Attack on Prime Minister
News in English
Členmi schengenského priestoru sú v súčasnosti krajiny EÚ s výnimkou Írska, Veľkej Británie, Cypru, Rumunska a Bulharska, a ďalšie tri štáty mimo EÚ – Nórsko, Island a Švajčiarsko.
Autor TASR
Bratislava 14. decembra (TASR) - Deväť z 12 nových členských krajín Európskej únie vrátane Slovenska sa stalo 21. decembra 2007 oficiálne členmi schengenského priestoru.
Úderom polnoci tak prestali existovať kontroly na hraniciach medzi starými a novými členskými krajinami. Stalo sa tak po dva roky trvajúcom hodnotiacom procese. Spoločne so SR sa členmi schengenského priestoru stali Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.
Zrušenie kontrol sa týkalo zatiaľ len pozemných a vodných komunikácií. Na letiskách prestali kontroly existovať v marci 2008.
Schengenskú dohodu, ktorá umožnila voľný pohyb osôb a tovaru signatárskych krajín, podpísali zakladajúci členovia 14. júna 1985.
Schengenská dohoda nadviazala na Saarbrückenskú dohodu o postupnom rušení vzájomných colných kontrol, ktorú rok predtým uzatvorili Francúzsko a Nemecko.
Členmi schengenského priestoru sú v súčasnosti krajiny EÚ s výnimkou Írska, Veľkej Británie, Cypru, Rumunska a Bulharska, a ďalšie tri štáty mimo EÚ – Nórsko, Island a Švajčiarsko.
TASR prináša výberovú chronológiu postupného rozširovania schengenského priestoru.
jún 1984 - Európska rada vo Fontainebleau odsúhlasila odstránenie colných policajných formalít na vnútorných hraniciach Európskeho spoločenstva (ES).
júl 1984 - Nemecko a Francúzsko uzatvorili Saarbrückenskú zmluvu, ktorá predstavovala prvý krok k budúcej Schengenskej dohode. Jej vznik motivovali európski dopravcovia, keď štrajkovou pohotovosťou upozorňovali na neúnosné rady na hraniciach oboch krajín.
14. júna 1985 - Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko a Holandsko podpísali v luxemburskom mestečku Schengen, ležiacom na rozhraní Luxemburska, Nemecka a Francúzska, tzv. Schengenskú dohodu, ktorá umožnila voľný pohyb osôb a tovaru signatárskych krajín. Signatári sa zaviazali postupne odstrániť kontroly na spoločných hraniciach a umožniť každému, kto prechádza tieto hranice, voľný priechod bez ohľadu na to, či je príslušníkom signatárskej krajiny, inej krajiny Európskeho spoločenstva, alebo nečlenskej krajiny.
19. júna 1990 - Päť štátov podpísalo ďalšiu dohodu, obsahujúcu podmienky a záruky realizácie dohôd o voľnom pohybe.
17. novembra 1990 - K schengenskej päťke sa pripojilo Taliansko.
18. novembra 1991 - K schengenskej zmluve sa pripojilo Španielsko a Portugalsko.
26. marca 1995 - Schengenská dohoda medzi Belgickom, Nemeckom, Francúzskom, Luxemburskom, Holandskom, Talianskom, Španielskom a Portugalskom vstúpila do platnosti.
21. apríla 1995 - K zmluve sa pripojilo Rakúsko.
19. decembra 1996 - Vznikol návrh zmluvy o vstupe Dánska, Fínska a Švédska do schengenského priestoru.
2. októbra 1997 - Členské krajiny EÚ ratifikovali Amsterdamskú zmluvu zahŕňajúcu Schengenskú dohodu. Súčasťou schengenskej zóny sa nestali Írsko a Británia.
3. novembra 1999 - Vláda Slovenskej republiky (SR) schválila návrh koncepcie služby hraničnej a cudzineckej polície v perspektíve zapojenia SR medzi štáty Schengenskej dohody.
1. decembra 1999 - K dohode sa pridalo Grécko.
15. marca 2001 - Ministri vnútra členských krajín EÚ v Bruseli schválili spoločný zoznam štátov, ktorých obyvatelia nebudú pri cestách do EÚ potrebovať víza. Na zozname bolo aj Slovensko. Na základe schváleného dokumentu muselo Belgicko a Dánsko zrušiť vízovú povinnosť pre Slovákov. Rozhodnutie vstúpilo do platnosti 10. apríla 2001.
25. marca 2001 - Schengenský priestor sa rozšíril o Dánsko, Švédsko a Fínsko; hraničné kontroly zrušilo aj Nórsko a Island, ktoré síce členmi EÚ nie sú, ale majú s ostatnými tromi škandinávskymi krajinami pasovú dohodu a pristúpili k pravidlám EÚ.
16. apríla 2003 - Bola podpísaná prístupová dohoda SR k Schengenskej dohode.
