Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Podľa bezpečnostného experta ide o zmeny, ktoré skôr signalizujú blížiace sa parlamentné voľby.
Autor TASR
Bratislava 9. decembra (TASR) – Zmeny v legislatíve samy o sebe nijako neriešia riziko teroristických útokov na území Slovenska. Sú to zmeny, ktoré skôr signalizujú blížiace sa parlamentné voľby. Domnieva sa bezpečnostný expert Milan Žitný, ktorý tak reaguje na slovenským parlamentom dnes prijatý takzvaný anititerostický balíček.
"Vládna strana prišla s veľmi promptným pritvrdením trestno-právnych noriem, ale bez toho, že by boli rovnakým promptným spôsobom prijaté kontrolné mechanizmy. Nemáme stále kvalitný zákon o štátnej službe príslušníkov polície, o tom, ako vyberať funkcionárov, pretože stále je to partokratický model, strana si vyberá policajného prezidenta a funkcionárov, a nie odborné útvary alebo odborná komisia. Nie je kľúčovým kritériom odbornosť, ale blízkosť k politickej strane. To isté sa týka aj spravodajských služieb, ktoré nemajú relevantné kontrolné teleso, najlepšie externé, tak, ako teraz Česká republika pripravuje príslušnú legislatívu," zdôraznil Žitný.
Polícia, prokuratúra, súdy a tajné služby získajú od januára 2016 v boji proti terorizmu rad nových oprávnení. Tie im prináša novela Trestného zákona obsahujúca zmeny desiatky ďalších právnych predpisov, ktorú dnes 78 hlasmi schválili poslanci NR SR. Ešte v utorok (8.12.) dopoludnia Smer-SD za pomoci hlasov Mosta-Híd zmenil Ústavu SR tak, aby pri trestných činoch terorizmu mohla polícia osobu zadržať až na 96 hodín namiesto súčasných 48.
Antiteroristický balíček vznikol expresne po sérii teroristických útokov v Paríži. "Vláda je akcieschopná a bude akcieschopná do poslednej hodiny svojho mandátu, pokiaľ ide o bezpečnosť Slovenskej republiky," vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD) s tým, že nedovolí, aby taká hrozba, aká bola spôsobená nedbalosťou pri riadení migračnej krízy zo strany európskych orgánov, mala ohroziť Slovenskú republiku. "To jednoducho určite nedovolíme," uistil.
V Trestnom zákone sa sprísňuje sadzba pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, ktorý sa dostane do kategórie obzvlášť závažných zločinov. Ministerstvo spravodlivosti konštatovalo, že inak sú tresty súvisiace s terorizmom postačujúce. Slovenská úprava patrí z hľadiska hroziacej trestnej sankcie podľa rezortu k najprísnejším v európskom priestore. V prípade trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme predpokladá už základná skutková podstata uloženie trestu na 20 až 25 rokov alebo trestu odňatia slobody na doživotie.
Najviac zásahov urobil Smer-SD do Trestného poriadku. Zaviedla sa tzv. obligatórna väzba, teda súd bude môcť zobrať do väzby osobu, ktorá je obvinená z trestného činu súvisiaceho s terorizmom, a to bez uvedenia dôvodu.
"Vládna strana prišla s veľmi promptným pritvrdením trestno-právnych noriem, ale bez toho, že by boli rovnakým promptným spôsobom prijaté kontrolné mechanizmy. Nemáme stále kvalitný zákon o štátnej službe príslušníkov polície, o tom, ako vyberať funkcionárov, pretože stále je to partokratický model, strana si vyberá policajného prezidenta a funkcionárov, a nie odborné útvary alebo odborná komisia. Nie je kľúčovým kritériom odbornosť, ale blízkosť k politickej strane. To isté sa týka aj spravodajských služieb, ktoré nemajú relevantné kontrolné teleso, najlepšie externé, tak, ako teraz Česká republika pripravuje príslušnú legislatívu," zdôraznil Žitný.
Polícia, prokuratúra, súdy a tajné služby získajú od januára 2016 v boji proti terorizmu rad nových oprávnení. Tie im prináša novela Trestného zákona obsahujúca zmeny desiatky ďalších právnych predpisov, ktorú dnes 78 hlasmi schválili poslanci NR SR. Ešte v utorok (8.12.) dopoludnia Smer-SD za pomoci hlasov Mosta-Híd zmenil Ústavu SR tak, aby pri trestných činoch terorizmu mohla polícia osobu zadržať až na 96 hodín namiesto súčasných 48.
Antiteroristický balíček vznikol expresne po sérii teroristických útokov v Paríži. "Vláda je akcieschopná a bude akcieschopná do poslednej hodiny svojho mandátu, pokiaľ ide o bezpečnosť Slovenskej republiky," vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD) s tým, že nedovolí, aby taká hrozba, aká bola spôsobená nedbalosťou pri riadení migračnej krízy zo strany európskych orgánov, mala ohroziť Slovenskú republiku. "To jednoducho určite nedovolíme," uistil.
V Trestnom zákone sa sprísňuje sadzba pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, ktorý sa dostane do kategórie obzvlášť závažných zločinov. Ministerstvo spravodlivosti konštatovalo, že inak sú tresty súvisiace s terorizmom postačujúce. Slovenská úprava patrí z hľadiska hroziacej trestnej sankcie podľa rezortu k najprísnejším v európskom priestore. V prípade trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme predpokladá už základná skutková podstata uloženie trestu na 20 až 25 rokov alebo trestu odňatia slobody na doživotie.
Najviac zásahov urobil Smer-SD do Trestného poriadku. Zaviedla sa tzv. obligatórna väzba, teda súd bude môcť zobrať do väzby osobu, ktorá je obvinená z trestného činu súvisiaceho s terorizmom, a to bez uvedenia dôvodu.
