Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Päťdesiatjedenročný športový funkcionár navštívil hlavné mesto Slovenska pri príležitosti galavečera Atlét roka 2014, počas ktorého odovzdal hlavnú cenu víťaznému chodcovi Matejovi Tóthovi.
Autor TASR
Bratislava 18. decembra (TASR) - Legendárny skokan o žrdi Sergej Bubka sa vo štvrtok vrátil do Bratislavy, v ktorej dvakrát prekonal svetový rekord. Päťdesiatjedenročný športový funkcionár navštívil hlavné mesto Slovenska pri príležitosti galavečera Atlét roka 2014, počas ktorého odovzdal hlavnú cenu víťaznému chodcovi Matejovi Tóthovi.
Bubka má na Bratislavu pekné spomienky, veď 26. mája 1984 na Pasienkoch prvýkrát na otvorenom štadióne prekonal svetový rekord (5,85 metra) a tento kúsok zopakoval aj v roku 1988 (6,05 m). "Ďakujem za pozvanie na túto nádhernú slávnosť. Som veľmi rád, že som sa mohol vrátiť do Bratislavy. Mám na ňu krásne spomienky. V roku 1984, keď sme sem prišli s celým tímom, som skočil svoj prvý svetový rekord na otvorenom štadióne, druhýkrát sa mi to podarilo v roku 1988. Absolvoval som tu veľa sústredení, dostal som cenu Čestný občan Bratislavy a mám to tu veľmi rád. Myslím si, že táto návšteva je veľmi dôležitá pre rozvoj a propagáciu atletiky. Som veľmi rád, že v budúcnosti budem môcť spolupracovať s vedením SAZ a celej slovenskej atletiky," uviedol.
Výkony jedného z najúspešnejších športovcov svetovej histórie dominovali skoku o žrdi 30 rokov, čiže ešte dlho po skončení jeho bohatej kariéry. Počas nej vytvoril celkovo 35 svetových rekordov (17 vonku, 18 v hale). Od roku 1984 až do tejto sezóny ho nedokázal prekonať nik. Dokázal to až vo februári Francúz Renaud Lavillenie. Podarilo sa mu to paradoxne na mítingu v Donecku, ktorý zakladal práve Bubka. "Som veľmi rád, že môj rekord padol práve na 25. výročie nášho podujatia a že sa to podarilo takému skvelému šampiónovi, akým je Lavillenie. Myslím si, že v ďalších rokoch sa bude posúvať ešte ďalej. Nevidím limity. Už v mojej ére sme sa rozprávali, že človek by mal byť schopný zdolať okolo 630 cm a na tom sa nič nemení ani teraz. V tejto otázke som veľmi pozitívny," uviedol.
Bubka priznal, že takéto výkony čakal už skôr a neveril, že by jeho rekord odolal až do tohto roku: "Naozaj som si nemyslel, že to bude trvať až tak dlho, kým sa niekto priblíži, alebo ma prekoná. Na skoky treba veľa schopností a veľa talentu. Kľúčová však je technika a kvalita techniky. Ak som chcel byť najlepší, musel som byť naozaj profesionál. Venoval som atletike všetko a bol som za to ochotný aj 'zomrieť'. Preto sa mi podarilo to, čo sa mi podarilo."
Po konci kariéry športovca sa dal na funkcionársku dráhu. Od roku 2001 pôsobí v štruktúrach Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF) a od roku 2007 je jej viceprezident. Okrem toho je od roku 1999 členom Medzinárodného olympijského výboru (MOV) a od roku 2005 šéfom Ukrajinského výboru. Nedávno sa objavili informácie, že chce kandidovať na post šéfa IAAF, no to zatiaľ odmietol komentovať, aj keď šibalským spôsobom: "Keď príde ten správny čas, oznámim svoje rozhodnutie. Ale moji kolegovia a priatelia v IAAF vedia, aké mám plány... Musíte si uvedomiť, že atletika je môj život."
Množstvo povinností ho síce vyčerpáva a uberá mu takmer všetok voľný čas, no nevzdal by sa ich. "Je to tak, že robím to, čo mám rád. Som šťastný, že môže odovzdať niečo športu, spraviť niečo pre šport. Milujem ho a vďaka nemu žijem, tak ako žijem. Môj kalendár povinností by ste nezvládli, ak by ste nemilovali atletiku."
Medzi svoje priority radí najmä prácu s mládežou už od školských lavíc. "V atletike máme projekt pre deti na školách, v ktorom začínajú už od mladého veku. To sa snažíme spopularizovať vo všetkých krajinách. No je potrebné na to vytvoriť prostredie aj infraštruktúru a taktiež aktívne presadzovať šport medzi mládežou i medzi rodičmi," uviedol Bubka.
Na pretras sa dostal aj doping a posledná kauza o škandále v Rusku. "Dal som k tomu jasné stanovisko, bolo to veľmi široko prezentované. Bol som nešťastný a v šoku, keď som videl ten film. Je to veľmi vážny problém, ale netýka sa iba atletiky, ale celého športu. Doping je najväčšou hrozbou športu v 21. storočí," dodal.