19. mája 2004 – Švajčiarsko a EÚ uzavreli v Bruseli na najvyššej úrovni deväť dohôd o spolupráci, na základe ktorých vstúpila do európskeho schengenského systému bez hraničných kontrol - okrem iných aj Švajčiarska konfederácia.
6. decembra 2007 - Ministri vnútra členských krajín Európskej únie definitívne schválili rozšírenie schengenského priestoru o deväť nových členských krajín vrátane Slovenska k 21. decembru.
21. decembra 2007 - Deväť z 12 nových členských krajín Európskej únie vrátane Slovenska sa stalo oficiálne členmi schengenského priestoru. Úderom polnoci tak prestali existovať kontroly na hraniciach medzi starými a novými členskými krajinami. Stalo sa tak po dva roky trvajúcom hodnotiacom procese. Spoločne so SR sa členmi schengenského priestoru stali Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko. Zrušenie kontrol sa týkalo zatiaľ len pozemných a vodných komunikácií. Na letiskách prestali kontroly existovať v marci 2008.
27. novembra 2008 - Ministri vnútra členských krajín Európskej únie v Bruseli schválili vstup Švajčiarska do Schengenu. Kontroly na pozemných hraničných priechodoch sa zrušili 12. decembra 2008, na letiskách sa tak stalo 29. marca 2009.
9. júna 2011 - Európska únia rozhodla, že Bulharsko a Rumunsko zatiaľ zostanú mimo schengenskej zóny - napriek tomu, že obe krajiny splnili požadované technické štandardy pre začlenenie medzi krajiny bez hraničných kontrol. Rozhodnutie ministrov vnútra EÚ prišlo v čase zvýšených obáv z ilegálnej imigrácie a kriminality v Európe, ktoré ešte viac zvýšili tlak na schengenský systém voľného cestovania medzi 26 krajinami.
5. júla 2011 - Dánske colné úrady začali uplatňovať prísnejšie kontroly na hraniciach s Nemeckom a so Švédskom, zamerané oficiálne na boj proti medzinárodnej kriminalite. Opatrenie vyvolalo hnev Nemecka a obavy v Bruseli.
19. decembra 2011 - Lichtenštajnsko sa stalo novou členskou krajinou Schengenskej zóny. Rada EÚ pre vnútropolitické záležitosti schválila členstvo tejto malej alpskej krajiny 13. decembra 2011. Lichtenštajnsko sa stalo v poradí 26. európskou krajinou, ktorá zrušila hraničné a pasové kontroly na svojich hraniciach.
7. júna 2012 - Ministri vnútra EÚ sa v Luxemburgu dohodli na reforme fungovania schengenského priestoru. Zhodli sa na núdzovom mechanizme, ktorý v prípade mimoriadnych okolností umožní opätovné zavedenie hraničných kontrol až na dva roky.
Úderom polnoci tak prestali existovať kontroly na hraniciach medzi starými a novými členskými krajinami. Stalo sa tak po dva roky trvajúcom hodnotiacom procese. Spoločne so SR sa členmi schengenského priestoru stali Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.
Zrušenie kontrol sa týkalo zatiaľ len pozemných a vodných komunikácií. Na letiskách prestali kontroly existovať v marci 2008.
Schengenskú dohodu, ktorá umožnila voľný pohyb osôb a tovaru signatárskych krajín, podpísali zakladajúci členovia 14. júna 1985.
Schengenská dohoda nadviazala na Saarbrückenskú dohodu o postupnom rušení vzájomných colných kontrol, ktorú rok predtým uzatvorili Francúzsko a Nemecko.
Členmi schengenského priestoru sú v súčasnosti krajiny EÚ s výnimkou Írska, Veľkej Británie, Cypru, Rumunska a Bulharska, a ďalšie tri štáty mimo EÚ – Nórsko, Island a Švajčiarsko.
TASR prináša výberovú chronológiu postupného rozširovania schengenského priestoru.
jún 1984 - Európska rada vo Fontainebleau odsúhlasila odstránenie colných policajných formalít na vnútorných hraniciach Európskeho spoločenstva (ES).
júl 1984 - Nemecko a Francúzsko uzatvorili Saarbrückenskú zmluvu, ktorá predstavovala prvý krok k budúcej Schengenskej dohode. Jej vznik motivovali európski dopravcovia, keď štrajkovou pohotovosťou upozorňovali na neúnosné rady na hraniciach oboch krajín.
14. júna 1985 - Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko a Holandsko podpísali v luxemburskom mestečku Schengen, ležiacom na rozhraní Luxemburska, Nemecka a Francúzska, tzv. Schengenskú dohodu, ktorá umožnila voľný pohyb osôb a tovaru signatárskych krajín. Signatári sa zaviazali postupne odstrániť kontroly na spoločných hraniciach a umožniť každému, kto prechádza tieto hranice, voľný priechod bez ohľadu na to, či je príslušníkom signatárskej krajiny, inej krajiny Európskeho spoločenstva, alebo nečlenskej krajiny.
