Attack on Prime Minister
News in English
Ženská extraliga mala problémy s počtom družstiev už pred pandémiou.
Autor TASR
Bratislava 30. apríla (TASR) - Pandémia koronavírusu bude výrazným medzníkom pre športové dianie na Slovensku. Problémy hlásia aj finančne najsilnejšie športy a nevyhne sa im ani basketbalové hnutie. Apokalyptické signály o zániku jeho súťaží však z jeho prostredia zatiaľ neprichádzajú. Aby to tak bolo aj naďalej, treba podľa prezidenta Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA) Miloša Drgoňa myslieť hlavne na kluby. Štát by v tomto smere mal pomôcť hlavne tým, že zabráni výraznému kráteniu už schválenej finančnej podpory na všetkých úrovniach verejnej správy a zaistí istú mieru flexibility pri dodržiavaní zákona o športe.
Mužský basketbal má v niektorých slovenských mestách početnú fanúšikovskú základňu. V mestách ako Levice, Lučenec, či Prievidza dokáže prísť na zápas bežne aj viac ako dvetisíc divákov. Zároveň však už zo Slovenskej basketbalovej ligy (SBL) niekoľko sezón nik nevypadol a zoznam jej účastníkov sa pravidelne mení iba podľa toho, ako jednotlivé kluby zoženú na nadchádzajúci ročník prostriedky. "O zániku žiadneho družstva SBL momentálne nemám informácie," povedal pre TASR prezident SBA Miloš Drgoň, ktorý však pripustil, že udržať úroveň slovenskej najvyššej súťaže bude náročné. "Určite budú kluby, ktoré si profesionálny status udržia, no možno budú aj také, ktoré budú fungovať v režime akéhosi mixu profesionálov, poloprofesionálov a možno aj amatérov," dodal.
Ženská extraliga mala problémy s počtom družstiev už pred pandémiou. Do uplynulého ročníka nastúpil historicky najmenší počet účastníkov, iba šesť. Prezident SBA však odmieta myšlienky, že by liga mohla zaniknúť a najlepší účastníci by sa presunuli do niektorej organizovanej zahraničným zväzom. "Najvyššia súťaž žien tu vždy bola a aj bude. Aj krajiny porovnateľne veľké so Slovenskom, v ktorých nie je basketbal národným športom, majú podobné problémy ako my. Napríklad pobaltské krajiny vytvorili spoločnú súťaž. Cieľom zväzu musí byť cielene pracovať na tom, aby do seniorských súťaží prichádzalo viac domácich hráčov a hráčok. Na stole je skôr otázka, ako náš šport zatraktívniť pre súkromný sektor, systémovo aj zákonne. Treba presviedčať, že šport je oblasť života, do ktorej sa oplatí investovať," vyhlásil Miloš Drgoň, ktorý potvrdil, že snaha vytvoriť nadnárodné súťaže tu je a nebrzdí ich neochota na slovenskej strane. "Ja osobne ako predseda komisie ženských basketbalových klubov a teraz aj ako prezident SBA už dva roky rokujem s českou stranou na vytvorení zmysluplného spoločného projektu. Lenže vôbec to nie sú jednoduché rokovania."
Po konci pandémie sa očakáva finančná kríza. Štát bude zvažovať, ktoré odvetvia akým spôsobom podporí. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu už vyzvalo zväzy, aby s poskytnutými prostriedkami hospodárili zodpovednejšie, šetrnejšie a účelnejšie. Očakávania však existujú aj z opačnej strany. "Pokyn ministerstva vnímam ako výzvu na zodpovedné míňanie prostriedkov, ktoré má zväz od štátu k dispozícii. Od vlády taktiež očakávame rozumné rozhodnutia v oblasti financovania športu. Určite by sme boli neradi, keby sa pridelené prostriedky škrtali plošne," poznamenal prezident SBA, ktorý už návrhy, ako v týchto časoch pomôcť športu deklaroval v liste pre Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV). SBA v ňom žiada, aby vláda garantovala, že prostriedky určené na financovanie športu sa neznížia o viac ako 10%, či už ide o štátne prostriedky na rok 2020, alebo prostriedky schválené v danom období v rozpočtoch samospráv. Taktiež navrhuje, aby sa účelovosť použitia štátnej dotácie nemusela striktne riadiť percentami určenými zákonom o športe, ale aby v nej bola povolená určitá miera flexibility.
