Bratislava 7. februára (TASR) – V poradí tretím kandidátom Slovenska na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ v Luxemburgu je sudca Najvyššieho súdu SR Ivan Rumana. Jeho kandidatúru v stredu schválila vláda, ktorá odobrila výsledok minulotýždňovej voľby v Súdnej rade. Ministrovi zahraničných vecí uložila predložiť kandidatúru generálnemu tajomníkovi Rady EÚ.

Od nástupu na luxemburský súd Rumanu delí vypočutie pred poradným výborom Rady EÚ. Dvaja predošlí kandidáti Slovenska – Mária Patakyová a Radoslav Procházka v tomto kroku neuspeli, výbor ich kandidatúru neodporučil. Miesto dodatočného sudcu malo Slovensko obsadiť už v septembri 2016. Sudca tak chýba na Súdnom dvore už viac ako rok.

„Podľa môjho hlbokého presvedčenia ide o kandidáta, ktorý spĺňa všetky kritériá,“ uviedla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). „Pevne verím, že už konečne toto dovedieme do úspešného konca a Slovensko bude mať dodatočného sudcu na európskom súdnom dvore,“ zvýraznila s tým, že Slovensko by si nemalo urobiť ďalšiu hanbu. „Musela by som sa veľmi mýliť. Som presvedčená, že by sme nemali mať,“ doložila.



Ministerka sa neobáva toho, že Rumana neovláda na najvyššej úrovni francúzštinu, ktorá je pracovným jazykom na luxemburskom súde. „Keď som bola v Luxemburgu a mala som príležitosť rozprávať sa rok a pol dozadu s prezidentom luxemburského súdu, tak on sám od seba mi ho spomínal a povedal, že je to kvalifikovaný človek, keď hovoril o ľuďoch, s ktorými má skúsenosť zo Slovenska,“ vysvetlila.

Rumanu zvolila Súdna rada 29. januára v opakovanej voľbe, keď ho podporilo 11 z celkovo 14 prítomných členov. Postúpil do nej spolu s bývalým predsedom Ústavného súdu SR Jánom Mazákom, ktorý v nej získal tri hlasy.

Slovensko najprv nepochodilo s Máriou Patakyovou. Vtedajšia prorektorka Univerzity Komenského v Bratislave (dnes verejná ochrankyňa práv) uspela v prvej voľbe Súdnej rady 28. mája 2015 aj napriek tomu, že neovládala francúzštinu, ktorá je pracovným jazykom na luxemburskom súde. Z tohto dôvodu neprešla cez poradný výbor Rady EÚ a Súdna rada sa musela v marci 2016 začať obzerať po novom kandidátovi.

Druhá voľba sa skončila 27. júna 2016 neúspechom. Ján Mazák tesne neprešiel, keď sa za jeho kandidatúru postavilo v tajnej voľbe deväť členov Súdnej rady a k zvoleniu mu chýbal jediný hlas. O tri mesiace nato uspel 19. septembra 2016 v tretej voľbe bývalý predseda politickej strany #Sieť Radoslav Procházka.

Práve účinkovanie v politike však inak odborne zdatného Procházku diskvalifikovalo. Poradný výbor Rady EÚ vydal v decembri 2016 k jeho kandidatúre negatívne stanovisko, keď mal obavy ohľadom jeho integrity. Slovensko sa zrejme aj napriek tomu pokúšalo Procházku v Bruseli presadiť. Až v septembri 2017 vzala vláda na vedomie späťvzatie jeho kandidatúry a odporučila Súdnej rade začať hľadať v poradí tretieho kandidáta.

Slovensku sa podarilo získať jedno z 12 miest dodatočných sudcov, ktoré pribudli na Všeobecnom súde EÚ v rámci jeho reformy. V roku 1998 bol zriadený, aby sa zabezpečila európskym občanom dvojstupňová súdna kontrola v určitých oblastiach a odbremenil sa samotný Súdny dvor EÚ. Miesto vyhradené pre Slovensko už malo byť obsadené, súdu tak v súčasnosti náš sudca chýba a musí sa zaobísť bez neho.