Bratislava 2. júla (TASR) – Dnes uplynulo 75 rokov, ako bola 2. júla 1942 zriadená Slovenská akadémia vied a umení (SAVU), predchodkyňa súčasnej Slovenskej akadémie vied (SAV).

Snahy založiť inštitúciu, venujúcu sa rozvoju vedy na území dnešného Slovenska sa objavovali už od 16. storočia. V roku 1735 navrhol polyhistor Matej Bel založiť v Bratislave učenú spoločnosť Societas litteraria. Roku 1771 bol panovníčke Márii Terézii neúspešne predložený návrh na založenie akadémie v Bratislave, podľa vzoru berlínskej a petrohradskej akadémie. V roku 1792 bolo založené Slovenské učené tovarišstvo a roku 1844 - z iniciatívy Ľudovíta Štúra - vznikol celonárodný kultúrny spolok Tatrín. Archeológ, geológ, historik, botanik a etnograf - Andrej Kmeť podal v roku 1892 návrh na založenie slovenskej vedeckej spoločnosti typu akadémie.

Priamou predchodkyňou akadémie bola až Učená spoločnosť Šafárikova (USŠ), založená v Bratislave (Československá republika - ČSR) v roku 1926, z iniciatívy akademického senátu Univerzity Komenského (premenovanej na Slovenskú univerzitu) v Bratislave. Jej úlohou bol výskum na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. USŠ bola desať dní po vzniku vojnovej Slovenskej republiky - v marci 1939 - nariadením ministerstva vnútra Slovenskej republiky - Prof. JUDr. Ferdinandom Ďurčanským rozpustená.

V júni 1939 sa z iniciatívy akademického senátu Slovenskej univerzity (SU) zriadila Slovenská učená spoločnosť (SUŠ), ktorá priamo nadväzovala na činnosť USŠ.

Vyvrcholenie snáh o inštitucionalizáciu a profesionalizáciu vedy na Slovensku sa realizovalo 2. júla 1942, kedy zákonom Snemu Slovenskej republiky č. 135 (a jeho vyhlásením o 19 dní neskôr) bola v Bratislave zriadená Slovenská akadémia vied a umení (SAVU).

Významnú úlohu pri iniciovaní jej vzniku zohral najmä jazykovedec prof. PhDr. Ľudovít Novák, DrSc. Naopak, najväčším odporcom jej založenia bol predstaviteľ radikálneho pronacistického krídla Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a predseda vlády Vojtech Tuka. Ten po schválení zákona o akadémii poslal Novákovi list, v ktorom mu oznámil, že si neželá byť jej členom. Prvým predsedom SAVU sa stal prof. František Valentin.

Foto: TASR/Jozef Teslík

Na Slovenskú akadémiu vied a umení, Učenú spoločnosť Šafárikovu, vedecké odbory Matice slovenskej či na činnosť Muzeálnej slovenskej spoločnosti, nadviazala zákonom Slovenskej národnej rady (SNR) č. 1/1953 zriadená Slovenská akadémia vied (SAV). Jej prvým predsedom sa stal spolutvorca socialistického školského systému Ondrej Pavlík. Zborom povereníkov bolo vymenovaných prvých dvanásť akademikov. Väčšina vedeckých pracovníkov SAV pochádzala zo SAVU. SAV najskôr pôsobila samostatne, v rokoch 1960 až 1992 v rámci Československej akadémie vied (ČSAV). Od 1. januára 1993 po vzniku samostatnej Slovenskej republike pôsobí SAV opäť samostatne.

Súčasným predsedom SAV je prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., ktorý bol do funkcie vymenovaný prezidentom SR Andrejom Kiskom 15. januára 2015.