Varšava 20. apríla (TASR) - Na 66. majstrovstvách Európy vo Varšave vybojoval slovenský džudista Matej Poliak v hmotnosti do 66 kg bronzovú medailu, keď v rozhodujúcom súboji zdolal Izraelčana Barucha Šmailova. Pre slovenské džudo je to v ére samostatnosti šiesty vzácny kov (0-3-3).

V úvodnom dni ME sa zo slovenskej štvorice na tatami v Torwar aréne predstavil jedine Matej Poliak a hneď sa postaral o príjemné prekvapenie. Po 12 rokoch medailovej pauzy slovenského džuda sa postavil na stupeň víťazov úplne nečakane, keď sa mu síce pred ME verilo, no na medailu ho málokto predurčoval. Člen STU Bratislava, kde ho s podporou Národného športového centra pripravuje Jozef Krnáč, sa napokon v turnajovom pavúku prepracoval až na bronzovú priečku.

Súboj o bronz s Baruchom Šmailovom sa začal aktívne z oboch strán, prvý nástup ukázal Izraelčan, Poliak sa však opäť presadil, presne 2:35 min pred koncom získal waza-ari a aj keď jeho súper sa v závere trikrát nádejne pokúšal o zvrat, slovenský borec mu žiadnu techniku nedovolil dotiahnuť do konca a na konci si už mohol dopriať obrovskú radosť z medaily.

Od finálového duelu delilo Poliaka len málo. V semifinále ho Ukrajinec Georgij Zantaraia zaskočil po minúte a pol, keď získal waza-ari a náskok si udržal až do konca. Zaujímavé bolo, že ani jedného borca rozhodca na tatami nenapomínal, keď obaja sa bili čisto a neustále naplno. V repasáži sa o bronz stretol Matej Poliak s mladým Izraelčanom Baruchom Šmailovom, ktorý v tomto roku skončil dvakrát tretí na turnaji Grand Prix v Antalyi a na Grand Slame v Baku, pred tromi rokmi bol zlatý na ME do 23 rokov vo Wroclawe. Šmailov s Poliakom nedávno na turnaji GP v Tbilisi prehral, slovenský džudista ho zdolal na ippon a teraz opäť, po štvorminútovom zápase na waza-ari, s odmenou oveľa cennejšou, bronzom.

V 1. kole mal 24-ročný Matej Poliak za súpera Kesidisa z Cypru. Štvorminútový súboj zvládol podľa očakávania a zvíťazil na waza-ari. V 2. kole však narazil na podstatne kvalitnejšieho súpera Gruzínca Margvelašviliho. V tomto roku obhajca titulu zvíťazil na turnaji Grand Prix v Düsseldorfe, na Grand Slame v Paríži skončil tretí, a zdalo sa, že to bude pre Poliaka už neprekonateľná prekážka. Po vyrovnanom začiatku a aktívnom džude z oboch strán presne v stej sekunde sa podaril Poliakovi kontrachvat a čo čakal málokto, hodil súpera na ippon.

V treťom, už štvrťfinálovom kole sa bojovalo o víťaza B-skupiny a na Poliaka čakal Turek Sinan Sandal. V porovnaní s Gruzíncom ho nezdobili žiadne veľké úspechy, len veľké skúsenosti. Vlani upútal na turnaji Grand Prix v Tbilisi 3. miestom a pre slovenského borca vznikla veľká šanca postúpiť do bojov o medaily. Po dramatickom boji, keď mal už v polovici Poliak na konte dve napomínania, necelú minútu pred koncom získal waza-ari za kosoto-gari a postúpil do semifinále.

"Maťo zápasil perfektne," pochválil ho tréner reprezentácie Ján Gregor ml. "Veľmi si veril, a v súboji s Gruzíncom Margvelašvilim to bolo aj vidieť. Kedysi ho zdolal ešte ako junior, no o kategóriu nižšie v šesťdesiatke a spomienky mu pomohli. Toto on vie, podtočiť sa a z kontrachvatu vyťažiť. V podstate takto zdolal aj v prvom kole Kesidisa z Cypru. Maťo sa dokáže veľmi dobre orientovať a keď sa nalepí na telo, tak z toho aj vyťaží."

Ukrajinec Georgij Zantaraia, bývalý majster Európy a sveta, bol ďalšia osobnosť na džudistických tatami a napokon skončil na najvyššom stupienku. Matej Poliak s ním síce prehral, no o medailu mohol ešte zabojovať v repasáži. "V semifinále bolo všetko možné, aj keď Ukrajinec s viacerými medailami a titulmi na svetovom a európskom šampionáte vyvolával rešpekt," dodal Ján Gregor ml. "Obaja sú silní zblízka, keď sa dostanú na telo, žiaľ, tentoraz sa presadil Ukrajinec."

V ére samostatnosti sa Slováci už šesťkrát tešili na ME z medaily (0-3-3). Rotterdam'05 so striebrom Borisa Novotného bol podobne prelomový ako Paríž'01, kde Jozef Krnáč vybojoval bronz a o rok neskôr v Maribore striebro. Až dovtedy okrem bronzovej Miroslavy Jánošikovej v Gdansku v roku 1994 a strieborného Semíra Pepica v Bratislave'99 nikto z ME medailu nepriniesol. Teraz sa vďaka Poliakovi zrodila po 12 rokoch.

Bronzová medaila slovenského džudistu vyvolala veľký obdiv

Tréner reprezentácie Ján Gregor ml. i samotný Matej Poliak si ju za drinu a vieru vo vlastné sily zaslúžili, aj keď mnohí okolo nich ich snahu často spochybňovali.

"Deň ako blázon, ale ja som veril, že chlapi na to majú, len musí všetko do seba zapadnúť," radoval sa Ján Gregor ml. "Maťovi to zapadlo, no musím priznať, že medaila je nad očakávanie. So Šmailovom vyhral Maťo v Tbilisi, vtedy na neho Izraelčan nabehol, no Maťo ho zdolal na ippon. Teraz si už Šmailov dal na neho pozor, zo sebavedomia mu ubudlo, Maťo využil jeho nedôrazný nástup a uplatnil to, čo vie. Súper robil nedôraznú učimatu, skôr propagačnú a doplatil na to."

V semifinále to tiež proti Ukrajincovi Zantaraiovi nebolo márne. Ján Gregor ml.: "Trochu som bol na neho nahnevaný, že sa viac o víťazstvo nepobil. Zrazili sa pri nástupe, súčasne spadli a Ukrajinec je skúsený borec, aby situáciu využil. Bol to vyrovnaný zápas, možno mal byť Maťo viac ofenzívnejší, na začiatku veľa k ipponu nechýbalo."

Pre celé slovenské džudo a aj pre Jána Gregora znamená medaila veľmi veľa. "Potenciál bol, akurát na vrcholných podujatiach sa nám ho nedarilo potvrdiť. Vyzeralo to, že nevieme, čo robíme, my o tom síce vieme, no odborná verejnosť až doteraz bola na pochybnostiach. Dúfam, že sa odteraz zdvihne aj sebavedomie a že sa skepsa z chalanov odoženie. Keď vidia, že to ide, tak aj oni budú zápasiť a trénovať bez akýchkoľvek výhovoriek."

Bronzový Matej Poliak zapôsobil podobne ako Boris Novotný v roku 2005 so striebrom, ktoré taktiež nikto nečakal. "Aj sám seba som prekvapil, vedel som síce, že je to v mojich silách, no nevedel som, kedy to príde," úprimne sa priznal Matej Poliak. "Pomaličky som sa zlepšoval a podarilo sa. Dosť som ťažil z podobných situácií, nejakým veľkým repertoárom nedisponujem, skôr čakám na chyby so snahou ich využiť. So Šmailovom som sa stretol v Tbilisi, zdolal som ho, skontroval, teraz už mal rešpekt. Došla mu však v jednu chvíľu trpezlivosť a ja som znovu jeho nástup skontroval. Robil učimatu a ja som ho podtočil do druhej strany, čiže klasická kontra technika. Potom som s vypätím síl vydržal, no nebolo to jednoduché."

Matej Poliak nemal priaznivý žreb a na bronz sa musel nadrieť. "V prvom zápase s neznámym Cyperčanom Kesidisom som si musel dávať veľký pozor. S obhajcom titulu Gruzíncom Margvelašvilim sa poznáme už od juniorov, vtedy som ho zdolal raz na turnaji na kosoto-gake a teraz znovu na to isté. Počkal som si, kým na mňa nabehol a skontroval ho. Proti Turkovi Sandalovi som sa nikdy nebil, bola to malá hrča, čo podo mňa skákala, išiel ako motorová myš. Pre mňa to bol na fyzičku najťažší zápas, ale podarilo sa mi ho hodiť opäť na kosoto-gake a náskok nepustiť. V semifinále proti Ukrajincovi Zantaraiovi, legende medzi nami, som zápasil s príliš veľkým rešpektom a nevyvinul som potrebný tlak."

Aj spontánne poďakovanie sa nieslo z Varšavy. Matej Poliak nezabudol na všetkých, ktorí mu k bronzu dopomohli. "Chcel by som sa poďakovať hlavne klubu STU Bratislava, Národnému športovému centru a trénerom, špeciálne Dodovi Krnáčovi," povedal historicky piaty slovenský medailista na ME.