Bratislava 12. augusta (TASR) - Stabilitu a predvídateľnosť financovania v zdravotníctve možno zvýšiť aj inak než určením minimálnej hranice pri platbe za poistencov štátu. Pre TASR to uviedol riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar v reakcii na návrh novely zákona o zdravotných poisťovniach z dielne ministerstva zdravotníctva. Uznáva, že predvídateľnosť a stabilitu financovania treba zvýšiť.

"Rozumiem motivácii predkladateľov zvýšiť objem financií v zdravotníctve a stanoviť nejaký oporný bod, z ktorého by sa dalo vychádzať pri plánovaní v zdravotníctve s cieľom mať istú stabilitu vo financovaní, ale je to taký výstrel 'od boku', ktorý pravdepodobne nebol príliš odkonzultovaný s rezortom financií," skonštatoval analytik.

Ide podľa neho o prvok, ktorý nie je kompatibilný so súčasnou filozofiou financovania a plánovania objemu celkových zdrojov v zdravotníctve. "Uznávam, že treba zvýšiť predvídateľnosť a stabilitu financovania, ale tá sa dá docieliť aj inak ako stanovovaním si fixných percentuálnych hodnôt pri platbe štátu, keď tu máme variabilný druhý kanál ekonomicky aktívnych, z ktorého tiež pritekajú zdroje do systému zdravotníctva," skonštatoval analytik. Dôležitý je podľa neho predvídateľný celkový objem príjmov do systému zdravotníctva z oboch kanálov a jeho rast.

Podotkol, že ak chce štát a celá spoločnosť do zdravotníctva pridať skokovito viac zdrojov, môže tak učiniť cez prvý kanál, a to štátny. Treba však podľa neho tiež myslieť na efektívnosť takto vynaložených peňazí a sledovať, či prinášajú adekvátny rast úžitku pre pacientov a pre celú spoločnosť.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR chce určiť minimálnu hranicu pri platbe za poistencov štátu. Chce, aby štát za svojich poistencov uhradil minimálne 1,9 percenta z hrubého domáceho produktu (HDP) SR spred dvoch rokov. Vlani štát zaplatil za svojich poistencov 1,37 percenta z HDP. Účinnosť novely navrhuje od 1. januára 2023.