Attack on Prime Minister
News in English
Imobilní klienti umiestnení na poschodí zariadenia sú často dlhodobo uzatvorení vo svojich izbách a ich sociálne kontakty sú veľmi limitované.
Autor TASR
Bratislava 9. júna (TASR) - Zamestnávanie klientov v zariadeniach sociálnych služieb má znaky nelegálneho zamestnávania. V správe o svojej činnosti za rok 2019 na to upozornila komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská. Klienti podľa nej vykonávajú ťažké remeselné práce, práce s bremenami bez mzdy, bez lekárskeho potvrdenia o spôsobilosti vykonávať prácu a robia ju nielen v zariadeniach, ale aj mimo nich, napríklad v obci, kde zariadenie sídli.
„Klienti a klientky tiež vypomáhajú v starostlivosti o svojich spoluobyvateľov a svojou prácou suplujú nedostatok zamestnancov v zariadeniach. Žiadnu z takýchto uvedených činností nemožno považovať za pracovnú terapiu,“ tvrdí Stavrovská. Fakt, že zariadenia nemajú dostatok zamestnancov, podľa nej vedie k tomu, že prijímajú každého uchádzača, ktorý spĺňa aspoň minimálne profesionálne predpoklady, avšak dôslednejšie si nepreveria jeho morálne a etické vlastnosti.
„Úhrady za nadštandardné služby v niektorých zariadeniach sú účtované paušálne, bez toho, že by reálne klient túto službu využil. Viacerí neverejní poskytovatelia sociálnych služieb tiež nezverejňujú cenník za poskytované služby na dostupnom mieste,“ upozornila Stavrovská. Poukazuje aj na to, že záznamy o poskytnutej ošetrovateľskej starostlivosti sú vytvorené vopred na celý deň. Vo väčšine zariadení, ktoré navštívila, tiež chýbajú signalizačné zariadenia pre imobilných klientov. Na to, aby si privolali pomoc, musia vykrikovať.
Problémom sú aj architektonické bariéry vchodov do budov, izieb, kúpeľní alebo toaliet či chýbajúci výťah. Imobilní klienti umiestnení na poschodí zariadenia sú často dlhodobo uzatvorení vo svojich izbách a ich sociálne kontakty sú veľmi limitované. Niektoré sprchovacie kúty majú vysoké prahy, cez ktoré klient odkázaný na invalidný vozík nedokáže prejsť. Spolu s nevhodne úzkymi vstupnými dverami to podľa Stavrovskej spôsobuje, že klienta na vozíku vyzliekajú už na chodbe. V zariadeniach sociálnych služieb tiež často neexistuje prevencia proti požiarom a klienti a zamestnanci nemajú nacvičenú evakuáciu.
Komisárka na základe svojich zistení odporúča zmeniť zákon tak, aby sa znížil maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca a navýšil minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov. Treba zabezpečiť ich dostatočné finančné ohodnotenie. Pripomína svoje odporúčania zaviesť v zákone povinnosť vyšších územných celkov (VÚC) každoročne vypracovávať sociálno–demografickú analýzu umožňujúcu rýchly a podložený odhad potrebných sociálnych služieb a tiež zaviesť povinnosť VÚC zriadiť a financovať v dostatočnom počte komunitné zariadenia samostatne pre deti so zdravotným postihnutím a samostatne pre dospelých so zdravotným postihnutím. Podľa Stavrovskej treba vykonávať pravidelné kontroly kvality poskytovania sociálnych služieb vo všetkých druhoch zariadení bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom.
„Klienti a klientky tiež vypomáhajú v starostlivosti o svojich spoluobyvateľov a svojou prácou suplujú nedostatok zamestnancov v zariadeniach. Žiadnu z takýchto uvedených činností nemožno považovať za pracovnú terapiu,“ tvrdí Stavrovská. Fakt, že zariadenia nemajú dostatok zamestnancov, podľa nej vedie k tomu, že prijímajú každého uchádzača, ktorý spĺňa aspoň minimálne profesionálne predpoklady, avšak dôslednejšie si nepreveria jeho morálne a etické vlastnosti.
„Úhrady za nadštandardné služby v niektorých zariadeniach sú účtované paušálne, bez toho, že by reálne klient túto službu využil. Viacerí neverejní poskytovatelia sociálnych služieb tiež nezverejňujú cenník za poskytované služby na dostupnom mieste,“ upozornila Stavrovská. Poukazuje aj na to, že záznamy o poskytnutej ošetrovateľskej starostlivosti sú vytvorené vopred na celý deň. Vo väčšine zariadení, ktoré navštívila, tiež chýbajú signalizačné zariadenia pre imobilných klientov. Na to, aby si privolali pomoc, musia vykrikovať.
Problémom sú aj architektonické bariéry vchodov do budov, izieb, kúpeľní alebo toaliet či chýbajúci výťah. Imobilní klienti umiestnení na poschodí zariadenia sú často dlhodobo uzatvorení vo svojich izbách a ich sociálne kontakty sú veľmi limitované. Niektoré sprchovacie kúty majú vysoké prahy, cez ktoré klient odkázaný na invalidný vozík nedokáže prejsť. Spolu s nevhodne úzkymi vstupnými dverami to podľa Stavrovskej spôsobuje, že klienta na vozíku vyzliekajú už na chodbe. V zariadeniach sociálnych služieb tiež často neexistuje prevencia proti požiarom a klienti a zamestnanci nemajú nacvičenú evakuáciu.
Komisárka na základe svojich zistení odporúča zmeniť zákon tak, aby sa znížil maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca a navýšil minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov. Treba zabezpečiť ich dostatočné finančné ohodnotenie. Pripomína svoje odporúčania zaviesť v zákone povinnosť vyšších územných celkov (VÚC) každoročne vypracovávať sociálno–demografickú analýzu umožňujúcu rýchly a podložený odhad potrebných sociálnych služieb a tiež zaviesť povinnosť VÚC zriadiť a financovať v dostatočnom počte komunitné zariadenia samostatne pre deti so zdravotným postihnutím a samostatne pre dospelých so zdravotným postihnutím. Podľa Stavrovskej treba vykonávať pravidelné kontroly kvality poskytovania sociálnych služieb vo všetkých druhoch zariadení bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom.
