Slovensko

Systém zneužívania politickej moci dokumentuje zborník Politickí väzni

TASR, 13. marca 2016 9:59

Slováci si museli vytrpieť hrôzy brutality počnúc mučením, prenasledovaním, väznením až po popravy len preto, že boli Slovákmi a prejavovali svoju národnú príslušnosť, hovorí Rafael Rafaj.

Na archívnej snímke Rafael Rafaj Foto: TASR/Martin Baumann
Bratislava 13. marca (TASR) – Prinášať pravdivé fakty o našej histórii chce organizácia Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja (PV ZPKO). Nedávno vydala zborník z vedeckej konferencie konanej koncom minulého roka v Smoleniciach pod názvom Politickí väzni v 20. storočí. Aj preto, že podľa jej organizátorov sa slovenské médiá stále málo venujú donedávna tabuizovaným témam a nielen mladá generácia má málo objektívnych informácií.

Predseda PV ZPKO Ján Litecký Šveda sa zamýšľa nad komunistickou minulosťou a pýta sa, ako mohol kvalitne fungovať režim, ktorý z radov právoplatných občanov vylúčil demokratov, ľudákov, aristokratov, dôstojníkov, kňazov, veriacich, podnikateľov, živnostníkov, Židov, väčšinu literátov a umelcov?

"Zaujímavé je, že dodnes nájdeme lúmenov, ktorí sú schopní si to pochvaľovať. Najintenzívnejšie vraždenie z politických dôvodov bolo u nás v rokoch 1945–1948 v režime, ktorý časť politikov z neznámych dôvodov dodnes označuje za demokratický. O nenávisti pretavenej do zákonov, ktoré posielali nevinných ľudí na desaťročia do gulagov a na popraviská, politickí väzni veľmi dobre vedia," pripomína Litecký Šveda.

"Mnohí národovci boli popravení, iní umreli vo väzeniach, ďalších nechali umrieť doma na tzv. slobode. Nešlo iba o tých, čo boli postihnutí súdne, desaťtisíce ľudí za svoju slovenskú minulosť či presvedčenie zaplatili zdravím, kariérou, osočovaním či najrôznejšími formami diskriminácie a postihov. Vrátane ich rodín. Kádrová politika bola nemilosrdná," uvádza Martin Lacko z Ústavu pamäti národa (ÚPN). Zároveň dodáva, že v mnohých prípadoch o obvinených nerozhodoval súd, ale orgány komunistickej strany.

Podľa pedagóga na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a riaditeľa Slovenského historického ústavu Matice slovenskej Ivana Mrvu politický previnilec za demokratickej Československej republiky medzi svetovými vojnami nemal žiadne výhody a bol na tom oveľa horšie ako vrahovia.

"Ani súčasný trestný poriadok nerozlišuje medzi väzňom svedomia a obyčajným kriminálnikom. Trestný zákon dokonca umožňuje odsúdiť až na osemročné väzenie za vyjadrenie nezávislého a kritického názoru na určitú historickú udalosť alebo skupinu obyvateľstva odlišného rasového pôvodu či sexuálnej orientácie, čo je v rozpore so základnými ľudskými právami aj našou ústavou," upozorňuje Mrva.

Historik so špeciálnym zameraním na dejiny vzťahov štátu a cirkví Peter Mulík dokumentuje praktiky komunistickej moci v politických procesoch s duchovnými. Náboženstvo bolo ideologickým nepriateľom moci. Okrem propagandy to bolo silné obmedzovanie vplyvu cirkví, zatýkanie, inscenované procesy a popravy, tzv. vlastenecké hnutia duchovných a podriadenie náboženských spoločenstiev zákonnými a organizačnými opatreniami priamo štátu. Uvádza aj konkrétne príklady z obdobia rokov 1945 až 1968.

"Politickí väzni bezprostredne pripomínajú slovenskému národu justičné zločiny spáchané komunistickým režimom na svojich odporcoch, ktorí aktívne zápasili za myšlienky slobody, demokracie i slovenskej štátnej nezávislosti. Ale aj na osobách, ktorých protikomunistickú činnosť si režim iba vymyslel," tvrdí historik Ivan A. Petranský, ktorý bol predseda Správnej rady ÚPN (2007-2013). Okrem sprístupňovania dokumentov bezpečnostných zložiek štátu za obdobe 1939-1989 začal ÚPN od roku 2009 vydávať politickým väzňom štatút veterána protikomunistického odboja. Do roku 2014 ho priznal 624 osobám, z toho 203 in memoriam.

Podpredseda PV ZPKO Rafael Rafaj tvrdí, že Slováci zažili v 20. storočí najviac totalitných či ideologických režimov kolektívneho prenasledovania. Z tých štyroch najviac väzňov svedomia zanechal komunistický režim, ktorý trval najdlhšie (1948-1989). Uvádza však prípady šikanovania a zabíjania aj z obdobia veľkomaďarského irenendizmu-šovinizmu: Antona Prokopa v Detve jednotky Maďarskej republiky rád (11.7.1919) bili a skrvaveného obesili na lipu. Pritom utýranú matku prinútili pozerať sa. V Kňazoviciach (4.7.1919) zversky popravili Mikulu Lipnického, keď mu za živa odrezali uši a nos, do rozpáraného brucha mu strčili baganče.

"Slováci si museli vytrpieť hrôzy brutality počnúc mučením, prenasledovaním, väznením až po popravy len preto, že boli Slovákmi a prejavovali svoju národnú príslušnosť," dodáva Rafael Rafaj.
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Viac článkov na tému:

Najnovšie články v rubrike

dnes 14:28

Pacient s rakovinou krvi stojí štát ročne desaťtisíce eur
Priame náklady však nie sú tie, ktoré tvoria najväčšiu časť nákladov na zdravotnú starostlivosť. Stali sa nimi tie nepriame, ktoré sú spojené s práceneschopnosťou pacienta.

sk
dnes 14:22

Ministerka školstva zrušila spornú eurofondovú výzvu
Ministerstvo uvádza, že v rámci tejto výzvy nebolo vydané žiadne rozhodnutie o schválení dotácie a nebola podpísaná ani jedna zmluva o poskytnutí dotácie.

sk
dnes 14:15

Odišiel za priateľkou do Prievidze, odvtedy sa nikomu neozval
Nezvestný má pri sebe vypnutý mobilný telefón. Je pozbavený svojprávnosti na právne úkony.

sk

Najčítanejšie Slovensko

Téma TASR



Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac