Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Právna norma má zaviesť výnimku pre všetky základné školy s primárnym vzdelávaním, teda pre tie, ktoré majú len ročníky prvého stupňa.
Autor TASR
Bratislava 15. júna (TASR) – Málotriedky, ktoré nespĺňajú novozavedenú podmienku povinných minimálnych počtov žiakov v triedach, by nemali zaniknúť. Ich zachovanie má zabezpečiť novela školského zákona, ktorú dnes poslanci NR SR posunuli do druhého čítania. O právnej norme rokuje parlament v skrátenom legislatívnom konaní.
Právna norma má zaviesť výnimku pre všetky základné školy s primárnym vzdelávaním, teda pre tie, ktoré majú len ročníky prvého stupňa. Povinné minimálne počty sa tak nebudú uplatňovať v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, ani v školách s vyučovacím jazykom slovenským. Podľa ministerstva školstva bolo totiž potenciálne ohrozených 60 málotriedok (tri ZŠ v Bratislavskom kraji, 11 ZŠ v Trnavskom kraji, desať ZŠ v Nitrianskom kraji, sedem ZŠ v Banskobystrickom kraji, päť ZŠ v Košickom kraji, jedna ZŠ v Žilinskom kraji, dve ZŠ v Trenčianskom kraji a 21 ZŠ v Prešovskom kraji).
Ministerstvo vysvetlilo, že ich zánik by bol okrem iného v rozpore s úsilím vlády vytvárať podmienky na rozvoj národnostných menšín v oblasti uchovávania a rozvíjania ich identity, jazyka, kultúry a tradícií. Opatrenie na záchranu 60 málotriedok si vyžiada celkovo 12 miliónov eur. "Domnievam sa, že práve sociálne, kultúrne a spoločenské následky by mohli byť podstatne vyššie," uviedol minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS).
Neobáva sa pritom, že opatrenie by mohlo ísť proti plánovanej racionalizácii siete škôl, keď by podporilo vznik ďalších málotriedok. "Nové školy zaraďuje do siete ministerstvo školstva, takže ministerstvo školstva dozrie aj na to, aby sa to nedialo," prisľúbil.
Školský zákon vyžaduje v aktuálnom znení od 1. septembra 2016 najmenej 11 žiakov v triede v prvom a 13 žiakov v druhom až štvrtom ročníku. Zavedenie minimálnych počtov súviselo s predpokladanými zmenami spôsobu financovania regionálneho školstva. Normatív sa mal odvodzovať od naplnenosti triedy.
Súčasný systém financovania je nastavený tak, že podporuje zachovanie málotriedok prostredníctvom zvýšeného normatívu. Podľa ministerstva školstva niektorým školám ani tento zvýšený normatív nepostačuje a ich zriaďovatelia žiadajú o dofinancovanie v rámci dohodovacieho konania.
Právna norma má zaviesť výnimku pre všetky základné školy s primárnym vzdelávaním, teda pre tie, ktoré majú len ročníky prvého stupňa. Povinné minimálne počty sa tak nebudú uplatňovať v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, ani v školách s vyučovacím jazykom slovenským. Podľa ministerstva školstva bolo totiž potenciálne ohrozených 60 málotriedok (tri ZŠ v Bratislavskom kraji, 11 ZŠ v Trnavskom kraji, desať ZŠ v Nitrianskom kraji, sedem ZŠ v Banskobystrickom kraji, päť ZŠ v Košickom kraji, jedna ZŠ v Žilinskom kraji, dve ZŠ v Trenčianskom kraji a 21 ZŠ v Prešovskom kraji).
Ministerstvo vysvetlilo, že ich zánik by bol okrem iného v rozpore s úsilím vlády vytvárať podmienky na rozvoj národnostných menšín v oblasti uchovávania a rozvíjania ich identity, jazyka, kultúry a tradícií. Opatrenie na záchranu 60 málotriedok si vyžiada celkovo 12 miliónov eur. "Domnievam sa, že práve sociálne, kultúrne a spoločenské následky by mohli byť podstatne vyššie," uviedol minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS).
Neobáva sa pritom, že opatrenie by mohlo ísť proti plánovanej racionalizácii siete škôl, keď by podporilo vznik ďalších málotriedok. "Nové školy zaraďuje do siete ministerstvo školstva, takže ministerstvo školstva dozrie aj na to, aby sa to nedialo," prisľúbil.
Školský zákon vyžaduje v aktuálnom znení od 1. septembra 2016 najmenej 11 žiakov v triede v prvom a 13 žiakov v druhom až štvrtom ročníku. Zavedenie minimálnych počtov súviselo s predpokladanými zmenami spôsobu financovania regionálneho školstva. Normatív sa mal odvodzovať od naplnenosti triedy.
Súčasný systém financovania je nastavený tak, že podporuje zachovanie málotriedok prostredníctvom zvýšeného normatívu. Podľa ministerstva školstva niektorým školám ani tento zvýšený normatív nepostačuje a ich zriaďovatelia žiadajú o dofinancovanie v rámci dohodovacieho konania.
