MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Veľkosť Tatier sa tiež podľa historičky spájala s prvými teóriami o príchode Slovanov.
Autor TASR
Bratislava 24. júla (TASR) - Slovenské končiare sú nielen zdrojom povestí v slovenskom folklóre a ľudovom rozprávaní, ale aj reprezentantom slovenskosti. Historička a etnologička Katarína Nádaská pripomína, že najvýraznejšími symbolmi národa sa v histórii Slovákov stalo pohorie Karpát a Vysokých Tatier.
"V druhej polovici 18. storočia, keď sa začína rodiť národná identita Slovákov a Slovenska, nadobudli Tatry dôležitú etnoidentifikačnú funkciu, najmä v porovnaní so žírnou maďarskou pustou a rovinou ako takou," ozrejmila historička a etnologička. Poukázala pritom na fakt, že pre národných buditeľov bolo v tom období mimoriadne dôležité mať symboly viažuce sa k územiu ešte nejestvujúceho Slovenska. "Pohorie Karpát a Vysoké Tatry predstavovali majestátnosť, voľnosť a slobodu, ale boli aj symbolom domoviny a ochrany," skonštatovala Nádaská.
Veľkosť Tatier sa spájala tiež s prvými teóriami o príchode Slovanov, ktorí sa usadili v Karpatskej kotline, v oblastiach medzi Dunajom a Tatrami. Z toho sa zrodil aj názor, že vlasť Slovákov je pod "Tatrami". "Podľa tejto prvotnej etnogenézy, ktorá dnes už, samozrejme, neplatí, sa v 18. – 19. storočí národní buditelia domnievali, že z oblasti pod Tatrami, teda z akéhosi hniezda tatranského, sa starí Slovania rozišli na všetky svetové strany a do všetkých dnešných sídel a pod Tatrami ostali len Slováci," pripomenula Nádaská. Dodala, že začiatkom 19. storočia sa tiež o budúcom Slovensku hovorilo ako o oblasti Tatransko a aj preto sa Slováci označovali za Tatrancov.
Z tatranských končiarov bol najviac ospievaný Kriváň. "Tento končiar, dlho chybne považovaný na najvyšší vrch Tatier, predstavoval mystického ochrancu a útočisko Slovákov," objasnila etnologička. Zvýraznila aj fakt, že Vysoké Tatry boli sakralizované, nazývané "Tatra svätá", o Kriváni sa zasa hovorilo ako o "večnom anjelovi zmieriteľovi, svätej zemi našich otcov".
Podľa Nádaskej netreba zabudnúť ani na to, že kult Vysokých Tatier sa prejavil v básnickej i prozaickej podobe a ich symbolika, význam v rámci národného obrodenia našli uplatnenie aj v kultúrnom živote. "Almanach Štúrovcov sa volal Tatranka, celonárodný kultúrny spolok Slovákov bol Tatrín," pripomenula Nádaská.
Slovenské končiare inšpirovali tiež ľudovú slovesnosť, čoho dôkazom je veľké množstvo povestí o tajomnosti, magickosti a pokladoch ukrytých pod niektorými vrchmi. "Medzi tie legendami najviac opradené patril Kriváň, Zobor, Sitno, Javorina a Poľana," bilancovala Nádaská. Upozornila aj na to, že mnohé povesti hovorili o tom, že pod vrchmi a končiarmi bývajú draci, obri a iné podzemné bytosti (Runa, Kovlad), ktoré strážia ukryté poklady.
Povesťami opradené miesto priťahovali národne orientovaných vzdelancov. "Stali sa miestami vychádzok, ktoré mali často aj manifestačné poslanie," upozornila Nádaská. "Po výstupe na vrchol sa prostredníctvom rituálov oslavovala slovenská krajina i národ, romanticky a pateticky sa prežívali výhľady na krajinu a obyčajne si tu mladí vzdelanci – národovci dávali sľuby nepoľaviť v angažovaní boja za slovenskú slobodu," skonkretizovala historička.
"V druhej polovici 18. storočia, keď sa začína rodiť národná identita Slovákov a Slovenska, nadobudli Tatry dôležitú etnoidentifikačnú funkciu, najmä v porovnaní so žírnou maďarskou pustou a rovinou ako takou," ozrejmila historička a etnologička. Poukázala pritom na fakt, že pre národných buditeľov bolo v tom období mimoriadne dôležité mať symboly viažuce sa k územiu ešte nejestvujúceho Slovenska. "Pohorie Karpát a Vysoké Tatry predstavovali majestátnosť, voľnosť a slobodu, ale boli aj symbolom domoviny a ochrany," skonštatovala Nádaská.
Veľkosť Tatier sa spájala tiež s prvými teóriami o príchode Slovanov, ktorí sa usadili v Karpatskej kotline, v oblastiach medzi Dunajom a Tatrami. Z toho sa zrodil aj názor, že vlasť Slovákov je pod "Tatrami". "Podľa tejto prvotnej etnogenézy, ktorá dnes už, samozrejme, neplatí, sa v 18. – 19. storočí národní buditelia domnievali, že z oblasti pod Tatrami, teda z akéhosi hniezda tatranského, sa starí Slovania rozišli na všetky svetové strany a do všetkých dnešných sídel a pod Tatrami ostali len Slováci," pripomenula Nádaská. Dodala, že začiatkom 19. storočia sa tiež o budúcom Slovensku hovorilo ako o oblasti Tatransko a aj preto sa Slováci označovali za Tatrancov.
Z tatranských končiarov bol najviac ospievaný Kriváň. "Tento končiar, dlho chybne považovaný na najvyšší vrch Tatier, predstavoval mystického ochrancu a útočisko Slovákov," objasnila etnologička. Zvýraznila aj fakt, že Vysoké Tatry boli sakralizované, nazývané "Tatra svätá", o Kriváni sa zasa hovorilo ako o "večnom anjelovi zmieriteľovi, svätej zemi našich otcov".
Podľa Nádaskej netreba zabudnúť ani na to, že kult Vysokých Tatier sa prejavil v básnickej i prozaickej podobe a ich symbolika, význam v rámci národného obrodenia našli uplatnenie aj v kultúrnom živote. "Almanach Štúrovcov sa volal Tatranka, celonárodný kultúrny spolok Slovákov bol Tatrín," pripomenula Nádaská.
Slovenské končiare inšpirovali tiež ľudovú slovesnosť, čoho dôkazom je veľké množstvo povestí o tajomnosti, magickosti a pokladoch ukrytých pod niektorými vrchmi. "Medzi tie legendami najviac opradené patril Kriváň, Zobor, Sitno, Javorina a Poľana," bilancovala Nádaská. Upozornila aj na to, že mnohé povesti hovorili o tom, že pod vrchmi a končiarmi bývajú draci, obri a iné podzemné bytosti (Runa, Kovlad), ktoré strážia ukryté poklady.
Povesťami opradené miesto priťahovali národne orientovaných vzdelancov. "Stali sa miestami vychádzok, ktoré mali často aj manifestačné poslanie," upozornila Nádaská. "Po výstupe na vrchol sa prostredníctvom rituálov oslavovala slovenská krajina i národ, romanticky a pateticky sa prežívali výhľady na krajinu a obyčajne si tu mladí vzdelanci – národovci dávali sľuby nepoľaviť v angažovaní boja za slovenskú slobodu," skonkretizovala historička.
