Bratislava 29. apríla (TASR) - Miroslav Miklošovič je hokejovej verejnosti známy ako asistent trénera. Túto funkciu zastával najmä po boku výrazných osobností ako Július Šupler a Zdeno Cíger, no skutočnosť, že sa ocitol v ich tieni, mu nikdy neprekážalo. V médiách sa jeho vyjadrenia objavujú iba zriedkavo, pritom ide o odborníka s dlhoročnými skúsenosťami.

Súčasný šéftréner Cíger a jeho poradca Šupler si ho zvolili za kolegu na viacerých trénerských pôsobiskách. So Šuplerom pôsobil v Diname Riga i Donbasse Doneck, s Cígerom v Slovane Bratislava, či v hokejovej akadémii. S pokorou priznáva, že pôsobenie v národnom tíme je pre neho česť a zo svojej pozície Cígerovho asistenta chce čo najviac pomôcť tímu k dobrému výsledku. "V minulosti som pôsobil aj ako hlavný tréner, ale doba je taká, že som sa dostával skôr k hlavným trénerom do pozície asistenta. Našiel som v tom svoje uplatnenie. Baví ma to, napĺňa a má to svoj zmysel. Nie každý môže pracovať ako hlavný tréner. Možno ani nie preto, že by na to nemal, ale príde nejaká situácia a musí si rozmyslieť priority a snažiť sa využiť svoju šancu. Ja som dostal šancu pracovať ako asistent a tú som sa snažil robiť najlepšie ako viem," zdôraznil Miroslav Miklošovič pre TASR.

Verejnosť o ňom príliš nevie, nakoľko pozápasové hodnotenia či rozbory zápasov a súperov pred novinárskymi mikrofónmi sú skôr parketou pre hlavného trénera. Kompetencie asistenta sú jednoznačne dané a Miroslav Miklošovič ich zodpovedne plní. "Pokiaľ je prítomný hlavný tréner, tak tréningy vedie on. Sú tam vždy aj pomocní tréneri, ktorí mu pomáhajú, keď sú hráči rozdelení na nejaké skupiny, prípadne na brankárov, obrancov a útočníkov. V tréningovom procese pomáham aj pri rozoberaní toho, čo bolo lepšie, čo horšie, čo treba zmeniť. K práci asistenta patria aj isté "papierovačky," no tých v zásade nebýva veľa. Celkovo sa pri tejto profesii uplatňuje heslo, že viac očí viac vidí," poznamenal 66-ročný tréner.

Miklošovič pôsobil ako hlavný tréner v tíme Nitry a krátko aj v slovenskom tíme do 17 rokov. Po ostatnú časť jeho trénerskej kariéry bol asistent, takže za vyše 20 rokov v tejto pozícii pozná zákutia spolupráce: "Tie dvojice musia v prvom rade spolu ladiť. Hlavný tréner si vyberá asistenta podľa toho, aby mu ten bol oporou a aby im to fungovalo. Náplňou mojej práce je pomoc hlavnému trénerovi. On nemôže obsiahnuť úplne všetko a jeho činnosť sa rôzne rozdeľuje. Spolupracujem na tom, aby bol dodržiavaný náš stanovený plán a aby všetko fungovalo ako má. Som dosť náročný už aj na seba a myslím si, že veľmi dbám na disciplínu. Nie však len na disciplínu týkajúcu sa správania, ale aj tú na ľade. Kladiem dôraz na to, aby sme robili to čo treba a aby to malo maximálny úžitok," opísal Miklošovič svoju trénerskú filozofiu.

Pod Zdenom Cígerom pôsobil v rokoch 2006-2008 v Slovane Bratislava, neskôr aj v Cígerovej hokejovej akadémii, v ktorej je doteraz a tak nečudo, že si ho hlavný tréner vybral aj k národnému tímu. Vzájomná spolupráca im vyhovuje a ani 19-ročný vekový rozdiel nie je problém. "Zdeno má veľa skúseností. Veľa toho odohral ako hráč a získané poznatky prenáša na hráčov, ktorých vedie. Má veľmi dobré myšlienky a tie sa snažím podporovať. V niektorých veciach mám možno viac skúseností a tak sa snažím poradiť. Dopĺňame sa a napriek značnému vekovému rozdielu môžem povedať, že sme jedna krvná skupina. Ľudsky sme si sadli," priznal Miroslav Miklošovič.

S Cígerom sú zohraná dvojica a Miklošovič je pre hlavného trénera slovenského tímu veľkou oporou. Rokmi pôsobenia v rôznych súťažiach získal skúsenosti, ktoré sú užitočné aj pre Cígera. "Áno, dá si povedať. Myslel som si, že to s ním bude ťažšie, ale už aj ako hráč presvedčil, že je veľký profesionál. To isté môžem povedať aj o jeho trénerskej pozícii. Má svoje predstavy, ale vie počúvať aj druhých ľudí. Berie si z toho to najlepšie a snaží sa to používať aj v praxi," priznal Miklošovič.

Cíger je známy záľubou v rybárčení, k prírode má však blízko aj jeho asistent. "S manželkou máme chalupu a to je moja po hokeji druhá významná náplň života. Tam som naberal sily už ako hráč a pokračuje to aj počas mojej trénerskej profesie. Rád som tam trávil čas už keď sa budovala. Naberám tam nové sily do ďalšej práce. Pre mňa je pobyt v tomto prostredí priam blahodarný," povedal Miroslav Miklošovič s dodatkom, že je zručný aj v prácach okolo domu.

Podobne ako Cíger, aj Miklošovič má za sebou hráčsku kariéru. Nedotiahol to síce do NHL a dieru do sveta nespravil ani na reprezentačnej úrovni, ale vo svojich rokoch bol ceneným hráčom v najvyššej československej súťaži. Pôsobil v Slovane Bratislava, Dukle Trenčín i v Skalici, najlepšie obdobie však zažil v drese "belasých." V roku 1979 bol súčasťou tímu, ktorý získal pre Slovan prvý federálny titul. Miklošovič vytvoril údernú formáciu s Dušanom Žižkom a Milanom Mrukviom. Ešte v roku 1971 však jeho kariéru poznačila autonehoda. "S vtedajším spoluhráčom sme mali haváriu. Výsledkom bolo moje zlomené rameno i lakeť. Vyradilo ma to na pol roka, ale vďaka veľmi dobrým lekárom som sa dal dokopy a mohol som pokračovať," zaspomínal si Miklošovič, ktorý pre nepríjemnú udalosť možno prišiel o najväčší zážitok kariéry: "Bol som v širšom kádri pre olympiádu v Sappore 1972. O týždeň po tej havárii som mal ísť na, moderne povedané, herný kemp. Táto nehoda ma možno stála miesto na tej olympiáde. Vtedy však bolo veľké množstvo kvalitných hráčov, čiže konkurencia bola obrovská. Nuž, ktovie ako by to dopadlo."