SBA sa tiež bude snažiť klubom pomôcť, no Miloš Drgoň pripomenul, že veľký manévrovací priestor v tejto oblasti nie je. "Zväzové poplatky nie sú zodpovedné za to, že kluby majú finančné problémy. Ich záťaž tvorí možno len 5-10% výdavkov. Ostatné náklady sú čisto klubové záležitosti, pripadne záležitosť danej samosprávy." Kľúčovým faktorom pre pokračovanie basketbalových súťaží aspoň na takej úrovni ako doteraz, by tak mala byť hlavne vôľa a schopnosti majiteľov klubov.
Mužský basketbal má v niektorých slovenských mestách početnú fanúšikovskú základňu. V mestách ako Levice, Lučenec, či Prievidza dokáže prísť na zápas bežne aj viac ako dvetisíc divákov. Zároveň však už zo Slovenskej basketbalovej ligy (SBL) niekoľko sezón nik nevypadol a zoznam jej účastníkov sa pravidelne mení iba podľa toho, ako jednotlivé kluby zoženú na nadchádzajúci ročník prostriedky. "O zániku žiadneho družstva SBL momentálne nemám informácie," povedal pre TASR prezident SBA Miloš Drgoň, ktorý však pripustil, že udržať úroveň slovenskej najvyššej súťaže bude náročné. "Určite budú kluby, ktoré si profesionálny status udržia, no možno budú aj také, ktoré budú fungovať v režime akéhosi mixu profesionálov, poloprofesionálov a možno aj amatérov," dodal.
Ženská extraliga mala problémy s počtom družstiev už pred pandémiou. Do uplynulého ročníka nastúpil historicky najmenší počet účastníkov, iba šesť. Prezident SBA však odmieta myšlienky, že by liga mohla zaniknúť a najlepší účastníci by sa presunuli do niektorej organizovanej zahraničným zväzom. "Najvyššia súťaž žien tu vždy bola a aj bude. Aj krajiny porovnateľne veľké so Slovenskom, v ktorých nie je basketbal národným športom, majú podobné problémy ako my. Napríklad pobaltské krajiny vytvorili spoločnú súťaž. Cieľom zväzu musí byť cielene pracovať na tom, aby do seniorských súťaží prichádzalo viac domácich hráčov a hráčok. Na stole je skôr otázka, ako náš šport zatraktívniť pre súkromný sektor, systémovo aj zákonne. Treba presviedčať, že šport je oblasť života, do ktorej sa oplatí investovať," vyhlásil Miloš Drgoň, ktorý potvrdil, že snaha vytvoriť nadnárodné súťaže tu je a nebrzdí ich neochota na slovenskej strane. "Ja osobne ako predseda komisie ženských basketbalových klubov a teraz aj ako prezident SBA už dva roky rokujem s českou stranou na vytvorení zmysluplného spoločného projektu. Lenže vôbec to nie sú jednoduché rokovania."
Po konci pandémie sa očakáva finančná kríza. Štát bude zvažovať, ktoré odvetvia akým spôsobom podporí. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu už vyzvalo zväzy, aby s poskytnutými prostriedkami hospodárili zodpovednejšie, šetrnejšie a účelnejšie. Očakávania však existujú aj z opačnej strany. "Pokyn ministerstva vnímam ako výzvu na zodpovedné míňanie prostriedkov, ktoré má zväz od štátu k dispozícii. Od vlády taktiež očakávame rozumné rozhodnutia v oblasti financovania športu. Určite by sme boli neradi, keby sa pridelené prostriedky škrtali plošne," poznamenal prezident SBA, ktorý už návrhy, ako v týchto časoch pomôcť športu deklaroval v liste pre Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV). SBA v ňom žiada, aby vláda garantovala, že prostriedky určené na financovanie športu sa neznížia o viac ako 10%, či už ide o štátne prostriedky na rok 2020, alebo prostriedky schválené v danom období v rozpočtoch samospráv. Taktiež navrhuje, aby sa účelovosť použitia štátnej dotácie nemusela striktne riadiť percentami určenými zákonom o športe, ale aby v nej bola povolená určitá miera flexibility.
SBA sa tiež bude snažiť klubom pomôcť, no Miloš Drgoň pripomenul, že veľký manévrovací priestor v tejto oblasti nie je. "Zväzové poplatky nie sú zodpovedné za to, že kluby majú finančné problémy. Ich záťaž tvorí možno len 5-10% výdavkov. Ostatné náklady sú čisto klubové záležitosti, pripadne záležitosť danej samosprávy." Kľúčovým faktorom pre pokračovanie basketbalových súťaží aspoň na takej úrovni ako doteraz, by tak mala byť hlavne vôľa a schopnosti majiteľov klubov.
