Bratislava 29. marca (TASR) - Na summite v júli 1997 v Madride dostali pozvánku do Severoatlantickej aliancie (NATO) Česká republika, Poľsko a Maďarsko. Slovenská republika nefigurovala medzi pozvanými a s jej účasťou sa nerátalo ani v jesenných rozhovoroch o rozšírení Aliancie. Vtedajší generálny tajomník NATO Javier Solana spomenul vo svojom vyhlásení ako hlavných kandidátov v ďalšej vlne rozširovania Slovinsko a Rumunsko.

TASR pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do NATO prináša sériu dokumentačných materiálov.

Do Madridu pricestoval aj vtedajší americký prezident Bill Clinton s jasným úmyslom pustiť do NATO iba Českú republiku, Maďarsko a Poľsko. Podľa jeho slov iba tieto tri krajiny boli politicky a vojensky pripravené na vstup do Aliancie. "Myslím, že to bola dobrá investícia. Bol to dobrý a rozumný risk, ktorý nesmierne posilnil NATO... Platí dnes rovnako ako vtedy, možno ešte viac. Nikdy nemôžete považovať svoju bezpečnosť za samozrejmosť," zaspomínal si Clinton na marcovej konferencii v Prahe pri príležitosti 25. výročia vstupu ČR do NATO.

Vladimír Mečiar, ktorý bol v čase madridského summitu predsedom vlády SR, na summite v Madride zablahoželal členským štátom NATO k rozhodnutiu, ktoré urobili a pripomenul, že aj Slovenská republika sa snažila integrovať do Severoatlantickej aliancie. "NATO by nám malo veriť rovnako, ako my veríme NATO," uviedol v prejave na madridskom summite. Tiež zdôraznil, že európska bezpečnosť je nedeliteľná. V závere konštatoval, že na cestu demokracie sme sa vydali z rôznych pozícií, ale cieľ je rovnaký - ochrana ľudských práv a humanity. Spoločný dom bolo podľa neho možné budovať len spoločným úsilím všetkých a nikto by nemal byť z tohto úsilia vynechaný.

"Plnoprávne členstvo v NATO zostáva prioritou zahraničnopolitickej orientácie SR. Slovensko je pripravené naďalej aktívne spolupracovať s Alianciou predovšetkým prostredníctvom Euroatlantickej partnerskej rady a posilneného Partnerstva za mier. Začlenenie našej krajiny do NATO v perspektíve považujeme za základnú otázku národno-štátneho záujmu, spájame ju s ďalším rozvojom demokracie, ekonomickej prosperity a upevňovania právneho štátu," uviedla v tom čase vo vyhlásení slovenská vláda.

Podľa vtedajšieho prezident SR Michala Kováča nepozvaním Slovenska k rozhovorom o členstve v Aliancii vyjadrili jej členské štáty, že neakceptujú politiku vtedajšej vládnej koalície. Išlo podľa neho o neúspech nielen jej vládneho programu, ale aj princípov a praktík, ktoré vládna moc na Slovensku uplatňovala. "Úprimné a vytrvalé úsilie mnohých prívržencov koalície, opozície, ako aj moje osobné na prospech prizvania Slovenska na rozhovory o rozšírení NATO v prvej vlne znehodnotila svojou činnosťou vláda a parlamentná väčšina. Vyvrcholením tohto negatívneho pôsobenia bolo zmarenie májového referenda," píše sa vo vyhlásení prezidenta z 9. júla 1997. Upozornil tak na referendum o vstupe do NATO, ktorého účasť dosiahla 9,53 percenta, takže bolo neplatné.

Rozhodnutím o ďalšej vlne rozširovania nechalo NATO otvorené dvere aj Slovensku. Táto šanca mala byť podľa Kováča výzvou pre všetkých. "Bude záležať na nás - občanoch, či vložíme svoju budúcnosť a osudy do rúk tým silám, ktoré sa budú jednoznačne usilovať o upevňovanie demokracie a o spoločnú budúcnosť našej vlasti v rodine demokratických slobodných štátov, alebo tým, ktorí v slepej a nenásytnej túžbe po moci a majetku hazardujú s osudmi vlastnej krajiny. Nenechajme sa znechutiť dočasne zmarenou šancou," uzatvoril vyhlásenie prezident Michal Kováč.