Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Ako ďalej vyplýva z prieskumu, len 7,67 % žien a 13,74 % mužov aktívne investuje svoje peniaze.
Autor TASR
Bratislava 4. novembra (TASR) - Žiadne skúsenosti s investovaním nemá 40,51 % Slovákov. Vyplýva to z prieskumu maklérskej spoločnosti Universal maklérsky dom, v ktorom sa zisťovalo, akí sú Slováci investori. Spoločnosť uskutočnila prieskum na vzorke 432 respondentov.
Len 10,65 % opýtaných podľa prieskumu aktívne investuje svoje peniaze a približne 50 % respondentov investuje svoje peniaze veľmi málo. "Mnoho ľudí považuje banky za tzv. bezpečný prístav pre ich peniaze. Z pohľadu fyzickej bezpečnosti to tak, samozrejme, môže byť. No málokto si uvedomuje, že vplyv inflácie na bežných účtoch s nulovým výnosom znehodnocuje klientove peniaze v čase," povedal Marek Sokol, garant pre sektor kapitálového trhu Universal maklérsky dom.
Ako ďalej vyplýva z prieskumu, len 7,67 % žien a 13,74 % mužov aktívne investuje svoje peniaze. Viac ako 51 % žien a 47,33 % mužov investuje veľmi málo a až 41,11 % žien a 38,93 % mužov neinvestuje vôbec, prípadne nemajú žiadnu skúsenosť s investovaním. Jedným z dôvodov môže byť väčšia obozretnosť žien pri investíciách, rovnako však aj primárna starostlivosť o domácnosť.
Prieskum tiež ukázal, že vzdelanie je dôležitý faktor pri investovaní. Najčastejšie investujú ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Až 79,24 % z nich investuje svoje peniaze alebo má s investovaním skúsenosť a len 20,75 % skúsenosť s investovaním nemá. Najmenej skúseností s investovaním majú ľudia so základným vzdelaním. Až 90,91 % z nich ešte nikdy neinvestovalo svoje peniaze a len 9,09 % má skúsenosť s investovaním.
Ako ukázali výsledky, až 31,48 % ľudí motivujú k investovaniu pozitívne výnosy. O niečo menšiu časť (29,17 %) motivuje dôvera v ekonomickú situáciu. Viac ako pätina (21,30 %) sa tak rozhodla vďaka zlepšeniu informovanosti o investovaní a 17,36 % vďaka odporúčaniu finančných odborníkov. Zvyšných 0,69 % motivovalo iné.
O investovaní sa podľa prieskumu najmenej ľudí na Slovensku dozvedá z finančných časopisov a publikácií (5 %) alebo z iných zdrojov (3 %). Zdroj informácií sa, samozrejme, môže líšiť aj od cieľovej skupiny. Na základe štatistík starší ľudia využívajú televíziu a rozhlas ako zdroj informácií, naopak, sociálne siete ovplyvňujú viac mladých ľudí.
Len 10,65 % opýtaných podľa prieskumu aktívne investuje svoje peniaze a približne 50 % respondentov investuje svoje peniaze veľmi málo. "Mnoho ľudí považuje banky za tzv. bezpečný prístav pre ich peniaze. Z pohľadu fyzickej bezpečnosti to tak, samozrejme, môže byť. No málokto si uvedomuje, že vplyv inflácie na bežných účtoch s nulovým výnosom znehodnocuje klientove peniaze v čase," povedal Marek Sokol, garant pre sektor kapitálového trhu Universal maklérsky dom.
Ako ďalej vyplýva z prieskumu, len 7,67 % žien a 13,74 % mužov aktívne investuje svoje peniaze. Viac ako 51 % žien a 47,33 % mužov investuje veľmi málo a až 41,11 % žien a 38,93 % mužov neinvestuje vôbec, prípadne nemajú žiadnu skúsenosť s investovaním. Jedným z dôvodov môže byť väčšia obozretnosť žien pri investíciách, rovnako však aj primárna starostlivosť o domácnosť.
Prieskum tiež ukázal, že vzdelanie je dôležitý faktor pri investovaní. Najčastejšie investujú ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Až 79,24 % z nich investuje svoje peniaze alebo má s investovaním skúsenosť a len 20,75 % skúsenosť s investovaním nemá. Najmenej skúseností s investovaním majú ľudia so základným vzdelaním. Až 90,91 % z nich ešte nikdy neinvestovalo svoje peniaze a len 9,09 % má skúsenosť s investovaním.
Ako ukázali výsledky, až 31,48 % ľudí motivujú k investovaniu pozitívne výnosy. O niečo menšiu časť (29,17 %) motivuje dôvera v ekonomickú situáciu. Viac ako pätina (21,30 %) sa tak rozhodla vďaka zlepšeniu informovanosti o investovaní a 17,36 % vďaka odporúčaniu finančných odborníkov. Zvyšných 0,69 % motivovalo iné.
O investovaní sa podľa prieskumu najmenej ľudí na Slovensku dozvedá z finančných časopisov a publikácií (5 %) alebo z iných zdrojov (3 %). Zdroj informácií sa, samozrejme, môže líšiť aj od cieľovej skupiny. Na základe štatistík starší ľudia využívajú televíziu a rozhlas ako zdroj informácií, naopak, sociálne siete ovplyvňujú viac mladých ľudí.
