Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Na základe spätnej väzby bolo prvé slovenské predsedníctvo v Rade EÚ prínosom tak pre Slovensko, ako aj pre Úniu ako celok. Uvádza sa to v správe o priebehu a výsledkoch predsedníctva.
Autor TASR
Bratislava 12. marca (TASR) - Na základe spätnej väzby nielen európskych partnerov bolo prvé slovenské predsedníctvo v Rade EÚ prínosom tak pre Slovensko, ako aj pre Úniu ako celok. Uvádza sa to v Správe o priebehu a výsledkoch predsedníctva SR v Rade EÚ, ktorý tento týždeň schválila vláda.
"Počas výkonu predsedníctva sme si zvýšili dôveru a rešpekt partnerov. Podarilo sa nám naplniť zámer konštruktívne posúvať diskusiu o európskych témach dopredu a hľadať riešenia prospešné pre celú Úniu, čím ešte viac vzrástla medzinárodná prestíž Slovenska. Vďaka včasnej, dôslednej a profesionálnej príprave sme predsedníctvo vo všetkých ohľadoch, vrátane organizačnej a logistickej stránky, úspešne zvládli," píše sa v správe.
Výzvou do nadchádzajúceho obdobia je podľa správy predovšetkým udržanie záujmu spoločnosti o európske témy a zlepšovanie spôsobu komunikácie o EÚ tak na úrovni SR, ako aj na úrovni EÚ a smerom k externým partnerom.
Počas šesťmesačného slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa v Bruseli a Luxemburgu uskutočnilo 49 formálnych zasadnutí jednotlivých formácií Rady EÚ a 1212 zasadnutí pracovných skupín. "Na Slovensku sa uskutočnilo 18 neformálnych podujatí na ministerskej úrovni, z toho 14 neformálnych zasadnutí ministrov EÚ a štyri ministerské konferencie," konštatuje sa v správe. Za vrcholné podujatie sa uvádza neformálne zasadnutie 27 hláv štátov a vlád známe ako Bratislavský summit.
Súčasťou predsedníckych podujatí bolo i šesť zasadnutí parlamentnej dimenzie vrátane neformálneho stretnutia predsedov parlamentov členských štátov EÚ, pričom dve podujatia parlamentného charakteru slovenského predsedníctva sa uskutočnia v prvom polroku 2017. Osobitnou kategóriou bolo podľa materiálu 32 podujatí slovenského predsedníctva v tretích krajinách.
V správe sa ďalej uvádza, že vláda SR si stanovila cieľ byť s celkovým plánovaným rozpočtom predsedníctva SR neprevyšujúcim 70 miliónov eur najúspornejším predsedníctvom v rámci krajín V4. Na základe materiálu doteraz Slovensko vynaložilo na predsedníctvo takmer 51 miliónov eur.
"V prvom roku čerpania rozpočtu slovenského predsedníctva sa z vyčlenenej sumy tri milióny eur minulo 1,8 milióna eur. V roku 2015 narástlo čerpanie na konečných 12,4 milióna eur, pričom v sume boli započítané aj investičné výdavky Ministerstva kultúry SR na rekonštrukciu Slovenskej filharmónie pre potreby predsedníctva SR vo výške 3,4 milióna eur," píše sa v správe.
V zákone o štátnom rozpočte na rok 2016 bol na slovenské predsedníctvo podľa materiálu schválený rozpočet vo výške 50,9 milióna eur. "Celkové čerpanie v roku 2016 dosiahlo sumu vo výške 36,5 milióna eur," uvádza sa v správe.
Ďalej sa počíta s rozpočtom výdavkov na tento rok vo výške 3,767 milióna eur. Predbežne sú plánované výdavky na úhradu faktúr z roka 2016. Navyše v oblasti osobných výdavkov dôjde k postupnému ukončeniu pôsobenia zamestnancov v zahraničí a v ústredí. Ministerstvo zahraničných vecí očakáva i vznik výdavkov z dôvodu zastupovania Malty v dohodnutých pracovných skupinách a výboroch Rady EÚ, akými sú pôdohospodárstvo, energetika, obchod, životné prostredie.
Ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy sa posilnili kvôli predsedníctvu celkovo o 194 zamestnancov, najvýraznejšie rezort diplomacie ako hlavný koordinátor predsedníctva, a to v počte 76 miest.
Maďarský rezort diplomacie oceňuje v rámci prvého slovenského predsedníctva v Rade EÚ predovšetkým to, že predsedníctvo postavilo proces rozširovania vysoko vo svojom rebríčku priorít a podarilo sa mu v tejto oblasti dosiahnuť i výsledky. Pre TASR to uviedol tlačový odbor maďarského rezortu diplomacie ako odpoveď na otázku, ako hodnotí slovenské predsedníctvo.
"Začiatok predsedníctva bol poznamenaný výsledkom referenda vo Veľkej Británii, teroristickým útokom v Nice a pokusom o prevrat v Turecku. Napriek všetkému sa predsedníctvu podarilo dosiahnuť významný pokrok. Zoznam jeho úspechov je dlhý a uspokojivý," uviedol odbor.
