< sekcia Slovensko

Vo veku 71 rokov zomrel prekladateľ Milan Žitný

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Za svoju prekladateľskú činnosť bol Milan Žitný viackrát ocenený.

Bratislava 16. apríla (TASR) - Vo veku 71 rokov zomrel prekladateľ a pedagóg Milan Žitný z Katedry nemeckého jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity (TU) v Trnave. TASR o tom informoval Juraj Hladký z Pedagogickej fakulty TU. Žitný bol autorom mnohých štúdií o nemeckej a severskej literatúre 18. až 20. storočia, ktoré vyšli na Slovensku, ako aj v zahraničí.

Žitný po ukončení štúdia nemčiny a švédčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave v roku 1972 nastúpil do Ústavu svetovej literatúry a jazykov Slovenskej akadémie vied (SAV), kde sa venoval výskumu nemeckej a severskej literatúry a otázkam dejín a teórie prekladu. V rokoch 1994 – 1998 a 2004 – 2014 tiež pôsobil na Pedagogickej fakulte UK a v rokoch 1998 – 2003 ako lektor slovenského jazyka na Univerzite v Kolíne. Od roku 2014 bol členom Katedry nemeckého jazyka a literatúry na Pedagogickej fakulte TU.

Jeho výskum severských literatúr vyústil do dvoch monografických štúdií - Severské literatúry v slovenskej kultúre (2012) a Súradnice severských literatúr (2013).

Okrem vedeckej činnosti bol Žitný prekladateľom z nemčiny a zo severských jazykov. Úzko spolupracoval s časopisom Revue svetovej literatúry. Medzi jeho najvýznamnejšie preklady posledných rokov patria diela Franza Kafku Poviedky (2005) a Listy Milene (2008), Hansa Christiana Andersena Rozprávka môjho života bez príkras (2005) a Rozprávky (2008) či dielo Josteina Gaardera Vianočné mystérium (2012). V ostatných rokoch sa intenzívne venoval aj prekladu severskej drámy. Významnou súčasťou jeho prekladateľskej práce boli filozofické a literárnovedné preklady.

Za svoju prekladateľskú činnosť bol Milan Žitný viackrát ocenený. Prémiu Literárneho fondu získal za preklad Kafkových poviedok (2005), Cenu Zory Jesenskej za preklad Strindbergových komorných hier (Hry, 2002) a Cenu Mateja Bela za preklad Kierkegaardovho najznámejšieho filozofického spisu Buď – alebo (2007).