< sekcia Šport

László Kubala o ocenenom otcovi: Na Slovensko nikdy nezabudol

Na snímke syn slovensko-maďarsko-španielskeho futbalistu a trénera Ladislava Kubalu László Kubala počas tlačovej konferencie v Sieni slávy slovenského futbalu v Bratislave 19. marca 2019. Foto: TASR/Dano Veselský

Jeho syna Lászlóa úprimne potešilo, že na hviezdu 50-tych rokov minulého storočia v krajine predkov nezabudli.

Bratislava 19. marca (TASR) - Na pondelkovom slávnostnom vyhlásení ankety Futbalista roka 2018 v Šamoríne uviedli in memoriam do Siene slávy slovenského futbalu (SSSF) legendárneho Ladislava Kubalu. Jeho syna Lászlóa úprimne potešilo, že na hviezdu 50-tych rokov minulého storočia v krajine predkov nezabudli.

Ladislav Kubala sa narodil 10. júna 1927 v Budapešti v slovensko-maďarskej rodine. Otec Pavol bol rodák z Martina, matka Anna Steczová mala slovensko-poľsko-maďarské korene. Počas hráčskej kariéry reprezentoval až tri krajiny - Československo, Maďarsko i Španielsko, v rokoch 1951 až 1961 bol na klubovej úrovni ikonou FC Barcelona. Unikátny driblér, ktorého viacerí odborníci prirovnávajú herným štýlom k Lionelovi Messimu, dopomohol katalánskemu veľkoklubu k štyrom majstrovským titulom. Z individuálnych prvenstiev čnie nad všetkými ocenenie pre najlepšieho hráča 20. storočia FC Barcelona.

Jeho podobizeň je neodmysliteľnou súčasťou štadióna Camp Nou už takmer desať rokov. Kubalovu sochu v barcelonskom futbalovom chráme slávnostne odhalili 24. septembra 2009. Podobný projekt sa chystá aj v Bratislave, zatiaľ však nemá reálne kontúry. "Som veľmi vďačný, že spomienky na môjho otca sú stále živé a nevyhasli. Mám radosť, že môžem byť na mieste, odkiaľ pochádzal. Na Slovensko nikdy nezabudol, často sa k nemu v spomienkach vracal," povedal László Kubala na utorkovej tlačovej konferencii v priestoroch SSSF.

Detstvo v rodine slávneho futbalistu nebolo podľa jeho slov ničím odlišné od toho, ktoré prežívali jeho rovesníci. Ale napríklad voľný pohyb na ulici bez upútania davu ľudí nebol možný. Kubala bol medzi fanúšikmi obľúbený nielen vďaka futbalovej jedinečnosti, ale aj pre vzácne charakterové vlastnosti. "Otec bol skvelý človek. Vždy sa snažil pomôcť každému, kto to potreboval, pretože sám sa v živote nie raz ocitol v ťažkej situácii a videl veľa nešťastia. Bol spoločenský, ale pritom jednoduchý a priateľský. Keď si aj s niekým 'nesadol', vyhýbal sa konfliktu a hroteniu vzťahov," spomínal na otca László Kubala.

V rokoch 1946 až 1948 pôsobil Kubala v Slovane Bratislava. Na Slovensko prišiel z Ferencvárosu Budapešť ako "mladé ucho", od starších spoluhráčov si do futbalového i osobného života vzal len to najlepšie: "V kolektíve veľmi rýchlo zapadol a bol obľúbený. Spoluhráči ho formovali nielen po futbalovej, ale aj ľudskej stránke. Nikdy si ich neprestal vážiť a vždy vravieval, že vďaka nim sa naučil to, čo vedel. Rád opakoval známu vetu, že bez spoluhráčov by sám nikdy nič nedosiahol."

László Kubala gény po otcovi nezdedil, na slávne priezvisko je však hrdý: "Samozrejme, že mi prinieslo aj nejaké úskalia, prevažujú však pozitívne skúsenosti. Poznajú ma v každom kúte sveta. Kdekoľvek ukážem občiansky preukaz, tak sa ma spýtajú, či som syn Ladislava Kubalu." Jeho otec po skončení hráčskej kariéry pôsobil ako tréner. Viedol viaceré kluby v Španielsku vrátane milovanej Barcelony, ale aj národné tímy Španielska a Paraguaja. Zomrel 17. mája 2002 v Barcelone.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.