Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Slovensko

SLEDUJEME: O zrušení Mečiarových amnestií sa bude rokovať skrátene

Vladimír Mečiar, archívne foto. Foto: TASR - Henrich Mišovič

Dianie v NR SR sleduje redaktor Tablet.TV Radoslav Šebo.

Bratislava 28. marca (Teraz.sk/Tablet.TV) - Národná rada SR dnes začala rokovať o zrušení Mečiarových amnestií. Sledujte spolu s nami, čo sa deje v parlamente. Situáciu prinášame prostredníctvom živých vstupov a aktuálnych informácií.

Nicholsonová: Za zmenou postoja R. Fica sú klesajúce preferencie


Skutočným dôvodom, prečo sa premiér Robert Fico (Smer-SD) tvári, že pri rušení amnestií Vladimíra Mečiara zmenil názor, sú klesajúce preferencie jeho strany Smer-SD. V pléne NR SR to dnes vyhlásila podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS).



"Dve tretiny občanov si želajú zrušenie amnestií a je jedno, čím je to spôsobené. Ale je to tak. A to je jediný dôvod, prečo sa Fico tvári, že chce amnestie zrušiť. Je normálne, aby sa spamätal po desiatich rokoch, kedy tvrdil, že amnestie sú nezrušiteľné, a dnes predkladá návrh na ich zrušenie?" pýtala sa Ďuriš Nicholsonová.

Za premiérovým postojom preto vidí populizmus. "Je to jeden veľký oklam, ktorý súvisí jedine s tým, že to chcú dve tretiny občanov a Smeru-SD klesajú preferencie. Robert Fico potrebuje vstúpiť do dejín, že jeho návrh bol úspešný a amnestie sa zrušili. My ostatní sme tu len v úlohe štatistov. Tvárou zrušenia amnestií nebude Ján Budaj (OĽaNO-NOVA), ale Robert Fico," odkázala.

Opozičná poslankyňa zdôraznila, že z piatich opozičných pripomienok ku koaličnému návrhu vládne strany zrejme vyhovejú len dvom. Prvou je, aby sa koalícia a opozícia spolu dohodli, kto bude v tejto veci zastupovať parlament pred Ústavným súdom. Druhou pripomienkou, ktorá by mohla prejsť, je zábezpeka, že nebude možné brať amnestované skutky ako premlčané. "Mám preto obrovský problém za to zahlasovať. Ja sa chcem podpísať pod skutočné zrušenie amnestií a nechcem byť hrobárom týchto snáh," dodala.

Na kritické slová Ďuriš Nicholsonovej nikto zo zástupcov koalície nereagoval.


J. Budaj: Či Smer-SD a SNS naozaj zmenili názor, ukážu až činy


Opozičný poslanec Národnej rady (NR) SR Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) oceňuje, že sa koaličné strany Smer-SD a SNS odvážili zmeniť svoj doterajší odmietavý postoj ku zrušeniu amnestií Vladimíra Mečiara. Vyhlásil to dnes ako prvý rečník počas rozpravy ku zrušeniu amnestií s dôvetkom, že názory nemení iba hlupák.

"Ale či ich Smer-SD a SNS zmenili naozaj, alebo len zdanlivo, to ukážu až činy. Z návrhu zákona to celkom zrejmé nie je. Ani po hlasovaní nebude nič rozhodnuté, lebo stále je v hre aj možnosť zrušenie amnestií zmariť. Ale v hre bude aj to, že tí, ktorí si ich zrušenie nikdy nepriali, budú musieť priznať, že k tomu dôjsť musí," povedal Budaj.

Poslanec je presvedčený, že pre slovenskú spoločnosť a demokraciu je dôležité, aby kauza bola vyšetrená a aby sme poznali vraha. "Osud jednotlivca nesmie byť nikdy hračkou v rukách politikov," povedal na margo vraždy Róberta Remiáša.

Budaj však má výčitky k tomu, ako chce koalícia tento dobrý zámer realizovať. "Neverím, že ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská či Béla Bugár (obaja Most-Híd) sú osobne nadšení z tohto postupu. Na prvom mieste je to skrátené legislatívne konanie," povedal na margo dopoludňajšieho rozhodnutia parlamentu rokovať o amnestiách v zrýchlenom režime.

