< sekcia Slovensko

Whistleblowing dostane právnu ochranu

Podpredseda vlády a minister vnútra SR Robert Kaliňák. Foto: TASR/Vladimír Benko

Materiál s názvom Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti predložil minister vnútra Robert Kaliňák.

Bratislava 20. augusta (TASR) – Oznamovatelia protiprávnej a protispoločenskej činnosti majú dostať potrebnú právnu ochranu. Zabezpečí ju zákon o takzvanom whistleblowingu, ktorý dnes schválila vláda.

Materiál s názvom Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti predložil minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Slovensko chce jeho prijatím splniť odporúčania Pracovnej skupiny OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách.

Kaliňákov rezort sa usiluje vytvoriť aj účinnejšie právne predpoklady na predchádzanie a odhaľovanie protiprávnej, respektíve protispoločenskej činnosti. Zákon predpokladá prijatie rôznych ochranných opatrení pre osoby, ktoré majú informácie o takejto činnosti a chcú ich oznámiť príslušným orgánom so zámerom odhaliť jej páchateľov (tzv. whistleblowing).

Zákon predstavilo ministerstvo vnútra v marci tohto roku. Práce na ňom začali ešte za Kaliňákovho predchodcu Daniela Lipšica. Na príprave sa podieľala aj mimovládna organizácia Transparency International.

Zakotvuje napríklad povinnosť orgánov verejnej moci a zamestnávateľov s viac ako 50 zamestnancami (podľa odhadu MV SR ide asi o 3400 podnikov – pozn. TASR) vytvoriť vnútorný kontrolný systém prijímania a vybavovania oznámení o protispoločenskej činnosti.

Okrem toho sa v ňom navrhujú opatrenia, ktoré majú chrániť zamestnancov, ktorí oznámili nekalú činnosť, pred postihmi od zamestnávateľov. Zákon by sa mal stať účinným od 1. januára 2015.

V dôvodovej správe k zákonu sa uvádza, že najmä zamestnancov ako osoby disponujúce často relevantnými informáciami o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti s výkonom zamestnania je potrebné chrániť pred prípadnou odvetou zo strany zamestnávateľa. Ochrana sa bude poskytovať nielen pri oznámeniach korupčného správania sa ale aj pri oznamovaní inej protispoločenskej činnosti.

Závisieť bude od toho, či zamestnanec podal trestné oznámenie alebo podnet na začatie konania o správnom delikte, alebo či takéto oznámenie urobil smerom do vnútra zamestnávateľa. Ak pôjde o trestné konanie, každý pracovnoprávny úkon zamestnávateľa voči tomuto zamestnancovi, na ktorý nie je potrebný jeho súhlas bude odsúhlasovať inšpektorát práce.

Štát sa tiež usiluje zvýšiť motiváciu zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť. Tí majú mať po novom nárok na bezplatnú právnu ochranu, dokonca aj na nenárokovateľnú odmenu, ak na základe ich oznámenia dôjde k odsúdeniu páchateľa trestného činu alebo k preukázaniu spáchania inej protispoločenskej činnosti.

Advokát spolupracujúci s TIS v apríli uviedol, že úspešnosť pri odhaľovaní podvodov vo firmách je v prípade whistleblowingu až trojnásobná oproti ostatným štandardným nástrojom. Svoj výrok opieral o posledný prieskum Medzinárodnej organizácie certifikovaných forenzných audítorov (ACFE) z roku 2012. Pokým úspešnosť interného auditu pri odhaľovaní podvodov dosahuje približne 14,4 percenta, v prípade podnetov od oznamovateľov je to až 43,3 percenta.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.