Slovensko

Veľkonočné sviatky vystihujú podstatu kresťanstva

TASR, 23. marca 2016 16:00

Veľkonočný týždeň, nazývaný aj tichý, svätý alebo veľký, sa začína Kvetnou nedeľou.

Pápež František drží palmovú ratolesť počas Kvetnej nedele na námestí sv. Petra vo Vatikáne 20. marca 2016. Dnešnou kvetnou nedeľou sa pre veriacich začína Veľký alebo Svätý týždeň. Foto: TASR/AP
Bratislava 23. marca (TASR) - Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení, pripadá však na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca po 21. marci.

Veľkonočný týždeň, nazývaný aj tichý, svätý alebo veľký, sa začína Kvetnou nedeľou. Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Názov sviatku je odvodený od kvetov – palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene vítal. Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov - bahniatok. V katolíckych kostoloch ich kňazi počas Kvetnej nedele posvätia, čím halúzky podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc. Traduje sa, že bahniatka potom dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od chorôb, zásahu blesku, pred požiarom či inými pohromami.

Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným štvrtkom údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista. Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň sa v katolíckej cirkvi slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi. Sú známe obradom umývania nôh dvanástim mužom. V gréckokatolíckej cirkvi sa počas svätej liturgie na Zelený štvrtok predpoludním posväcuje myro - olej používaný na vysluhovanie sviatosti birmovania (myropomazania). Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Podľa tradície sa v tento deň majú jesť jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu.

Veľkonočný týždeň pokračuje Veľkým piatkom – dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň. Veľký piatok uznáva asi 40 štátov ako sviatok pracovného pokoja.

Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. V katolíckej cirkvi sa v Bielu sobotu veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.

Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka vo všetkých kresťanských cirkvách slávi sa v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Končí sa obdobie štyridsaťdňového pôstu, na hojných sviatočných stoloch v mnohých domácnostiach nechýbajú vajíčka, údená šunka, veľkonočný baranček či koláče.

Veľkonočný pondelok je z hľadiska ľudovej tradície významným dňom veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka. Už niekoľko dní vopred si chlapci chystajú korbáče a dievčatá kraslice – vajíčka zdobené rôznymi výtvarnými technikami. Kraslice patria k najstarším a esteticky najpôsobivejším veľkonočným umeleckým prejavom. Rozmanité spôsoby ich zdobenia v minulosti odrážali spôsob života ľudí v jednotlivých spoločenských vrstvách či v rôznych slovenských regiónoch. Okrem toho, že krásne zdobené vajíčka boli odmenou pre šibačov, symbolizovali plodnosť, nepretržitosť života a znovuzrodenie. V súčasnosti sú chlapci obdarúvaní tiež vajíčkami vyrobenými zo sladkej čokolády. Šibačka bola v minulosti pre mladých ľudí dlhoočakávanou udalosťou. Dievčatá túžili po čo najvyššom počte šibačov a oblievačov, pretože verili, že po vyšibaní budú svieže, zdravé a opeknejú. Najčastejšie sa šibalo korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej prírody. Ich dotyk vraj omladzuje, prináša silu a krásu. Rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou. V 50. rokoch 20. storočia bolo však polievanie vodou čiastočne nahradené kropením voňavkami.

Veľká noc nie je len oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i oslavou príchodu jari. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. Na území Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka. S vítaním jari - príchodom Vesny súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tomto čase sa napríklad čistili príbytky či zhotovoval sa nový odev.
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Viac článkov na tému:

Najnovšie články v rubrike

včera 22:37

Pomôže bezdomovcom novela upravujúca osobný bankrot?
Ak si chce v súčasnosti nájsť prácu človek bez domova, narazí hneď na niekoľko prekážok.

sk
včera 21:32

VIDEO: Žitňanská: Zvládli sme dôležité témy so cťou a dosiahli pokrok
Smernica o ochrane finančných záujmov EÚ je len krôčik od schválenia, vyhlásila dnes v Bruseli ministerka spravodlivosti L. Žitňanská.

sk
včera 21:07

Európske smernice o chránených územiach ostávajú bez zmeny
Tohtotýždňové rozhodnutie Európskej komisie vítajú slovenské mimovládne organizácie aj envirorezort.

sk

Najčítanejšie Slovensko

Téma TASR



Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac