Bratislava 21. mája (TASR) - Striebro s cenou zlata. Takéto motto mali oslavy zisku strieborných medailí slovenskej reprezentácie na preplnenom Námestí SNP, kde prijalo výpravu slovenských hokejistov vyše desaťtisíc nadšených fanúšikov. Záujem vidieť naživo Vůjtekovcov bol v pondelok obrovský, oficiálne oslavy sa začali s hodinovým oneskorením, pretože otvorený autobus počas okružnej jazdy hlavným mestom Slovenska na svojich zastávkach zdržali obrovské davy ďalších priaznivcov.

Po deväťročných medailových suchotách bol na uliciach pocit zadosťučinenia za chudobné obdobie obrovský, tím okolo Zdena Cháru napokon nečakane priniesol domov strieborný podnos, ktorý patrí neúspešnému finalistovi MS. Medaila mala iný lesk než naposledy, no pochádzala z rovnakého miesta ako bronz v 2003 - fínskych Helsínk.

Moderátor Slavo Jurko dávkoval po príchode hokejistov nedočkavým húfom postupne, promenádu medailistov otvorili Michal Sersen, Juraj Mikúš a ukončili za frenetických ovácií najväčšie "fínske" esá Ján Laco, Miroslav Šatan a kapitán Zdeno Chára. Nakoniec sa predstavil na pódiu aj český tréner Vladimír Vůjtek, ktorý po príchode (ne)dopadol ako bývalý strojca "kovových" úspechov Ján Filc, jeho zverenci ho spoločnými silami niekoľkokrát vyhodili do vzduchu.

Galéria: Strieborní slovenskí hokejisti sú už doma

Zisk striebra sa potvrdzoval ako tradične šampanským, ale opäť sa ho vypilo málo. Medzi najusilovnejších "kúpačov" patril Sersen. Okrem hokejistov sa sektového kúpeľa dostalo aj reprezentačnému kormidelníkovi, ktorého si do parády zobrali Ivan Baranka a Andrej Sekera.

Kopecký pozdravil do neba Demitru

"Chcem povedať jedno veľmi pekné ďakujem. Je to úžasný pocit, pre týchto slovenských ľudí sme bojovali. Užite si to," pozdravil priaznivcov najlepší strelec Slovákov na šampionáte Tomáš Kopecký, ktorý pozdravil aj svojho bývalého reprezentačného kolegu Pavla Demitru pohľadom do nebies, čím vyvolal intenzívne skandovanie mena v minulom roku tragicky zosnulého hokejistu.

Radosti ľudí sa nedá prejesť

Nositeľom výkonnosti i všetkých doterajších slovenských medailí je Miroslav Šatan, ktorý bol v Helsinkách autorom dôležitých gólov, a ako prezradil, na reprezentáciu má stále chuť. "Tá cesta z letiska, neuveriteľná radosť ľudí, toho sa nedá prejesť, to môže zažiť človek aj desať razy, stále je to nové. Pokiaľ bude forma a zdravie, vždy do národného tímu rád prídem," dodal Miroslav Šatan. "Keď sme prešli cez Francúzsko a cez Kanadu, začal som naozaj veriť v medailu," priznal Vůjtek, ktorý sa nebojí návratu do vlasti, i keď Slováci na ceste za finále vyradili aj Čechov. "Nebojím sa, je to len šport. Myslím si, že aj na Morave mnohí fandili Slovensku," pridal a po jeho slovách nasledovala kontra z davu v podobe "Vláďo, ďěkujem!".

Na pódiu počas osláv zazneli hity ako Nech bože dá, či We Are the Champions od skupiny Queen, ktorá zvykne dávať bodku za oslavnými ceremoniálmi, ale tentokrát to nebolo tomu tak. Na želanie nasledovali Slovenské mamičky v podaní ľudového zboru z námestia s upraveným veršom "vychovali ste ich, na hokej ich dáte" a na záver predviedli svoje vydarené tanečné kreácie na údajný kabínový "vypaľovák" Ukáž mi lásku od zoskupenia Bacil & Rakby benjamínkovia Tomáš Tatar a Libor Hudáček.



Po triumfálnej okružnej jazde v otvorenom autobuse a búrlivých oslavách na bratislavskom Námestí SNP sa hráči presunuli do hotela Double Tree by Hilton, kde v pondelňajších večerných hodinách zasadli k spoločnej večeri. Tá mala byť pôvodne obedom, no hoci sa pôvodný plán osláv posunul o niekoľko hodín, členovia víťazného tímu ešte pred jedlom ochotne priblížili svoje pocity prítomným médiám.



Strieborní hrdinovia z Helsínk so sebou priniesli do hotelového foyer aj nezameniteľnú vôňu, keďže ich zvršky boli presiaknuté litrami šampanského. Výnimkou nebol ani kapitán Zdeno Chára, ktorý sa spoločne s brankárom Jánom Lacom dostal do all-star tímu šampionátu. "Už ani neviem, kto všetko ma vyoblieval, ale to je vlastne jedno, patrí to k tomu. Svedčí to o tom, čo som hovoril od prvého dňa. A síce, že sme si všetci rovní bez ohľadu na to, kto čo dosiahol predtým a aké má postavenie a že keď chceme niečo dosiahnuť, musíme ťahať za jeden povraz, jeden druhého rešpektovať. Tak aj bolo a úspech sa dostavil," uviedol obrovitý obranca.

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Oslavy si pochvaľoval aj útočník Michal Handzuš, člen zlatého tímu spred desiatich rokov. "Privítanie bolo fantastické, sú to neskutočné pocity. Chválim aj organizáciu osláv, bolo vidieť, že to nebolo prvýkrát. Keď sme prišli z Göteborgu, boli sme v zavretom autobuse a neboli sme v takom kontakte s fanúšikom ako dnes. Ľudia nám celú tú trasu fandili, tešili sa a na námestí to bolo rovnako fantastické. Göteborg je Göteborg, zlato je zlato, ale dnes sme si to naozaj užili a pocity boli také, akoby sme to vyhrali," uviedol pokojným a zreteľným hlasom, čo sa nedalo povedať o všetkých hráčoch. "Niektorí chalani si vykričali hlasivky hneď na začiatku a potom nevládali, celkovo to ale bolo super. Ďakujeme ľudom, že sa tešili s nami a že sme to mohli zažiť," dodal.

Dojatie v očiach Miklíka

Foto: TASR/Dušan Hein

Radosť a dojatie sa zračili aj v očiach útočníka Michela Miklíka: "Takéto veľké oslavy som ešte v doterajšej kariére nezažil. Keď to porovnám s majstrovskými oslavami v Košiciach, tam to bol len slabý odvar. Ľudia tu boli skvelí, privítanie bolo perfektné. Veľmi si to cením. Priamo v dejisku šampionátu som si tú eufóriu až tak neuvedomoval, lebo sme bývali mimo mesta a od celkovej atmosféry turnaja sme boli izolovaní. Až v Bratislave nám skutočne došlo, čo sme dosiahli."