< sekcia Šport

Hokejové legendy spomínali na spoločnú éru, Filc: Vzťahy pretrvávajú

Hokejová exhibícia legiend Slovenska a Českej republiky v Poprade 20. októbra 2018. Na snímke lavička Slovenska. Vpravo s kapitánskym céčkom Miroslav Šatan, Ľubomír Višňovský, Rastislav Pavlikovský. V pozadí sprava asistent trénera Ľubomír Pokovič. Foto: TASR/František Iván

Divákom v Poprade sa predstavilo množstvo osobností, ktoré predviedli exhibičné akcie, ale miestami i vysoké tempo. Tesná výhra SR nebola dôležitá, podstatné boli iné aspekty.

Poprad 21. októbra (TASR) - O stretnutiach, spomienkach a hokejovej zábave bolo stretnutie hokejových legiend Česka a Slovenska v Poprade. Divákom sa predstavilo množstvo osobností, ktoré predviedli exhibičné akcie, ale miestami aj nečakane vysoké tempo. Tesná výhra slovenského tímu nebola dôležitá, podľa organizátorov i hráčov boli podstatné iné aspekty.

V prestávkach exhibičného zápasu sa pred búrlivou kulisou predstavili hokejové nádeje z neďalekých miest. "Presne to bol zámer. Zavolali sme deti z Kežmarku, Spišskej Novej Vsi aj Popradu, aby si to vyskúšali a zažili niečo takéto nezvyčajné. Mládežnícky hokej z týchto miest podporili aj výťažok z dražby dresov na pozápasovej recepcii a zo vstupného," uviedol organizátor podujatia Štefan Pjontek.

Súboj hokejových osobností z brehov rieky Moravy vznikol aj ako pripomenutie si 100. výročia vzniku Československej republiky. Divácky záujem ukázal, že by nemuselo ísť o jednorazovú akciu. "Mám v hlave nejaké nápady. Momentálne najviac myslím na to, že by sme o rok zavolali Švédov alebo Fínov. S Čechmi to môžeme striedať, raz u nás, raz u nich. Nie je však jednoduché zladiť termíny tak, aby vyhovovali hráčom. Snažíme sa totiž volať najmä takých, ktorí sú ešte v nejakej záťaži, viacerí z nich ešte aktívne hrajú," priznal Pjontek.

Od úvodu zápasu bolo zrejmé, že nikto kožu lacno nepredá a hoci s úsmevom na tvárach, predsa len hráči bojovali o každý puk a gól. "Bolo to zábavné pre ľudí, ale nebola to iba šou. Ukázalo sa, že obe strany chceli vyhrať, hoci to bol zápas priateľského charakteru. No a na radosť domácich divákov sa to podarilo nám. Súper zvolil taktiku hrať na brejky, ktorá im spočiatku vychádzala. My sme ich však postupne zvýšeným pohybom uťahali, v tretej tretine sme už mali navrch," uviedol tréner slovenského tímu Ján Filc pre TASR.

Najstarším hráčom na ľade bol český obranca Milan Chalupa. Dvojnásobný majster sveta a olympijský medailista pohybom na ľade potvrdil, že sa udržiava v solídnej forme, keď dokázal držať krok aj s o generáciu mladšími súpermi. "Bol to vyrovnaný zápas, v ktorom Slováci ťažili z toho, že predsa len mali o niečo mladší tím. My takéto zápasy občas hrávame a chodievajú na nás najmä skalní diváci z daného klubu. V Poprade však prišlo naozaj veľa ľudí, o to lepšie to bolo. Mňa mrzí iba to, že na tento zápas neprišlo viac mojich slovenských rovesníkov, s ktorými som hral v národnom tíme, prípadne sme sa stretávali v lige," poznamenal Chalupa.

Viacerí z aktérov si pamätajú nielen spoločné časy, ale aj prestížne súboje po rozdelení. Takými boli prehra Slovenska s Českom (3:5) vo finále MS 2000, ale aj výhra 4:2 v zápase o bronz na MS 2003. "Najviac si spomínam práve na ten zápas o 3. miesto, ale aj na víťazné semifinále z MS 2012. Aj prehrané finále z Petrohradu si dobre pamätám, to však až tak nebolelo, keďže sme po ňom získali prvú slovenskú medailu. V hlavách sme si spomenuli na dlhoročnú rivalitu s Čechmi, ale na ľade tá rivalita nebola veľká. Najmä sme si dávali pozor, aby nedošlo k nejakému zraneniu. Víťazstvo nás teší, najmä preto, že bolo doma v Poprade," poznamenal útočník Miroslav Šatan, ktorý osobne zažil všetky menované zápasy.

Stretnutie bývalých súperov, ale na klubovej úrovni často spoluhráčov, prinieslo radostné emócie, ktoré potvrdili priateľstvá. "Väčšiu časť našich životov sme prežili vo federálnom usporiadaní. Máme na to svoje nostalgické spomienky. Ja sám som bol reprezentant v juniorských kategóriách Československa. Politici však rozhodli inak, žijeme v inej dobe a museli sme sa prispôsobiť. Je však skvelé, že aj v tomto zápase bolo vidieť, že napriek určitej súťaživosti pretrvávajú rešpekt, úcta a kamarátske vzťahy. To je na tom najkrajšie. Ja osobne som sa najviac tešil na Dušana Salfického. Dlhé roky sme v kamarátskom vzťahu a to aj napriek vekovému rozdielu. Obaja máme ako bývalí brankári k sebe blízko a vždy si máme čo povedať," poznamenal Filc, ktorý vyzdvihol silné hokejové stránky oboch nátur. "Český hokej vždy vynikal technikou, priam až ekvilibritou a snahou uplatniť svoju individuálnu vyspelosť. Slovenský viac strdiečkom a zápalom pre hru, v československej to spolu vytvorilo veľkú kvalitu. Česi našli spôsoby uplatnenia svojich predností v modernom hokeji. My hľadáme hráčov, ktorí prinesú väčšiu "chytrosť," zatiaľ však nie príliš úspešne," dodal Filc.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.