Bratislava 5. marca (TASR) – K zlepšeniu kvality ovzdušia a zníženiu emisií má prispieť Národný program znižovania emisií. Na štvrtkovom rokovaní návrh schválila vláda SR.

Cieľová hodnota na rok 2030 predstavuje zníženie emisií oxidu siričitého o 82 percent, oxidov dusíka o 50 percent, nemetánových prchavých organických zlúčenín o 32 percent, amoniaku o 30 percent a prachových častíc s priemerom menej ako 2,5 mikrometra o 49 percent oproti roku 2005.

"Zníženie emisií týchto látok má za cieľ znížiť zdravotné dôsledky znečisteného ovzdušia o 50 percent do roku 2030," uvádza sa v materiáli. Slovensko by sa tak malo programom priblížiť k dosiahnutiu úrovne kvality ovzdušia, ktorá nemá negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie a nepredstavuje pre ne riziko.

"Redukciou emisií oxidu siričitého, oxidov dusíka a amoniaku sa znížia negatívne vplyvy na ekosystémy, ako sú acidifikácia, eutrofizácia, poškodenie prízemným ozónom, čo prispeje k stabilite ekosystémov vrátane chránených území," píše sa v programe. Celkové zníženie emisného zaťaženia a zlepšenie kvality ovzdušia bude mať podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR pozitívny vplyv na biodiverzitu.

MŽP predpokladá, že vzhľadom na vývoj a používanie nových technológií v priemysle či nových štandardov dopravných prostriedkov bude mať znižovanie emisií vyššiu rýchlosť, ako sa pôvodne pri príprave národného programu predpokladalo.

Foto: TASR - Pavel Neubauer

Vláda schválila nízkouhlíkovú stratégiu do roku 2030 s výhľadom do roku 2050

Viaceré opatrenia, ktoré majú Slovensko posunúť bližšie k dosiahnutiu klimatickej neutrality, sú zhrnuté v Nízkouhlíkovej stratégii rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Na štvrtkovom rokovaní ju schválila vláda.

Návrh nízkouhlíkovej stratégie vznikol v spolupráci so Svetovou bankou a Aténskou technickou univerzitou. Na mieru Slovenska boli vygenerované komplexné klimatické modely, ako dosahovať klimatickú neutralitu. Náklady na nízkouhlíkovú transformáciu Slovenska budú v rokoch 2020 až 2040 predstavovať 1,8 percenta HDP ročne.

"Slovenská republika si plne uvedomuje závažnosť a rozsah hrozby menom zmena klímy. Aj z tohto dôvodu sa Slovensko, ako aj celá Európska únia a desiatky iných štátov na celom svete, zaviazalo dosiahnuť klimatickú neutralitu už v roku 2050," uvádza sa v materiáli.

Cieľom stratégie je načrtnúť možnosti pre ucelený dlhodobý 30-ročný strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050. Dokument prináša viaceré konkrétne opatrenia. Navrhuje napríklad prijatie zákona o zmene klímy so záväzným cieľom pre rok 2050, nastavuje pravidlá pre obmedzenie fosílnych palív či podporu hromadnej dopravy.

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla pripomína, že náklady na znižovanie emisií budú od roku 2020 do roku 2040 v priemere menej ako dve percentá hrubého domáceho produktu. "Benefity, ktoré súvisia so zdravotným alebo environmentálnym hľadiskom, zďaleka prevyšujú prvotné investície," podotkol Kurilla.

Kľúčové je i zachytávanie a využívanie všetkého odpadového tepla z priemyselných a energetických procesov, dôkladná aplikácia princípu "znečisťovateľ platí", podpora lokálnych potravín alebo zavádzanie zdieľania bicyklov v mestách a obciach. Ďalšími bodmi sú podpora biohospodárstva, zalesňovanie poľnohospodársky nevyužívanej pôdy alebo obnova rašelinísk a mokradí. Súčasne by sa mali plnenia Parížskej dohody zahrnúť medzi základné ustanovenia v medzinárodných obchodných dohodách medzi Európskou úniou a tretími krajinami.

Foto: TASR - Pavel Neubauer

Na realizáciu opatrení je podľa MŽP nevyhnutná podpora zo strany ostatných relevantných rezortov a orgánov štátnej a verejnej správy. "Je dôležité, aby boli tieto politiky a iné nesúvisiace politiky vzájomne prierezovo prepojené a konzistentné, či už medzi jednotlivými rezortmi, ale aj v rámci jednotlivých rezortov," píše sa v materiáli.