Najviditeľnejším výsledkom predsedníctva bol podľa neho bratislavský summit. "Bol to prvý summit po mnohých rokoch, ktorý sa konal mimo Bruselu," dodal odbor.
"Počas výkonu predsedníctva sme si zvýšili dôveru a rešpekt partnerov. Podarilo sa nám naplniť zámer konštruktívne posúvať diskusiu o európskych témach dopredu a hľadať riešenia prospešné pre celú Úniu, čím ešte viac vzrástla medzinárodná prestíž Slovenska. Vďaka včasnej, dôslednej a profesionálnej príprave sme predsedníctvo vo všetkých ohľadoch, vrátane organizačnej a logistickej stránky, úspešne zvládli," píše sa v správe.
Výzvou do nadchádzajúceho obdobia je podľa správy predovšetkým udržanie záujmu spoločnosti o európske témy a zlepšovanie spôsobu komunikácie o EÚ tak na úrovni SR, ako aj na úrovni EÚ a smerom k externým partnerom.
Počas šesťmesačného slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa v Bruseli a Luxemburgu uskutočnilo 49 formálnych zasadnutí jednotlivých formácií Rady EÚ a 1212 zasadnutí pracovných skupín. "Na Slovensku sa uskutočnilo 18 neformálnych podujatí na ministerskej úrovni, z toho 14 neformálnych zasadnutí ministrov EÚ a štyri ministerské konferencie," konštatuje sa v správe. Za vrcholné podujatie sa uvádza neformálne zasadnutie 27 hláv štátov a vlád známe ako Bratislavský summit.
Súčasťou predsedníckych podujatí bolo i šesť zasadnutí parlamentnej dimenzie vrátane neformálneho stretnutia predsedov parlamentov členských štátov EÚ, pričom dve podujatia parlamentného charakteru slovenského predsedníctva sa uskutočnia v prvom polroku 2017. Osobitnou kategóriou bolo podľa materiálu 32 podujatí slovenského predsedníctva v tretích krajinách.
V správe sa ďalej uvádza, že vláda SR si stanovila cieľ byť s celkovým plánovaným rozpočtom predsedníctva SR neprevyšujúcim 70 miliónov eur najúspornejším predsedníctvom v rámci krajín V4. Na základe materiálu doteraz Slovensko vynaložilo na predsedníctvo takmer 51 miliónov eur.
"V prvom roku čerpania rozpočtu slovenského predsedníctva sa z vyčlenenej sumy tri milióny eur minulo 1,8 milióna eur. V roku 2015 narástlo čerpanie na konečných 12,4 milióna eur, pričom v sume boli započítané aj investičné výdavky Ministerstva kultúry SR na rekonštrukciu Slovenskej filharmónie pre potreby predsedníctva SR vo výške 3,4 milióna eur," píše sa v správe.
V zákone o štátnom rozpočte na rok 2016 bol na slovenské predsedníctvo podľa materiálu schválený rozpočet vo výške 50,9 milióna eur. "Celkové čerpanie v roku 2016 dosiahlo sumu vo výške 36,5 milióna eur," uvádza sa v správe.
Ďalej sa počíta s rozpočtom výdavkov na tento rok vo výške 3,767 milióna eur. Predbežne sú plánované výdavky na úhradu faktúr z roka 2016. Navyše v oblasti osobných výdavkov dôjde k postupnému ukončeniu pôsobenia zamestnancov v zahraničí a v ústredí. Ministerstvo zahraničných vecí očakáva i vznik výdavkov z dôvodu zastupovania Malty v dohodnutých pracovných skupinách a výboroch Rady EÚ, akými sú pôdohospodárstvo, energetika, obchod, životné prostredie.
Ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy sa posilnili kvôli predsedníctvu celkovo o 194 zamestnancov, najvýraznejšie rezort diplomacie ako hlavný koordinátor predsedníctva, a to v počte 76 miest.
Maďarsko: Proces rozširovania bol vysoko v rebríčku priorít
Maďarský rezort diplomacie oceňuje v rámci prvého slovenského predsedníctva v Rade EÚ predovšetkým to, že predsedníctvo postavilo proces rozširovania vysoko vo svojom rebríčku priorít a podarilo sa mu v tejto oblasti dosiahnuť i výsledky. Pre TASR to uviedol tlačový odbor maďarského rezortu diplomacie ako odpoveď na otázku, ako hodnotí slovenské predsedníctvo.
"Začiatok predsedníctva bol poznamenaný výsledkom referenda vo Veľkej Británii, teroristickým útokom v Nice a pokusom o prevrat v Turecku. Napriek všetkému sa predsedníctvu podarilo dosiahnuť významný pokrok. Zoznam jeho úspechov je dlhý a uspokojivý," uviedol odbor.
Najviditeľnejším výsledkom predsedníctva bol podľa neho bratislavský summit. "Bol to prvý summit po mnohých rokoch, ktorý sa konal mimo Bruselu," dodal odbor.
