Miláno 31. mája (TASR) - Egan Bernal v nedeľu zavŕšil triumf na 104. ročníku cyklistických pretekov Giro d'Italia, no okrem veľkého úspechu našiel opäť to, čo stratil po triumfe na Tour de France 2019 - radosť z voľnosti a súťaženia. V krajine, v ktorej pred šiestimi rokmi odštartoval profesionálnu cyklistickú kariéru a ktorú si už vtedy zamiloval.

Dvadsaťštyriročný Kolumbijčan prišiel z rodnej krajiny do Talianska prvýkrát v roku 2015 a po úspechoch v juniorských pretekoch si ho vyhliadol agent Paolo Alberati. Ten ho odporučil do druholigového tímu Androni Giocattoli–Sidermec, ktorý hľadal mladého a nádejného vrchára. Presvedčili ho aj Bernalove testy kapacity pľúc, pri ktorých mal skvelé čísla. V stajni Gianniho Savia zbieral prvé väčšie úspechy a v sezóne 2017 aj prvé víťazstvá, keď vyhral dve etapy i celkové poradie na Sibiu Tour v Rumunsku. To už po mladom vrchárovi siahol britský tím Sky (dnešný Ineos), prišli víťazstvá na Tour de Romandie, Okolo Kalifornie a Paríž – Nice. Na Giro 2019 mal ísť v pozícii lídra stajne, no pri tréningu si zlomil kľúčnu kosť a musel pauzovať.

K súťaži sa vrátil na Tour de Suisse, kde získal celkové prvenstvo a na Tour sa delil o pozíciu lídra Sky s obhajcom trofeje Geraintom Thomasom. Po útoku v závere 18. etapy sa dostal na druhé miesto poradia pred svojho tímového kolegu a v nasledujúcej získal žltý dres. Ten nakoniec doviedol až do Paríža a v tom čase bol vo veku 22 rokov a 196 dní najmladším víťazom Tour od roku 1909. Zároveň aj prvým Juhoameričanom, ktorému sa to podarilo.

Po veľkom triumfe však prišlo trápenie a Bernal v nedeľu priznal, že po ňom úplne stratil motiváciu a radosť zo športu. K tomu sa pridali aj osobné problémy a bolesti chrbta a pre mladého pretekára nastalo veľmi ťažké obdobie. "Zvládnuť to, ako som sa cítil po Tour, bolo veľmi ťažké, bolo to ťažšie ako vyhrať tie preteky. Takže zvíťaziť teraz na Gire je úžasná vec, explózia emócii," uviedol na tlačovej konferencii po triumfe na talianskej Grand Tour.

"Napriek tomu však zostávam nohami na zemi. Je tu tak veľa ďalších cyklistov, ktorí jazdia veľmi dobre. Viem, čo dokázali, a to ma motivuje. Vyhral som tu skvelé preteky a som späť v hre," citoval ho portál Cycling News.

Foto: TASR/AP

Bernal priznal, že po triumfe na Tour nevedel, čo so sebou. Síce stále trénoval a pretekal na vysokej úrovni, no len ťažko hľadal zmysel: "Bola to kombinácia všetkého. Ako dvadsaťdvaročný som vyhral Tour a zrazu som nevedel, čo s mojím životom. Bol to sen každého, no čo teraz?" pýtal sa sám seba. "Nemal som motiváciu víťaziť, tú skutočnú hlbokú motiváciu, odhodlanie. Po Tour to už nebolo rovnaké."

Do toho sa priplietli zdravotné problémy s chrbtom, pre ktoré musel odstúpiť z vlaňajšej Tour, a tak bolo otázne, v akej forme príde na Giro. Na talianskych cestách však opäť našiel radosť zo súťaženia. Do ružového dresu sa obliekol v 9. etape a už ho z rúk nepustil. Vyhral aj 16. etapu s cieľom v Cortine d'Ampezzo. Do záverečného týždňa prišiel s náskokom takmer dve a pol minúty, v 17. etape mal prvú väčšiu krízu a nebyť jeho superdomestika a krajana Daniela Felipeho Martíneza, mohol prísť o väčší náskok. V záverečných dvoch horských etapách ho síce zdolali jeho najväčší konkurenti, najprv Simon Yates (BikeExchange) a potom Damiano Caruso (Bahrain-Victorious), no do záverečnej časovky si priniesol aj tak náskok 1:59 min a bez problémov si ho postrážil.

Okrem ružového získal aj biely dres pre najlepšieho cyklistu do 25 rokov a ako štvrtému v histórii sa mu do tohto veku podarilo vyhrať Giro aj Tour. Pred ním to dosiahli len legendy Felice Gimondi, Gino Bartali a Eddy Merckx. "Ružový dres je pre mňa špeciálny, sú to najkrajšie preteky na najkrajšom mieste na svete," nezaprel svoju lásku k Taliansku. "Nikdy nezabudnem na toto Giro, ako som vyhral moju prvú etapu, celkové poradie, útoky a špurt o bonusové sekundy s Remcom Evenepoelom. Takú cyklistiku mám rád. Na týchto pretekoch som našiel slobodu súťažiť, tak ako to mám rád. Dnes som sa sústredil len na seba a to, aby som nespravil chybu. Nechcel som prehrať Giro v jednej zákrute. Nakoniec to bola prvá časovka, ktorú som si naozaj užil," citovala víťaza agentúra AFP.

S hľadaním novej motivácie mu pomohol aj šéf Ineosu Dave Brailsford. "Bavili sme sa o tom, že budem opäť jazdiť inštinktívne, a sem na Giro som prišiel, aby som to spravil. Dave je človek, ktorý mi v tomto procese pomohol najviac. Povedal mi, aby som išiel a zabával sa, napríklad, aby som bojoval o bonusové sekundy na šprintérskych prémiách. Má veľkú zásluhu na tomto víťazstve. Je skvelý manažér, skvelý človek a som mu veľmi vďačný," uviedol Bernal a nezabudol pochváliť ani svojich tímových kolegov. Najmä Martíneza, piateho v celkovom poradí Gira, a Jonathana Castrovieja, ktorý odviedol obrovský kus práce pri minimalizovaní straty po úniku Carusa v predposlednej etape: "Keď Caruso zaútočil, dostal sa do úniku a mal náskok 50 sekúnd, mal som pri sebe šesť chalanov z tímu, po desiatich kilometroch však už len troch a do cieľa zostávala ešte ďalších 50 km. Bolo to ťažké, no Castroviejo, ktorý ma toho toľko naučil, urobil všetky správne rozhodnutia, aby sme sa dotiahli späť."

Foto: TASR/AP

Bernal už počas Gira uviedol, že tento rok sa nepredstaví na Tour de France, ale zameria sa na španielsku Vueltu. Nepravdepodobný je aj jeho štart na olympijských hrách v Tokiu, keďže má ešte stále bolesti chrbta a nevie, či sa stihne zotaviť. Pred časom hovoril o tom, že po konci kariéry by sa chcel stač novinárom, no tento plán možno zmení. "Je pravda, že som to kedysi chcel, ale teraz si myslím, že byť doma s partnerkou a mojou rodinou je tiež veľmi dôležité. Veľa ľudí chce stále viac a viac mysliac si, že na tejto ceste nájdu šťastie. Podľa mňa ho nájdete aj v jednoduchom spôsobe života," dodal Kolumbijčan.

Pre britský tím Ineos to bolo už tretie víťazstvo na Giro d'Italia v priebehu štyroch rokov, Bernal nadviazal na vlaňajší triumf Taa Geoghegana Harta a na Chrisa Froomea, ktorý vyhral podujatie v roku 2018.