Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Slovensko

L. ŽITŇANSKÁ: Borec sa podpísal pod nižšiu dôveryhodnosť súdnictva

Na snímke Lucia Žitňanská Foto: TASR/Martin Baumann

Dôveryhodnosť súdnictva je dnes historicky najnižšia, upozorňuje podpredsedníčka strany Most-Híd.

Bratislava 3. februára (TASR) – Minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) nesplnil svoje dve hlavné úlohy – zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva a skrátiť súdne konania. Takto jeho pôsobenie vníma jeho predchodkyňa Lucia Žitňanská (Most-Híd).

„Dôveryhodnosť súdnictva je dnes historicky najnižšia - až 72 percent občanov súdom nedôveruje a dĺžka súdneho konania sa podľa štatistík z roku 2014 po dlhom čase znova predĺžila. Nie veľmi, ale pohyb nastal práve opačným smerom, ako si minister Borec prial,“ zhodnotila podpredsedníčka opozičnej strany.

Borec bol podľa Žitňanskej aktívny v oblastiach, ktoré zo súdnictva robia uzatvorený systém. „Zaviedol inštitút justičných čakateľov, výberové komisie na nových sudcov obsadil len sudcami, zvýšil váhu subjektívneho rozhodovania komisie a prakticky znemožnil splniť podmienky na výber sudcov aj z nesudcovského prostredia,“ menovala.

Naopak, ako úplne pasívneho ho vníma pri otváraní súdnictva verejnej kontrole a poskytovaní informácie o súdoch. „Dnes sa nezverejňuje nič viac, ako som ešte z pozície ministerky zabezpečila ja. Nefunguje systém zverejňovania hodnotenia sudcov, nič nevieme o fungovaní prokuratúry,“ vytkla Žitňanská.

„Keďže systém justície uzatvoril, proti rodinkárstvu nezakročil a dĺžku trvania sporov neznížil, iný výsledok ako zníženie dôveryhodnosti v súdy sme nemohli očakávať,“ doplnila.

Člen predsedníctva mimoparlamentnej strany #Sieť Tomáš Stoklasa vidí v osobe Boreca nespornú ľudskú i odbornú kvalitu. „Napriek nej musím ministrovi vytknúť to, čo celej vláde. Nevyužité príležitosti,“ uviedol. Parlamentná väčšina jednej strany, ktorej je minister nominantom, podľa Stoklasu dávali príležitosť presadiť podstatne rozsiahlejšie zmeny najmä v oblasti súdnictva. „Stav súdnictva si takéto zmeny nevyhnutne vyžaduje,“ podotkol.

Stoklasa pripomenul, že v programovom vyhlásení vlády sa hovorilo o zefektívnení súdnictva, obnovení dôvery v súdnictvo a zvýšení vymožiteľnosti práva. „Ak mám hovoriť o negatívach, nič z uvedeného sa dosiahnuť nepodarilo,“ domnieva sa vedúci pracovnej skupiny #Siete pre Spravodlivosť. Z jeho pohľadu neboli realizované opatrenia na zrýchlenie súdnych konaní, či už personálne alebo technické opatrenia v oblasti elektronizácie súdnictva.

„Neboli realizované ani potrebné zmeny v oblasti vyvodzovania zodpovednosti v prípadoch morálneho a odborného zlyhania sudcov alebo prokurátorov. Administratívni zamestnanci súdov, ktorých je trikrát viac než sudcov, by si taktiež zaslúžili lepšie pracovné i mzdové podmienky,“ myslí si Stoklasa.

Za nesporné pozitíva naopak považuje prijatie nových kódexov procesného práva, ktoré podľa neho dávajú nádej na zlepšenie situácie v súdnictve. „Taktiež je potrebné zmeniť systém elektronických náramkov pre odsúdených, ako aj legislatívu pre vyššiu ochranu spotrebiteľov,“ uzavrel.

Tím líder pre oblasť súdnictva a spravodlivosti opozičnej strany SaS Alojz Baránik sa domnieva, že vláde sa nepodarilo naplniť kľúčovú úlohu z jej programového vyhlásenia – zvýšiť vymožiteľnosť práva a systematicky likvidovať korupciu na všetkých stupňoch spoločnosti. Nesplnenie tejto úlohy je podľa neho dokonca extrémne.

„Korupcia nielenže prekvitá, ale stala sa štátnym programom, čomu je podriadené fungovanie polície, prokuratúry a súdov. V súlade s tým vymožiteľnosť práva prakticky neexistuje a platí len právo silnejšieho,“ kritizuje Baránik. Zmeny vo vysokých justičných orgánoch boli podľa neho len kozmetické. „Alebo boli nastavené tak, aby sa ich efekt prejavil až po tom, čo budú premlčané trestné činy súčasnej politickej mafie,“ zhodnotil.

Aj Baránik poukázal na to, že dôvera v súdnictvo počas pôsobenia Boreca poklesla. Vymožiteľnosť práva je z jeho pohľadu len teoretická a len pre mocných. Ďalší cieľ vlády – stabilizácia súdnictva sa podľa experta SaS prejavuje len ako ďalšie zakorenenie osôb nevhodných na výkon sudcovskej činnosti a vedenie súdov. „Súdnictvo v podstate nefunguje, najmä ak je jeho výkonnosť porovnávaná s krajinami, kde vládne právo. Dôstojnosť súdneho pojednávania síce bola zabezpečená vďaka nahrávaniu konaní, ale prieťahy pokračujú bez akejkoľvek reálnej nápravy,“ doplnil.