19. júna 1990 - Päť štátov podpísalo ďalšiu dohodu, obsahujúcu podmienky a záruky realizácie dohôd o voľnom pohybe.
17. novembra 1990 - K schengenskej päťke sa pripojilo Taliansko.
18. novembra 1991 - K schengenskej zmluve sa pripojilo Španielsko a Portugalsko.
26. marca 1995 - Schengenská dohoda medzi Belgickom, Nemeckom, Francúzskom, Luxemburskom, Holandskom, Talianskom, Španielskom a Portugalskom vstúpila do platnosti.
21. apríla 1995 - K zmluve sa pripojilo Rakúsko.
19. decembra 1996 - Vznikol návrh zmluvy o vstupe Dánska, Fínska a Švédska do schengenského priestoru.
2. októbra 1997 - Členské krajiny EÚ ratifikovali Amsterdamskú zmluvu zahŕňajúcu Schengenskú dohodu. Súčasťou schengenskej zóny sa nestali Írsko a Británia.
3. novembra 1999 - Vláda Slovenskej republiky (SR) schválila návrh koncepcie služby hraničnej a cudzineckej polície v perspektíve zapojenia SR medzi štáty Schengenskej dohody.
1. decembra 1999 - K dohode sa pridalo Grécko.
15. marca 2001 - Ministri vnútra členských krajín EÚ v Bruseli schválili spoločný zoznam štátov, ktorých obyvatelia nebudú pri cestách do EÚ potrebovať víza. Na zozname bolo aj Slovensko. Na základe schváleného dokumentu muselo Belgicko a Dánsko zrušiť vízovú povinnosť pre Slovákov. Rozhodnutie vstúpilo do platnosti 10. apríla 2001.
25. marca 2001 - Schengenský priestor sa rozšíril o Dánsko, Švédsko a Fínsko; hraničné kontroly zrušilo aj Nórsko a Island, ktoré síce členmi EÚ nie sú, ale majú s ostatnými tromi škandinávskymi krajinami pasovú dohodu a pristúpili k pravidlám EÚ.
16. apríla 2003 - Bola podpísaná prístupová dohoda SR k Schengenskej dohode.
19. mája 2004 – Švajčiarsko a EÚ uzavreli v Bruseli na najvyššej úrovni deväť dohôd o spolupráci, na základe ktorých vstúpila do európskeho schengenského systému bez hraničných kontrol - okrem iných aj Švajčiarska konfederácia.
6. decembra 2007 - Ministri vnútra členských krajín Európskej únie definitívne schválili rozšírenie schengenského priestoru o deväť nových členských krajín vrátane Slovenska k 21. decembru.
21. decembra 2007 - Deväť z 12 nových členských krajín Európskej únie vrátane Slovenska sa stalo oficiálne členmi schengenského priestoru. Úderom polnoci tak prestali existovať kontroly na hraniciach medzi starými a novými členskými krajinami. Stalo sa tak po dva roky trvajúcom hodnotiacom procese. Spoločne so SR sa členmi schengenského priestoru stali Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko. Zrušenie kontrol sa týkalo zatiaľ len pozemných a vodných komunikácií. Na letiskách prestali kontroly existovať v marci 2008.
27. novembra 2008 - Ministri vnútra členských krajín Európskej únie v Bruseli schválili vstup Švajčiarska do Schengenu. Kontroly na pozemných hraničných priechodoch sa zrušili 12. decembra 2008, na letiskách sa tak stalo 29. marca 2009.
9. júna 2011 - Európska únia rozhodla, že Bulharsko a Rumunsko zatiaľ zostanú mimo schengenskej zóny - napriek tomu, že obe krajiny splnili požadované technické štandardy pre začlenenie medzi krajiny bez hraničných kontrol. Rozhodnutie ministrov vnútra EÚ prišlo v čase zvýšených obáv z ilegálnej imigrácie a kriminality v Európe, ktoré ešte viac zvýšili tlak na schengenský systém voľného cestovania medzi 26 krajinami.
5. júla 2011 - Dánske colné úrady začali uplatňovať prísnejšie kontroly na hraniciach s Nemeckom a so Švédskom, zamerané oficiálne na boj proti medzinárodnej kriminalite. Opatrenie vyvolalo hnev Nemecka a obavy v Bruseli.
19. decembra 2011 - Lichtenštajnsko sa stalo novou členskou krajinou Schengenskej zóny. Rada EÚ pre vnútropolitické záležitosti schválila členstvo tejto malej alpskej krajiny 13. decembra 2011. Lichtenštajnsko sa stalo v poradí 26. európskou krajinou, ktorá zrušila hraničné a pasové kontroly na svojich hraniciach.
7. júna 2012 - Ministri vnútra EÚ sa v Luxemburgu dohodli na reforme fungovania schengenského priestoru. Zhodli sa na núdzovom mechanizme, ktorý v prípade mimoriadnych okolností umožní opätovné zavedenie hraničných kontrol až na dva roky.