O príchod legendy na štvrtkový ceremoniál sa zaslúžilo vedenie SAZ. "Je nám obrovskou cťou, že Sergej Bubka znova navštívil Bratislavu. Súvisí to s jeho veľmi dobrým vzťahom k Slovensku ako aj k slovenskej atletike. Veľmi si vážime, že prišiel medzi nás a tešíme sa na ďalšiu vzájomnú spoluprácu," uviedol prezident SAZ Peter Korčok.
Bubka má na Bratislavu pekné spomienky, veď 26. mája 1984 na Pasienkoch prvýkrát na otvorenom štadióne prekonal svetový rekord (5,85 metra) a tento kúsok zopakoval aj v roku 1988 (6,05 m). "Ďakujem za pozvanie na túto nádhernú slávnosť. Som veľmi rád, že som sa mohol vrátiť do Bratislavy. Mám na ňu krásne spomienky. V roku 1984, keď sme sem prišli s celým tímom, som skočil svoj prvý svetový rekord na otvorenom štadióne, druhýkrát sa mi to podarilo v roku 1988. Absolvoval som tu veľa sústredení, dostal som cenu Čestný občan Bratislavy a mám to tu veľmi rád. Myslím si, že táto návšteva je veľmi dôležitá pre rozvoj a propagáciu atletiky. Som veľmi rád, že v budúcnosti budem môcť spolupracovať s vedením SAZ a celej slovenskej atletiky," uviedol.
Výkony jedného z najúspešnejších športovcov svetovej histórie dominovali skoku o žrdi 30 rokov, čiže ešte dlho po skončení jeho bohatej kariéry. Počas nej vytvoril celkovo 35 svetových rekordov (17 vonku, 18 v hale). Od roku 1984 až do tejto sezóny ho nedokázal prekonať nik. Dokázal to až vo februári Francúz Renaud Lavillenie. Podarilo sa mu to paradoxne na mítingu v Donecku, ktorý zakladal práve Bubka. "Som veľmi rád, že môj rekord padol práve na 25. výročie nášho podujatia a že sa to podarilo takému skvelému šampiónovi, akým je Lavillenie. Myslím si, že v ďalších rokoch sa bude posúvať ešte ďalej. Nevidím limity. Už v mojej ére sme sa rozprávali, že človek by mal byť schopný zdolať okolo 630 cm a na tom sa nič nemení ani teraz. V tejto otázke som veľmi pozitívny," uviedol.
Bubka priznal, že takéto výkony čakal už skôr a neveril, že by jeho rekord odolal až do tohto roku: "Naozaj som si nemyslel, že to bude trvať až tak dlho, kým sa niekto priblíži, alebo ma prekoná. Na skoky treba veľa schopností a veľa talentu. Kľúčová však je technika a kvalita techniky. Ak som chcel byť najlepší, musel som byť naozaj profesionál. Venoval som atletike všetko a bol som za to ochotný aj 'zomrieť'. Preto sa mi podarilo to, čo sa mi podarilo."
Po konci kariéry športovca sa dal na funkcionársku dráhu. Od roku 2001 pôsobí v štruktúrach Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF) a od roku 2007 je jej viceprezident. Okrem toho je od roku 1999 členom Medzinárodného olympijského výboru (MOV) a od roku 2005 šéfom Ukrajinského výboru. Nedávno sa objavili informácie, že chce kandidovať na post šéfa IAAF, no to zatiaľ odmietol komentovať, aj keď šibalským spôsobom: "Keď príde ten správny čas, oznámim svoje rozhodnutie. Ale moji kolegovia a priatelia v IAAF vedia, aké mám plány... Musíte si uvedomiť, že atletika je môj život."
Množstvo povinností ho síce vyčerpáva a uberá mu takmer všetok voľný čas, no nevzdal by sa ich. "Je to tak, že robím to, čo mám rád. Som šťastný, že môže odovzdať niečo športu, spraviť niečo pre šport. Milujem ho a vďaka nemu žijem, tak ako žijem. Môj kalendár povinností by ste nezvládli, ak by ste nemilovali atletiku."
Medzi svoje priority radí najmä prácu s mládežou už od školských lavíc. "V atletike máme projekt pre deti na školách, v ktorom začínajú už od mladého veku. To sa snažíme spopularizovať vo všetkých krajinách. No je potrebné na to vytvoriť prostredie aj infraštruktúru a taktiež aktívne presadzovať šport medzi mládežou i medzi rodičmi," uviedol Bubka.
Na pretras sa dostal aj doping a posledná kauza o škandále v Rusku. "Dal som k tomu jasné stanovisko, bolo to veľmi široko prezentované. Bol som nešťastný a v šoku, keď som videl ten film. Je to veľmi vážny problém, ale netýka sa iba atletiky, ale celého športu. Doping je najväčšou hrozbou športu v 21. storočí," dodal.
O príchod legendy na štvrtkový ceremoniál sa zaslúžilo vedenie SAZ. "Je nám obrovskou cťou, že Sergej Bubka znova navštívil Bratislavu. Súvisí to s jeho veľmi dobrým vzťahom k Slovensku ako aj k slovenskej atletike. Veľmi si vážime, že prišiel medzi nás a tešíme sa na ďalšiu vzájomnú spoluprácu," uviedol prezident SAZ Peter Korčok.
