Bratislava 23. novembra (TASR) – Zvýšiť uvedomelosť Slovákov v rámci prevencie a starostlivosti o vlastné zdravie, ale aj združiť kľúčových aktérov, ktorí sa aktívne podieľajú na rôznych aktivitách v oblasti prevencie. Aj to sú ciele projektu, resp. iniciatívy Mapa prevencie. Tá má slúžiť všetkým, ktorí chcú vedieť, čo sa robí v oblasti prevencie, kto sú najdôležitejší aktéri v tejto sfére a kde je priestor na celkové zlepšenie.

"Veríme, že Mapa prevencie je začiatok a vyburcuje celospoločenskú diskusiu, že sa stane reálnou témou. Musíme začať od seba a pokúsiť sa napr. zvýšiť číslo preventívnych prehliadok zmenou vlastného postoja," uviedol vo štvrtok na tlačovej besede Miroslav Dedík, iniciátor projektu zo spoločnosti MSD Slovensko. Poukazuje na to, že srdcovo-cievne, teda kardiovaskulárne a onkologické ochorenia patria na Slovensku k civilizačným chorobám s najväčšou mierou úmrtnosti. Pritom len 25 percent Slovákov absolvuje ročne preventívne prehliadky u lekárov, v niektorých oblastiach sú to omnoho nižšie čísla. Napríklad urológa navštívi preventívne len okolo štyroch percent mužov, nízke čísla sú aj pri mamografii.

Za pravdu mu dáva aj predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková. "Vždy je lepšie ochoreniu predchádzať, ako sa na ochorenie liečiť," zdôraznila. Práve prevencia pritom prispieva k zlepšovaniu kvality života jedinca, ale aj celých rodín. Zároveň je nástrojom na zníženie ekonomickej záťaže pre štát a zamestnávateľov, ktorú spôsobujú dlhodobé, chronické ochorenia, populačné a infekčné choroby a úrazy.

V rámci prevencie hovorí Krištúfková o dvoch stupňoch prevencie. K primárnemu patria opatrenia realizujúce pred prípadnou chorobou, hlavne zmena životného štýlu. Tu poukazuje na potrebu zmeny stravovacích návykov, skoncovania s fajčením, požívania alkoholu s mierou a pohybu, teda športovania. K sekundárnej prevencii sa radia opatrenia na včasné zachytenie ochorenia, napr. aj spomínanými preventívnymi prehliadkami.

Osvetu v tejto oblasti rôznymi spôsobmi robia na Slovensku aj samotní zamestnávatelia. Najmä pri väčších firmách je trend v posledných rokoch neustále stúpajúci a na Slovensku sa nachádza čoraz menej firiem, ktoré svojich zamestnancom neponúkajú žiadnu pomoc či benefity. Tie sú často aj nad rámec zákona, či už ide o rôzne príspevky, poukážky na prevencie alebo relaxačné aktivity. Mnohé na pracovisku rozdávajú ovocie a zeleninu, obľúbená je aj dovolenka navyše.

V rámci Mapy prevencie (www.mapaprevencie.sk) je v súčasnosti zmapovaných 90 aktérov v rámci celého Slovenska, ktorí pôsobia v oblasti prevencie a zdravia. Filtrovať sa dá v troch kategóriách, a to podľa krajov, podľa typu aktéra, ako zdravotnícke poisťovne, poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti, zamestnávatelia či školy a univerzity, a tiež podľa aktivity, ktorú v danej oblasti vykonáva. Najviac doteraz zmapovaných a zapojených aktérov do iniciatívy je z oblasti Asociácií a združení. Najviac ich sídli v Bratislavskom kraji, avšak majú celoslovenskú pôsobnosť. "Iniciatíva Mapa prevencie je otvorenou aktivitou, takže sa do nej môžu zapojiť aj ďalší," doplnil Dedík.