Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Mnoho samospráv trápia najmä osady, ktoré sídlia na nevysporiadaných pozemkoch, uviedol podpredseda združenia miest a obcí a primátor Spišskej Belej Štefan Bieľak.
Autor TASR
Štrbské Pleso 15. marca (TASR) – Problémom marginalizovaných skupín, najmä ich podmienkami na bývanie, sa dnes na Štrbskom Plese zaoberajú na odbornej konferencii členovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Mnoho samospráv trápia najmä osady, ktoré sídlia na nevysporiadaných pozemkoch. Uviedol to pre TASR podpredseda ZMOS-u a primátor Spišskej Belej Štefan Bieľak.
"Budeme hľadať odpovede aj na otázky, ako riešiť problémy s pozemkami, ale aj s majetkovo-právnym vysporiadaním. Ak chceme budovať obydlia pre ľudí v rámci samosprávy, tak to musí byť na vysporiadaných pozemkoch," podotkol Bieľak. Podľa jeho ďalších slov je potrebné riešiť aj súčasný stav, pretože mnohé rómske osady sa nachádzajú práve na nevysporiadaných pozemkoch. "Je to veľký problém a vieme o ňom. Ozývajú sa vlastníci pozemkov, ktorí sa domáhajú svojich práv a je v záujme samotných miest a obcí, v ktorých takýto problém je, aby sa našiel mechanizmus, ako to riešiť. Nachádzame sa v situácii, keď vieme len ťažko uspokojiť nároky vlastníkov v nevysporiadaných osadách. Vláda už prijíma návrh na riešenie tohto problému," vysvetlil.
Problematika marginalizovaných skupín je podľa podpredsedu ZMOS-u obšírnou témou. "Je tu mnoho nezodpovedaných otázok. Napríklad aj to, či je lepšie Rómov segregovať alebo nesegregovať do osád," povedal s tým, že aj pod Tatrami vznikajú veľmi silné osady, v ktorých žije 1500-2000 obyvateľov. "Všetky opatrenia, ktoré príjme vláda, zostanú vždy na pleciach samospráv. Každá obec či rómska osada má svoje špecifiká. Je potrebné vytvoriť nástroje a je len na samosprávach, ako sa s nimi dokážu stotožniť a ako ich dokážu presadiť v jednotlivých obciach," vysvetlil. Podľa neho je potrebné tento problém riešiť jednotlivo od obce k obci, pretože prístup obyvateľstva je v každej lokalite iný. Opatrenia, ktoré sa použili v jednej oblasti, nemožno uplatniť v susednej obci. "S každou skupinou je potrebné pracovať individuálne," dodal.
Podľa Bieľaka sa tento problém dotýka aj oblasti pod Tatrami, najmä okresu Kežmarok, v ktorom je zároveň vysoká miera nezamestnanosti. "Sú obce, v ktorých sú veľmi silné osady. Ide napríklad o Veľkú Lomnicu, Huncovce, Rakúsy, Stráne pod Tatrami, Krížovú Ves, Podhorany, Ihľany, Jurské či Výbornú. Marginalizované skupiny v týchto obciach začínajú byť také silné, že sú už väčšinové. Problém sa v mnohých prípadoch nedá posúdiť ako menšinový, práve naopak, prerastá do situácie, kde starostovia musia riešiť problém ako väčšinový," vysvetlil.
ZMOS v poslednom období aktualizoval materiál venovaný problémom marginalizovaných skupín, ktorý vypracoval pred niekoľkými rokmi. "Jeho závery chceme pretavovať do praxe. Konferencia má byť pokračovaním procesu a možno aj začiatkom aplikácie jednotlivých opatrení v tejto oblasti," uzavrel podpredseda ZMOS-u.
"Budeme hľadať odpovede aj na otázky, ako riešiť problémy s pozemkami, ale aj s majetkovo-právnym vysporiadaním. Ak chceme budovať obydlia pre ľudí v rámci samosprávy, tak to musí byť na vysporiadaných pozemkoch," podotkol Bieľak. Podľa jeho ďalších slov je potrebné riešiť aj súčasný stav, pretože mnohé rómske osady sa nachádzajú práve na nevysporiadaných pozemkoch. "Je to veľký problém a vieme o ňom. Ozývajú sa vlastníci pozemkov, ktorí sa domáhajú svojich práv a je v záujme samotných miest a obcí, v ktorých takýto problém je, aby sa našiel mechanizmus, ako to riešiť. Nachádzame sa v situácii, keď vieme len ťažko uspokojiť nároky vlastníkov v nevysporiadaných osadách. Vláda už prijíma návrh na riešenie tohto problému," vysvetlil.
Problematika marginalizovaných skupín je podľa podpredsedu ZMOS-u obšírnou témou. "Je tu mnoho nezodpovedaných otázok. Napríklad aj to, či je lepšie Rómov segregovať alebo nesegregovať do osád," povedal s tým, že aj pod Tatrami vznikajú veľmi silné osady, v ktorých žije 1500-2000 obyvateľov. "Všetky opatrenia, ktoré príjme vláda, zostanú vždy na pleciach samospráv. Každá obec či rómska osada má svoje špecifiká. Je potrebné vytvoriť nástroje a je len na samosprávach, ako sa s nimi dokážu stotožniť a ako ich dokážu presadiť v jednotlivých obciach," vysvetlil. Podľa neho je potrebné tento problém riešiť jednotlivo od obce k obci, pretože prístup obyvateľstva je v každej lokalite iný. Opatrenia, ktoré sa použili v jednej oblasti, nemožno uplatniť v susednej obci. "S každou skupinou je potrebné pracovať individuálne," dodal.
Podľa Bieľaka sa tento problém dotýka aj oblasti pod Tatrami, najmä okresu Kežmarok, v ktorom je zároveň vysoká miera nezamestnanosti. "Sú obce, v ktorých sú veľmi silné osady. Ide napríklad o Veľkú Lomnicu, Huncovce, Rakúsy, Stráne pod Tatrami, Krížovú Ves, Podhorany, Ihľany, Jurské či Výbornú. Marginalizované skupiny v týchto obciach začínajú byť také silné, že sú už väčšinové. Problém sa v mnohých prípadoch nedá posúdiť ako menšinový, práve naopak, prerastá do situácie, kde starostovia musia riešiť problém ako väčšinový," vysvetlil.
ZMOS v poslednom období aktualizoval materiál venovaný problémom marginalizovaných skupín, ktorý vypracoval pred niekoľkými rokmi. "Jeho závery chceme pretavovať do praxe. Konferencia má byť pokračovaním procesu a možno aj začiatkom aplikácie jednotlivých opatrení v tejto oblasti," uzavrel podpredseda ZMOS-u.
