Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Na olympijských hrách 1968 v Mexiku skončila šiesta a na ME 1969 v Aténach získala bronz.
Autor TASR
Bratislava 20. decembra (TASR) - Mária Mračnová mala počas pondelkového galavečera Športovec roka dvojnásobný dôvod na oslavu. Bývalá výborná skokanka do výšky totiž získala ocenenie Športová legenda presne v deň, počas ktorého si Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) pripomína 30. výročie svojho vzniku. A práve na ňom sa veľkou mierou podieľala.
V apríli 1990 zvolili Máriu Mračnovú za predsedníčku Olympijskej spoločnosti Slovenska (OSS), ktorá bola predchodkyňou Slovenského olympijského výboru (SOV) a neskôr SOŠV. Na ustanovujúcom zasadnutí SOV 19. decembra 1992 ju zvolili za podpredsedníčku organizácie a odvtedy pôsobila pri olympijskom hnutí. Za jej bohatú kariéru na športoviskách i funkcionárskym stolom ju Klub športových redaktorov ocenil titulom Športová legenda. "Kariéra bola dlhá a náročná. Pri športe som bola šestnásť rokov a pri olympijskom hnutí tridsať. K tomu ešte pribudlo šéfovanie atletickému zväzu ďalších štrnásť rokov. Bolo to naozaj vyčerpávajúce, ale krásne. Toto ocenenie je pre mňa naozaj pocta. Som hrdá, že sme položili pevné základy olympizmu založením Olympijskej spoločnosti Slovenska. Vlastne na tom doteraz stavia Slovenský olympijský a športový výbor svojimi olympijskými klubmi, ktoré máme po celom Slovensku, súťažami olympijských dní, fair play a realizovali sme sa aj v životnom prostredí. Je krásne, čo máme za sebou," povedala na slávnostnom galavečere.
Mračnová sa zapísala medzi veľké osobnosti československej aj slovenskej atletiky. Na olympijských hrách 1968 v Mexiku skončila šiesta a na ME 1969 v Aténach získala bronz. Na OH 1976 v Montreale obsadila štvrté miesto. Vtedy jej tesne ušla medaila, čo ju stále mrzí: "Určite áno. Veď ja som získala štvrté miesto aj na svetovej univerziáde a na majstrovstvách Európy. Ešteže sa mi na nich podarilo vybojovať aj ten bronz. Mrzí ma to najmä preto, že som na hrách v Montreale mala formu a vlastne som skočila tú latku a zaznel aj potlesk... Len nakoniec spadla," spomína na smolný moment. "Možno tomu chýbalo to, že som tam nemala trénera a po tom dlhom vypätí v súťaži som si už nevedela odhadnúť rozbeh a posunúť si ho dozadu. Tak, ako o mesiac neskôr v Třinci, keď som skočila 192 cm. Vtedy sa ešte nesmelo koučovať, teraz sa už na olympijských hrách môže. Takže verím, že to už majú športovci ľahšie," povedala.
Medzi najkrajšie spomienky zo športovej kariéry radí práve OH: "V Mexiku bežala prvýkrát s fakľou žena a privítanie našej výpravy na štadióne bolo neuveriteľné. V Montreale bolo zase pekné, že s olympijským ohňom bežal mladý pár a ten zapálil oheň. Vtedy som vedela, že to je už moja posledná olympiáda."
Posledná len ako aktívnej športovkyne, pretože v pozícii funkcionárky SOV zažila aj ďalšie. "Bolo pre mňa veľmi povzbudzujúce a motivujúce viesť našu prvú slovenskú výpravu na olympijských hrách v Atlante, pretože som vedela, čo všetko potrebuje športovec, aby podal čo najlepší športový výkon na olympijských hrách v ten deň, v ten daný moment. Som veľmi rada, že sme tam získali prvé medaily vďaka Jožkovi Göncimu, Miškovi Martikánovi a Slávovi Kňazovickému," dodala.
V apríli 1990 zvolili Máriu Mračnovú za predsedníčku Olympijskej spoločnosti Slovenska (OSS), ktorá bola predchodkyňou Slovenského olympijského výboru (SOV) a neskôr SOŠV. Na ustanovujúcom zasadnutí SOV 19. decembra 1992 ju zvolili za podpredsedníčku organizácie a odvtedy pôsobila pri olympijskom hnutí. Za jej bohatú kariéru na športoviskách i funkcionárskym stolom ju Klub športových redaktorov ocenil titulom Športová legenda. "Kariéra bola dlhá a náročná. Pri športe som bola šestnásť rokov a pri olympijskom hnutí tridsať. K tomu ešte pribudlo šéfovanie atletickému zväzu ďalších štrnásť rokov. Bolo to naozaj vyčerpávajúce, ale krásne. Toto ocenenie je pre mňa naozaj pocta. Som hrdá, že sme položili pevné základy olympizmu založením Olympijskej spoločnosti Slovenska. Vlastne na tom doteraz stavia Slovenský olympijský a športový výbor svojimi olympijskými klubmi, ktoré máme po celom Slovensku, súťažami olympijských dní, fair play a realizovali sme sa aj v životnom prostredí. Je krásne, čo máme za sebou," povedala na slávnostnom galavečere.
Mračnová sa zapísala medzi veľké osobnosti československej aj slovenskej atletiky. Na olympijských hrách 1968 v Mexiku skončila šiesta a na ME 1969 v Aténach získala bronz. Na OH 1976 v Montreale obsadila štvrté miesto. Vtedy jej tesne ušla medaila, čo ju stále mrzí: "Určite áno. Veď ja som získala štvrté miesto aj na svetovej univerziáde a na majstrovstvách Európy. Ešteže sa mi na nich podarilo vybojovať aj ten bronz. Mrzí ma to najmä preto, že som na hrách v Montreale mala formu a vlastne som skočila tú latku a zaznel aj potlesk... Len nakoniec spadla," spomína na smolný moment. "Možno tomu chýbalo to, že som tam nemala trénera a po tom dlhom vypätí v súťaži som si už nevedela odhadnúť rozbeh a posunúť si ho dozadu. Tak, ako o mesiac neskôr v Třinci, keď som skočila 192 cm. Vtedy sa ešte nesmelo koučovať, teraz sa už na olympijských hrách môže. Takže verím, že to už majú športovci ľahšie," povedala.
Medzi najkrajšie spomienky zo športovej kariéry radí práve OH: "V Mexiku bežala prvýkrát s fakľou žena a privítanie našej výpravy na štadióne bolo neuveriteľné. V Montreale bolo zase pekné, že s olympijským ohňom bežal mladý pár a ten zapálil oheň. Vtedy som vedela, že to je už moja posledná olympiáda."
Posledná len ako aktívnej športovkyne, pretože v pozícii funkcionárky SOV zažila aj ďalšie. "Bolo pre mňa veľmi povzbudzujúce a motivujúce viesť našu prvú slovenskú výpravu na olympijských hrách v Atlante, pretože som vedela, čo všetko potrebuje športovec, aby podal čo najlepší športový výkon na olympijských hrách v ten deň, v ten daný moment. Som veľmi rada, že sme tam získali prvé medaily vďaka Jožkovi Göncimu, Miškovi Martikánovi a Slávovi Kňazovickému," dodala.