Budajovi sa tiež nepáči, že definitívne rozhodovanie o zrušení amnestií chce nechať koalícia na pleciach Ústavného súdu SR. "Politickým cieľom tejto novely je teda preniesť definitívnu bodku za rozhodnutím von z tejto sály, niekam, kde sú tí, ktorí sa občanom priamo nezodpovedajú," upozornil s tým, že ústavní sudcovia sú nominanti na 12 rokov, ich mandát je pevný, imunita nedotknuteľná, platy ozrutné a ich rozhodovanie veľmi vzdialené z dohľadu verejnosti.

Ministerka Žitňanská Budajovi poďakovala, že najmä prvá časť jeho prejavu bola dôslednou obhajobou liberálnej demokracie. "Ak nás niečo zaťažuje, tak to, že sme sa nedokázali dôsledne vyrovnať s našou minulosťou prvou Slovenskej republiky ani s minulosťou komunizmu a možno aj preto sme spadli do éry mečiarizmu," myslí si.

Vicepremiérka je presvedčená, že keď koaličný návrh prejde a amnestie parlament zruší, pred Ústavným súdom sa bude o čo oprieť. "Amnestie porušili ľudské práva jednotlivca a sú preto v rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu," deklarovala.

Žitňanská na druhej strane priznala, že je vo zvláštnej pozícii, pretože aktuálne obhajuje vládny návrh, ktorý je kompromisom, v minulosti pritom vždy hlasovala za ústavný zákon, ktorý by amnestie zrušil. "Ale táto priama cesta dnes v pléne nemá 90 hlasov," podotkla.

Na margo ústavných sudcov vyhlásila, že aj keď má kritický pohľad na viaceré verdikty tohto súdu, nedovolí si všetkých ústavných sudcov "spláchnuť" do jedného vreca a nazvať ich straníckymi nominantami. "To, že Ústavný súd hodnotovo nereprezentuje celé toto plénum, tak to možno súvisí aj s tým, že už dvakrát sa nám ako pravici podarilo neobsadiť niektoré miesta na Ústavnom súde," priznala.

Písomne je do rozpravy ku koaličnému návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií prihlásených ešte sedem poslancov, všetci sú z tábora opozície. Po ich vystúpeniach bude ešte možnosť prihlásiť sa ústne.



O zrušení amnestií Vladimíra Mečiara sa bude rokovať v skrátenom konaní


Poslanci Národnej rady (NR) SR budú o zrušení amnestií Vladimíra Mečiara rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Za zrýchlený režim dnes na návrh vlády zahlasovalo 80 členov snemovne. Zmenu Ústavy SR a zákona o Ústavnom súde SR v skrátenom konaní podporili koaliční poslanci zo Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd a trojica nezaradených Martina Šimkovičová, Peter Marček a Rastislav Holúbek.



Koaličný návrh zmeny ústavy má dať parlamentu kompetenciu rušiť prezidentské amnestie alebo individuálne milosti, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Ústavný súd (ÚS) SR má zase dostať právomoc posudzovať rušenie takýchto amnestií. Opozícia skrátené konanie kritizuje. "Je vo verejnom záujme vyrovnať sa s amnestiami čo najskôr, preto vláda navrhuje skrátené legislatívne konanie," vysvetlila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).

Ondrej Dostál (SaS) však upozornil, že Rokovací poriadok NR SR jasne stanovuje podmienky, kedy možno pristúpiť ku skrátenému konaniu. "Vo vládnom návrhu som ich ale nenašiel. Nerozumiem ani politickej logike, že sa amnestie odmietali zrušiť celé roky a zrazu je to tak naliehavé, že to musíme schváliť v skrátenom konaní," odkázal Dostál s tým, že skrátené konanie pri zmene Ústavy SR bez mimoriadnych okolností je ako narábať s trhacím kalendárom.



Žitňanská priznala, že nie je veľký fanúšik skrátených konaní. "Vnímam a cítim to ako mimoriadnu situáciu, politicky áno. V spoločnosti aj na politickej scéne existuje nejaké momentum a aj keď sa zrodilo po 20 rokoch, tak je všeobecná vôľa presadiť zrušenie Mečiarových amnestií. Neviem si predstaviť, žeby koalícia po tom, ako našla zhodu, prišla s tým, že pripraví návrh, dá ho na pripomienkovanie a keď všetko dobre pôjde, v júni pôjde do prvého a v septembri do druhého čítania. Na momentum treba zareagovať a využiť ho," myslí si ministerka.

