Bratislava 12. apríla (TASR) – Za príliš úradnícke, byrokratické a málo ambiciózne bez silného politického odkazu považuje europoslanec Boris Zala (Smer-SD) vládou schválené východiská programu predsedníctva SR v Rade EÚ. S takýmto hodnotením súhlasí aj europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH).

Podľa Zalu sú výzvy v EÚ oveľa vážnejšie a tvrdšie ako tie, ktoré pomenováva predmetný dokument, a nesúvisia iba s problémom migrácie. Ako poznamenal, Slovensko môže prísť napríklad s ambicióznejším plánom na vytvorenie prvých krokov k európskej spravodajskej službe, prípadne s návrhom, aby Európska komisia získala mandát na spolupodpisovanie všetkých zmlúv, ktoré únia uzatvára s tretími krajinami o energetických otázkach.

Naopak, jeho stranícka kolegyňa Monika Flašíková Beňová si myslí, že slovenské východiská sú nastavené štandardným spôsobom. "Očakávať, že slovenské predsedníctvo bude v niečom výnimočné, je fatálne nepochopenie fungovania Európskej únie. Po nás prídu ďalšie predsedníctva a ďalšie témy. Nie je na tom nič mimoriadne, je to normálna záležitosť, pričom budeme mať šancu prezentovať našu krajinu cez rôzne podujatia," konštatovala.

Jana Žitňanská (NOVA) považuje východiská za pracovný materiál a podklad pre konkrétne priority, ktoré majú byť známe v júni.

Slovensko sa 1. júla postaví na pol roka na čelo EÚ. Pre úniu pôjde v poradí o 116. rotujúce predsedníctvo, pre SR o historickú premiéru po 12 rokoch svojho členstva v únii.

Východiská programu odsúhlasila vláda vo februári, tie podľa ministerstva zahraničných vecí predstavujú strategický rámec pre tvorbu programu predsedníctva, ktorý kabinet schváli v júni. Východiská identifikujú kľúčové tematické oblasti, ktoré budú rezonovať počas druhého polroka, ako aj konkrétne legislatívne a nelegislatívne iniciatívy s presahom na predsedníctvo.