Bratislava 12. marca (TASR) - Nové nariadenia sa zvyčajne neprijímajú pozitívne, tvrdí s triezvym pohľadom v súvislosti so Zákonom o športe predsedníčka Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu (SKrZ) Felicitas Babušíková. S nádejami očakávala prijatie a najmä uplatňovanie novej legislatívnej normy. Zatiaľ však u nej prevládajú negatívne pocity plynúce najmä z množstva vyvolaných otázok, na ktoré ešte niet odpovedí.

Norma nadobudla účinnosť od 1. januára 2016, jej novelizácia od 1. januára 2017. "Zatiaľ je ťažké komplexne sa vyjadrovať k zákonu o športe, lebo je tam veľa nových vecí a stále musíme študovať, že čo môžeme a čo musíme a čo ešte nevieme ako ďalej. Určite bude ešte veľa pripomienok, diskusia určite nie je ukončená. A kedy to tak bude, neodvážim si tipnúť," uviedla v rozhovore pre TASR.

Pre slovenské "kraso" priniesol zákon tak ako pre všetky športy svoje klady i zápory. V hnutí panovala istá ťažko definovateľná nádej v zlepšenie situácie, ktorú síce Babušíková ešte nestráca, no momentálny stav ju núti tvrdiť: "Vnímame to dosť negatívne, ale keď sú nové nariadenia, tak sa obyčajne neprijímajú pozitívne. Myslím si, že hlavne menšie zväzy, akým náš je, majú viac problémov ako veľké zväzy. Myšlienka na zjednotenie je určite dobrá, ale potrebuje ešte veľa doriešení, aby to všetko mohlo komplexne fungovať. A na to treba podľa mňa ešte nejaký čas, kde sa vychytajú chyby."

Omieľanou "mantrou" slovenského športu je otázka financií. Nízka štátna podpora, nezáujem kompetentných, to boli vždy základné piliere tejto kritiky. Krasokorčuliari oproti minulosti dostali financií viac, podľa informácií zverejnených na ich webe majú pre rok 2017 od ministerstva deklarovanú dotáciu príspevku vo výške 236.000 eur. "To je pozitívum, dostali sme vyššiu dotáciu ako v minulom roku, avšak 15 percent z tejto sumy zväz musí prerozdeliť na kluby. Nikto by sa nemal uspokojiť s objemom tzv. štátnych dotácií. Určite je treba venovať pozornosť marketingu a aj sponzorstvu, ale v dnešnej dobe nájsť sponzora je obtiažne. Iba ak máme nejakého bohatého priateľa alebo priaznivca."

Problémom sa javí zvýšenie byrokratickej zaťaženosti. "Prevládala nádej na zjednodušenie práce na sekretariáte, v účtovníctve, čo snáď príde, ale zatiaľ to tak necítime, lebo mnohé veci ešte nefungujú tak ako by mali. Máme pocit, že nám práce pribudlo. Elektronická komunikácia, napr. registrácia, má problémy. A pribudlo veľa nových nariadení, s niektorými zatiaľ nevieme, ako sa vyrovnáme. Ako príklad uvediem potrebu daňového priznania zákonného zástupcu maloletého športovca, ktorý dostal od zväzu dotáciu na športovú prípravu zo štátnych peňazí, ktoré sa zúčtujú cez zväz. Nevieme ako toto bude fungovať. V bežnom pracovnom živote zväzu pribudlo pocitovo viac práce a komplikovanie niektorých vybavovaní, míňame nesmierne množstvá kancelárskeho materiálu."

Mnoho športov muselo meniť stanovy, toto neobišlo ani SKrZ: "Písali sme nové stanovy podľa modelu KŠZ a napriek tomu ich musíme upravovať. My máme mnohé nariadenia v SKrZ poriadkoch a toto všetko musíme teraz vkomponovať do Stanov." Ďalším problémom pre SkrZ v súvislosti so zákonom je personálna otázka: "Asi najväčším problémom je funkcia kontrolóra. Ktorý zväz má činovníka, ktorý sa vyzná v danom športe a má súčasne ekonomické aj právnické vzdelanie? To bude veľký problém. Ďalší príklad. Na Valné zhromaždenie musí byť pozvaný zástupca športových odborníkov a zástupca pretekárov, ktorého si zvolia podpisovou akciou aspoň 50 členovia športových odborníkov a pretekárov. Zatiaľ netušíme, ako toto spraviť. Veď väčšina delegátov na Valnom zhromaždení sú zástupcovia pretekárov, pretože prevažnú väčšinu funkcionárov klubov a následne funkcionárov zväzu tvoria rodičia pretekárov. Náš zväz má momentálne iba jednu zamestnankyňu - generálneho sekretára, a keďže práce na zväze pribúda, je potrebné uvažovať o prijatí ďalšieho zamestnanca minimálne na polovičný úväzok, aby sa plnili povinnosti k spokojnosti oboch strán. Prijatím ďalšieho zamestnanca sa zväzu navŕšia náklady na mzdu a zákonné odvody."