Bratislava 19. mája (TASR) - Slovenskí europoslanci by mali mať možnosť predniesť v Národnej rade (NR) SR správu o svojej činnosti. Novelizáciou Rokovacieho poriadku Národnej rady SR to chcú umožniť poslanci Jozef Viskupič a Branislav Škripek z OĽaNO.

Viskupič kandiduje v tohtotýždňových eurovoľbách (24. 5.) na eurospolanca. Novela nemá šancu na úspech bez poslancov Smeru-SD. Europoslanci by však mali prezentovať svoju prácu aj bez tejto právnej normy. Zariadiť by to mal predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD).

"Bol som za predsedom Paškom, nápad sa mu páči a sľúbil, že sám bude pozývať europoslancov, aby pri európskych témach prišli a vysvetlili dôvody prijatia transpozície," povedal pre TASR Viskupič. Jeho predstava je taká, že europoslanci prídu do pléna hovoriť k prijímaným transpozíciám, vysvetľovať dôvody prijímania, priblížiť situáciu z europarlamentu.

Predkladatelia si od zmeny zákona sľubujú lepšiu informovanosť ľudí o práci europoslancov v Bruseli, posilnenie väzby NR SR a europoslancov, a tiež lepšiu informovanosť o činnosti europoslancov najmä vo vzťahu k uplatňovaniu zásady subsidiarity.

"Javí sa ako potrebné a žiaduce, aby poslanci Európskeho parlamentu mali možnosť predniesť správy o svojej činnosti a prezentovať svoju prácu a dosiahnuté výsledky pred poslancami národnej rady," píšu navrhovatelia. Opoziční poslanci dôvodia aj nízkou volebnou účasťou v eurovoľbách, ktorá pramení napríklad zo slabej informovanosti o práci europoslancov.

Zmeny v rokovacom poriadku

Viskupič predložil na aktuálnu schôdzu viaceré zmeny rokovacieho poriadku. Okrem vystupovania europoslancov v NR SR chce tiež vytvoriť mechanizmus na prijímanie odôvodneného stanoviska. Tento nástroj by mal zamedziť zásahom Európskej únie do suverenity Slovenska.

"Lisabonská zmluva zaviedla efektívny mechanizmus kontroly dodržiavania zásady subsidiarity a proporcionality zo strany národných parlamentov. Tie majú možnosť formou odôvodneného stanoviska ukázať Európskej únii tzv. žltú alebo oranžovú kartu v prípade, ak návrh legislatívy Európskej únie zasahuje do suverenity jej jednotlivých členských štátov," doplnil Viskupič.

Novela rokovacieho poriadku by mala tiež umožniť iniciovať mimoriadnu schôdzu NR SR aj tretine členov parlamentného výboru pre európske záležitosti. V súčasnosti môže mimoriadne rokovanie iniciovať pätina poslancov NR SR.

Keby zmena prešla, tretina členov výboru by mohla schôdzu iniciovať, ak predmetom rokovania tejto mimoriadnej schôdze bude posúdenie súladu návrhu legislatívneho aktu Európskej únie so zásadou subsidiarity a proporcionality. Takáto mimoriadna schôdza by sa musela konať, program by sa neschvaľoval. Program rokovania by sa mohol meniť len so súhlasom všetkých poslancov, ktorí požiadali o zvolanie takejto schôdze.