. 11. 1938 - Národné zhromaždenie zvolilo v Prahe za československého prezidenta Emila Háchu.
18. 12. 1938 - Uskutočnili sa voľby do slovenského snemu.
18. 1. 1939 - V Bratislave sa konalo prvé zasadnutie slovenského snemu.
20. 1. 1939 - Prezident Emil Hácha menoval novú, šesťčlennú vládu Slovenska na čele s Jozefom Tisom.
12. 2. 1939 - Skupina popredných českých politikov sa na podnet generála Aloisa Eliáša stretla v Nouzove pri Unhošti a dohodla sa na potrebe vojenského zákroku na Slovensku.
21. 2. 1939 - Premiér Jozef Tiso predniesol programové vyhlásenie slovenskej vlády, ktoré proklamovalo budovanie Slovenského štátu slovenským národom.
1. 3. 1939 - V Prahe na zasadnutí ministerskej rady českí predstavitelia odmietli viaceré slovenské požiadavky vrátane finančných a žiadali, aby sa slovenská vláda otvorene vyjadrila, či chce zotrvať v spoločnom štáte, alebo nie.
9. 3. 1939 - Na zasadnutí česko-slovenskej vlády jej predseda Rudolf Beran obvinil slovenských ministrov z protištátneho separatizmu. Tajná polícia najprv zadržala Karola Sidora, potom ho odviedla k prezidentovi, ktorý mu oznámil, že pozbavil úradu predsedu slovenskej vlády Jozefa Tisa a ďalších troch slovenských ministrov, čím moc prešla na ministra Pavla Teplanského.
9. - 10. 3. 1939 - České velenie armády a žandárstva začalo večer 9. marca na Slovensku násilnú akciu, realizovanú pod stanným právom, vyhláseným v Banskej Bystrici divíznym generálom Bedřichom Homolom. V Bratislave vojsko v súčinnosti so žandármi obsadilo policajné riaditeľstvo, vládnu budovu, rozhlas a ďalšie verejné budovy. Boli internovaní poprední zástancovia rýchleho osamostatnenia Slovenska. Hoci akcia sa mala uskutočniť bez použitia zbraní, pri nepokojoch 10. marca došlo k streľbe. Incident v Bratislave si vyžiadal dva ľudské životy.
10. 3. 1939 - Výkonný výbor predsedníctva HSĽS na čele s Jozefom Tisom v Bratislave odsúdil Prahou riadenú akciu armády a žandárstva na Slovensku. Po rokovaní predsedníctva slovenského snemu odcestoval predseda snemu Martin Sokol do Prahy s ústretovými návrhmi.
11. 3. 1939 - Prezident Emil Hácha vymenoval novú, sedemčlennú slovenskú vládu na čele s Karolom Sidorom bez Jozefa Tisa.
12. 3. 1939 - Slovenský premiér Karol Sidor odmietol požiadavku nemeckých vyjednávačov na okamžité osamostatnenie Slovenska.
13. 3. 1939 - Jozef Tiso a Ferdinand Ďurčanský rokovali v nemeckom Berlíne s ministrom zahraničných vecí Joachimom von Ribbentropom a Adolfom Hitlerom. Na tomto stretnutí Hitler oboznámil Tisa s úmyslom obsadiť Čechy, a ak Slováci nechcú byť obsadení tiež, majú okamžite vyhlásiť samostatnosť, ktorú bude garantovať Nemecko. Tiso však odmietol vyhlásiť samostatnosť prostredníctvom nemeckého rozhlasu v Berlíne a ešte z Berlína požiadal vtedajšieho prezidenta Československej republiky Emila Háchu, aby na 14. marca zvolal poslancov Snemu Slovenskej krajiny na mimoriadne zasadnutie.
14. 3. 1939 - Po informácii Jozefa Tisa o jeho rozhovoroch v nemeckom Berlíne, Snem Slovenskej krajiny, zvolaný na mimoriadne zasadnutie prezidentom Emilom Háchom, prijal demisiu vlády Karola Sidora a odhlasoval vyhlásenie vojnovej samostatnej Slovenskej republiky tzv. Slovenského štátu.
15. 3. 1939 - V priebehu dňa bolo územie Čiech a Moravy obsadené nacistickým Nemeckom.
16. 3. 1939 - Nacistický vodca Adolf Hitler vydal na Pražskom hrade Výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava na okupovanom českom území. Štatút protektorátu bol vypracovaný bez akejkoľvek účasti českej strany.
21. 7. 1939 - Od prijatia ústavy sa Slovenský štát premenoval na Slovenskú republiku (1939 - 1945).
