Bratislava 19. júla (TASR) – Rok 1916 sa v prvej svetovej vojne niesol v znamení veľkých ofenzív, ktoré mali priniesť rozhodujúci prelom v jej vývoji. Pre TASR to uviedol riaditeľ Vojenského historického ústavu (VHÚ) Miloslav Čaplovič. Tieto ofenzívy však znamenali obete na oboch stranách, ktoré sa rátali na státisíce.

Ako priblížil vojenský historik, už v januári 1916 zaútočilo Nemecko na francúzsky pevnostný systém vybudovaný v okolí Verdunu s cieľom vyčerpať v bitkách francúzske vojská a otvoriť si cestu na Paríž. "Ani tieto dlhé a ťažké boje od 21. februára do 18. decembra 1916 však nepriniesli rozhodujúci nemecký postup, ale vyžiadali si množstvo obetí, asi 335.000 Nemcov a 350.000 Francúzov," povedal riaditeľ VHÚ.

Ešte viac obetí priniesla britsko-francúzska protiofenzíva pri rieke Somma, ktorá trvala od 1. júla do 18. novembra 1916. Ako dodal Čaplovič, počas nej zahynulo na oboch stranách asi 1,3 milióna vojakov. Padlo približne 500.000 Nemcov, 420.000 Britov a 350.000 Francúzov a stala sa tak najkrvavejšou bitkou prvej svetovej vojny.

Celkové údaje o tom, koľko ľudí zahynulo v prvej svetovej vojne, sa líšia. "Predpokladá sa, že vo vojne zomrelo asi 8 až 10 miliónov vojakov, približne 4,8 milióna na strane Dohody a 3,1 na strane Centrálnych mocností. Zranených bolo 20 miliónov, približne 12 miliónov na strane Dohody a 8,4 milióna na strane Centrálnych mocností," konkretizoval.

Vo vojne umierali nielen vojaci, ale aj civilisti, najmä z dôvodu námorných a leteckých útokov, genocíd, hladu a chorôb. "Na jeseň 1918 sa rozšírila pandémia španielskej chrípky, ktorá si vyžiadala ďalšie milióny obetí," dodal Čaplovič.