Opozícia avizovala, že vládnu iniciatívu podporí, má však päť pripomienok, ktorými podmieňuje svoje kladné hlasovanie. Prvou je zábezpeka, že nebude možné brať amnestované skutky ako premlčané. Druhá pripomienka hovorí o spoločnej politickej dohode koalície a opozície na tom, kto bude parlament zastupovať v tejto veci pred Ústavným súdom SR. Opozícia žiada, aby to bola dôrazná obhajoba zrušenia amnestií a aby zástupca mohol predkladať námietky zaujatosti voči niektorým ústavným sudcom.

Ďalšia podmienka opozície je, aby sa nerušila len milosť exprezidenta Michala Kováča voči jeho synovi, ale voči všetkým, ktorým ju vtedy pre kauzu Technopol udelil. Omilostený bol napr. aj podnikateľ Marián Kočner. Štvrtou pripomienkou je, aby ÚS nezačal o amnestiách konať ex offo, ale až v prípade, ak sa naň obráti 30 poslancov NR SR. Piata pripomienka znie, aby vedľajším účastníkom konania pred ÚS bol prezident SR aj vláda.

"Budeme hlasovať len za také znenie, o ktorom budú poslanci presvedčení, že smeruje k skutočnému nie fiktívnemu zrušeniu Mečiarových amnestií," deklaroval Ján Budaj (OĽaNO-NOVA). "Naozaj sa chceme dohodnúť. Ak nám schvália pripomienky, bude zjavné, že to myslia vážne," doplnil líder Sme rodina Boris Kollár.

Koaličné riešenie zrušenia amnestií pozostáva z viacerých zmien, ktoré sa majú prijať v zrýchlenom režime. Národná rada SR má zmenami v Ústave SR dostať právomoc zrušiť amnestie a milosti prezidenta SR. Následne by mohla pristúpiť k zrušeniu Mečiarových amnestií. Rozhodnutie parlamentu má potom preskúmať Ústavný súd SR. Keď ho odobrí, bude platné.

Ján Budaj o zrušení Mečiarových amnestií

.

.
Parlament začal rokovať o Mečiarových amnestiách


A. Hrnko: Nepodporím žiaden návrh na zrušenie amnestií V. Mečiara



Poslanec za SNS Anton Hrnko nepodporí opozičný, ale ani koaličný návrh na zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara. Vyhlásil to dnes v pléne s tým, že sa nechce podieľať na búraní ústavného poriadku, ktorý pomáhal stavať.

"S Mečiarom sme mali od začiatku mnohé rozpory najmä o tom, ako treba vykonávať politickú moc. Nikto ma nemôže obviniť, že by som bol stúpencom Mečiara alebo jeho politiky. Ale ako človek, ktorý od začiatku pracoval na vytvorení ústavného systému republiky, som jeden z tvorcov ústavy, musím povedať, že nepodporím ani koaličný, ani opozičný návrh," deklaroval.

Podľa Hrnka je 22 rokov dosť na to, aby sa amnestiami prestali zaoberať politici a venovali sa tomu historici. "Spravodlivosť nie je možné budovať inak ako prostredníctvom práva a zákona. Príliš si vážim česť, svoje meno, zákony a spravodlivosť. História bude hodnotiť každého a ten súd bude tvrdý," myslí si.

Hrnkovi sa tiež nepáčia niektoré pohľady na Mečiarovu éru. "Prvý, kto použil tajnú službu proti protivníkovi, bol prezident Michal Kováč, ktorý dal sledovať Vladimíra Mečiara tajnou službou. Ale nazvať to zločinným režimom mečiarizmu, ako to urobil prezident Andrej Kiska, je nehoráznosť. Bola taká doba. Netreba to ospravedlňovať, ale vysvetľovať. Ale nazvať to zločinným režimom je nehorázne," dodal.

Poslanec NR SR Anton Hrnko.
Foto: TASR - Dano Veselský