Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Obrady Veľkého týždňa, ktorých začiatky siahajú do 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 15. apríla (TASR) - Kresťania na Slovensku i vo svete vstúpili Kvetnou nedeľou (13. apríla) do Veľkého či Svätého týždňa (Hebdomana sancta). Budú sláviť tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Ježiš Kristus v posledných dňoch svojho života.
Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka. Slávi sa na prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Nadväzuje na židovský sviatok - Pesach, pripomínajúci vyslobodenie Izraelitov z otroctva v starovekom Egypte. Pesach sa obvykle slávil podľa židovského kalendára od 14. do 21. dňa v mesiaci nissan (náš marec až apríl), aj tento rok sa začal 14. apríla večer. Udalosti spojené s ukrižovaním a vzkriesením Ježiša Krista sa odohrali práve počas sviatku Pesach, preto sa tento židovský sviatok a kresťanská Veľká noc zväčša časovo kryjú.
V prvých kresťanských spoločenstvách existovali nezhody okolo termínu slávenia Veľkej noci. Spor ukončil až prvý Nicejský snem v roku 325, ktorý nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Znamená to, že Veľkonočná nedeľa môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes. Dátum Veľkej noci je teda pohyblivý a závisí od lunárneho cyklu. Pravoslávna cirkev, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, obvykle slávi Paschu v inom termíne ako ostatné kresťanské cirkvi, ale približne raz za štyri roky je tento dátum rovnaký, ako napríklad teraz, keď zmŕtvychvstanie Ježiša Krista oslávia všetky cirkvi 20. apríla 2014.
Obrady Veľkého týždňa, ktorých začiatky siahajú do 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami. Naposledy boli zjednodušené a liturgicky prispôsobené súčasným požiadavkám v rokoch 1951 a 1969.
Na Zelený štvrtok, ktorý tentokrát pripadá na 17. apríla, si kresťania pripomínajú ustanovenie Oltárnej sviatosti a sviatosti kňazstva. V tento deň vo večerných hodinách sa konajú v katolíckych a evanjelických kostoloch sv. omše alebo služby Božie na pamiatku Pánovej poslednej večere s učeníkmi a ustanovenia Oltárnej sviatosti. Touto večernou sv. omšou Katolícka cirkev vstupuje do Veľkonočného trojdnia.
Veľkonočné posvätné trojdnie (tríduum) pokračuje potom Veľkým piatkom, keď si veriaci pripomínajú utrpenie, umučenie a smrť Pána Ježiša, Bielou sobotou a končí sa na Veľkonočnú nedeľu (tento rok 20. apríla) ráno oslavou Kristovho zmŕtvychvstania.
Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka. Slávi sa na prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Nadväzuje na židovský sviatok - Pesach, pripomínajúci vyslobodenie Izraelitov z otroctva v starovekom Egypte. Pesach sa obvykle slávil podľa židovského kalendára od 14. do 21. dňa v mesiaci nissan (náš marec až apríl), aj tento rok sa začal 14. apríla večer. Udalosti spojené s ukrižovaním a vzkriesením Ježiša Krista sa odohrali práve počas sviatku Pesach, preto sa tento židovský sviatok a kresťanská Veľká noc zväčša časovo kryjú.
V prvých kresťanských spoločenstvách existovali nezhody okolo termínu slávenia Veľkej noci. Spor ukončil až prvý Nicejský snem v roku 325, ktorý nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Znamená to, že Veľkonočná nedeľa môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes. Dátum Veľkej noci je teda pohyblivý a závisí od lunárneho cyklu. Pravoslávna cirkev, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, obvykle slávi Paschu v inom termíne ako ostatné kresťanské cirkvi, ale približne raz za štyri roky je tento dátum rovnaký, ako napríklad teraz, keď zmŕtvychvstanie Ježiša Krista oslávia všetky cirkvi 20. apríla 2014.
Obrady Veľkého týždňa, ktorých začiatky siahajú do 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami. Naposledy boli zjednodušené a liturgicky prispôsobené súčasným požiadavkám v rokoch 1951 a 1969.
Na Zelený štvrtok, ktorý tentokrát pripadá na 17. apríla, si kresťania pripomínajú ustanovenie Oltárnej sviatosti a sviatosti kňazstva. V tento deň vo večerných hodinách sa konajú v katolíckych a evanjelických kostoloch sv. omše alebo služby Božie na pamiatku Pánovej poslednej večere s učeníkmi a ustanovenia Oltárnej sviatosti. Touto večernou sv. omšou Katolícka cirkev vstupuje do Veľkonočného trojdnia.
Veľkonočné posvätné trojdnie (tríduum) pokračuje potom Veľkým piatkom, keď si veriaci pripomínajú utrpenie, umučenie a smrť Pána Ježiša, Bielou sobotou a končí sa na Veľkonočnú nedeľu (tento rok 20. apríla) ráno oslavou Kristovho zmŕtvychvstania.
