Bratislava 28. októbra (TASR) - Na olympijských hrách má medaila z bedmintonu a boxu rovnakú hodnotu, tieto športy však majú od seba poriadne ďaleko, pokiaľ sa na ne pozerá pracovník poisťovne. V každej inštitúcii, ktorá sa zaoberá (pri)poistením športovcov, či už ide o rekreačných alebo vrcholových, existuje delenie športov na málo rizikové až vysoko rizikové. Zväčša je to rozdelenie na tri skupiny, nie zriedkavo sa však rozdeľujú športové odvetvia aj do viacerých, a to podľa toho, akú pravdepodobnosť v nich predstavuje zranenie, alebo možnosť zdravotných komplikácií spätých s výkonom povolania alebo koníčka.

Každá poisťovňa má svoju vlastnú metodiku zaradenia športov do rámcových skupín, tejto matici dáva základ popri objektívnom posúdení nebezpečia aj kontext vlastných skúseností poisťovne s udalosťami. Zaujímavosťou je, že niektoré poisťovne spod "športov" vynímajú športovú streľbu, horolezectvo či zoskoky s padákom a riešia poistenia v takýchto prípadoch osobitne, kým iné ich medzi športy zaraďujú, dokonca nie vždy do najrizikovejšej skupiny. Charakteristické je, že poistenie vo vyššej skupine nesie so sebou zvýšenie základnej sadzby o niekoľko stoviek percent.

V prípade individuálneho cestovného poistenia alebo pripoistenia neexistujú rozdiely medzi klientom, ktorý hrá majstrovstvá okresu alebo Corgoň ligu. "Je to jedno, či ide o päťoligistu, ktorý sa zúčastní 3-krát týždenne na tréningu a odohrá cez víkend zápas, alebo o corgoňligistu, ktorý trénuje na dennej báze," hovorí pracovník jednej z poisťovní, ktoré sú činné na slovenskom trhu. Klienti sa len nájdu na zozname a podľa toho, do akej skupiny patria, sa odvíja výška ich denného poistného. Čím vyššia skupina rizikovosti, tým je poplatok vyšší, než základná sadzba - Toto platí aj pri skupinových poisteniach pobytov na sústredení či účasti na medzinárodnom turnaji.

Pri úrazových alebo životných poisteniach je už situácia iná - tam sa klienti delia do podskupín - rekreačný, amatérsky a profesionálny športovec, v niektorých prípadoch je zvláštnou skupinou priaznivec adrenalínových (extrémnych) športov. Pri životných poistkách sa dokonca u vysoko rizikových športoch vynímajú spod zmluvy zranenia prípadne smrť, ktorá by nastala počas športovania. Osobitým typom sú skupinové poistenia proti úrazom na podujatiach doma, V slovenských reáliách však možno povedať, že ich využívajú iba najvyššie cípy klubového života a takéto poistenie je skôr zriedkavým fenoménom.

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Čo sa týka poistenia cenného športového náčinia, ako bicykle, zbrane na strelectvo, či lode, tie spadajú zväčša pod cestovné poistenie, alebo poistenie proti krádeži. Niektoré inštitúcie sú ochotné vypracovať s klientom zvláštnu zmluvu pre poistenie drahých športových pomôcok, ale na Slovensku je takáto požiadavka krajne zriedkavá.

Aj športovci na Slovensku, ktorí naháňajú loptu či puk v zahraničí, sa zvyknú poisťovať pre získanie náhrady platu v prípade práceneschopnosti vyplývajúcej zo zranení. U tých však, ktorí výkonnostne prerástli pomery strednej Európy, slovenské poisťovne do veľkého hazardu nejdú. Orientujú sa podľa požiadaviek a dopytu v regióne a záležitosti, ktoré sú nad ich možnosti, nechajú radšej na iných. Ak prídu so záujmom tophráči, napríklad zo zámorskej NHL, tí prakticky nemajú šancu. "Raz nás vyhľadal jeden hokejista z NHL. Hráč si chcel vynahradiť výšku časti výplaty počas obdobia, keď by nehral pre zranenie. I keď išlo len o časť príjmu, nedohodli sme sa, pretože to už by boli závratné sumy. Tu na Slovensku veľkú šancu nemal - 'našich' poistiť vieme, ale na vyššie kontrakty už nie sú možnosti. Na tieto záležitosti existujú špecializované poisťovne v Británii alebo USA," odôvodnil skúsený slovenský "poisťovák".