Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Súčasný zákon o preukazovaní pôvodu majetku schválil parlament v roku 2010 s účinnosťou od roku 2011, a to vďaka hlasom Smeru-SD, SNS, SDKÚ-DS, SMK a KDH.
Autor TASR
Bratislava 11. februára (TASR) - Zákon o preukazovaní pôvodu majetku sa sprísňovať nebude. Plénum dnes nepodporilo spoločnú iniciatívu Daniela Lipšica (nezaradený) a Igora Matoviča (OĽaNO), ktorí chceli sfunkčniť súčasný zákon pochádzajúci z dielne Roberta Fica (Smer-SD).
Lipšic a Matovič totiž tvrdia, že aktuálny právny stav sa dá ľahko obísť. Ich návrh novely preto mal zakotviť princíp, aby sa za legálny príjem nepovažovali príjmy z tzv. neobvyklých obchodných operácií, ktoré sú v našej legislatíve presne definované v právnej úprave boja proti praniu špinavých peňazí.
Daniel Lipšic upozornil, že súčasný zákon o preukazovaní pôvodu majetku nebol za päť rokov ani raz aplikovaný, lebo je deravý ako ementál. "Hlasovanie o tomto zákone bude lakmusovým papierikom, či to vládna väčšina myslí s preukazovaním pôvodu majetku úprimne, alebo len marketingovo," povedal ešte pred hlasovaním.
Súčasný zákon o preukazovaní pôvodu majetku schválil parlament v roku 2010 s účinnosťou od roku 2011, a to vďaka hlasom Smeru-SD, SNS, SDKÚ-DS, SMK a KDH. Potrebu prijatia takejto právnej úpravy premiér Fico odôvodňoval tým, že existuje naliehavý verejný záujem, aby príslušné štátne orgány boli spôsobilé účinne zakročiť proti osobám preukázateľne žijúcim nad svoje pomery a je u nich podozrenie, že podstatná časť ich majetku pochádza z nepoctivých zdrojov. "Slovenskú spoločnosť totiž dlhodobo traumatizuje a demoralizuje skutočnosť, že príslušné štátne orgány nie sú spôsobilé účinne zakročiť proti takýmto osobám," argumentoval.
Lipšic už vtedy označil zákon za bezzubý, veľmi mierny a bez reálnej váhy v boji s korupciou a organizovaným zločinom. "Všetci rozumnejší, schopnejší skorumpovaní politici zákon veľmi ľahko obídu rôznymi darmi, pôžičkami, fiktívnym nákupom akcií za neuveriteľné ceny," zdôvodnil svoj názor.
Od roku 2011 tak osobám alebo firmám hrozí prepadnutie nelegálne nadobudnutého majetku v prospech štátu. Finančná polícia má podávať návrh prokurátorovi na začatie konania o podozrivom majetku, ktorý presiahne preukázateľné príjmy o 1500-násobok minimálnej mzdy, čo je asi 450.000 eur. Prokurátor má potom podozrivého vyzvať, aby do 30 dní vysvetlil alebo dokázal, ako majetok získal. O jeho prípadnom prepadnutí napokon rozhoduje súd.
Lipšic a Matovič totiž tvrdia, že aktuálny právny stav sa dá ľahko obísť. Ich návrh novely preto mal zakotviť princíp, aby sa za legálny príjem nepovažovali príjmy z tzv. neobvyklých obchodných operácií, ktoré sú v našej legislatíve presne definované v právnej úprave boja proti praniu špinavých peňazí.
Daniel Lipšic upozornil, že súčasný zákon o preukazovaní pôvodu majetku nebol za päť rokov ani raz aplikovaný, lebo je deravý ako ementál. "Hlasovanie o tomto zákone bude lakmusovým papierikom, či to vládna väčšina myslí s preukazovaním pôvodu majetku úprimne, alebo len marketingovo," povedal ešte pred hlasovaním.
Súčasný zákon o preukazovaní pôvodu majetku schválil parlament v roku 2010 s účinnosťou od roku 2011, a to vďaka hlasom Smeru-SD, SNS, SDKÚ-DS, SMK a KDH. Potrebu prijatia takejto právnej úpravy premiér Fico odôvodňoval tým, že existuje naliehavý verejný záujem, aby príslušné štátne orgány boli spôsobilé účinne zakročiť proti osobám preukázateľne žijúcim nad svoje pomery a je u nich podozrenie, že podstatná časť ich majetku pochádza z nepoctivých zdrojov. "Slovenskú spoločnosť totiž dlhodobo traumatizuje a demoralizuje skutočnosť, že príslušné štátne orgány nie sú spôsobilé účinne zakročiť proti takýmto osobám," argumentoval.
Lipšic už vtedy označil zákon za bezzubý, veľmi mierny a bez reálnej váhy v boji s korupciou a organizovaným zločinom. "Všetci rozumnejší, schopnejší skorumpovaní politici zákon veľmi ľahko obídu rôznymi darmi, pôžičkami, fiktívnym nákupom akcií za neuveriteľné ceny," zdôvodnil svoj názor.
Od roku 2011 tak osobám alebo firmám hrozí prepadnutie nelegálne nadobudnutého majetku v prospech štátu. Finančná polícia má podávať návrh prokurátorovi na začatie konania o podozrivom majetku, ktorý presiahne preukázateľné príjmy o 1500-násobok minimálnej mzdy, čo je asi 450.000 eur. Prokurátor má potom podozrivého vyzvať, aby do 30 dní vysvetlil alebo dokázal, ako majetok získal. O jeho prípadnom prepadnutí napokon rozhoduje súd.
