Liptovský Mikuláš 2. januára (TASR) - Pred desiatimi rokmi sa na olympijských hrách v Pekingu'2008 zrodil unikát. Slovenský slalom na divokej vode prevalcoval konkurenciu, zo štyroch možností sa trikrát postavil na zlatý piedestál. Unikát však nespočíval len v počte zlatých, ale aj v dlhoročnej dominancii slovenského slalomu na medzinárodnej scéne. Práve v Pekingu sa zavŕšila pozoruhodná etapa celej jednej generácie s rukopisom veľkých osobností, singlistu Michala Martikána, deblistov Pavla a Petra Hochschornerovcov a kajakárky Eleny Kaliskej.

Trojica viacnásobných olympijských medailistov, dovedna sedemkrát zlatých, pádluje v divokých perejách doteraz, desať rokov po Pekingu. Aktívny vek športovcov si predĺžili a poriadne natiahli aj preto, že veľa ďalších slalomárov na nich nedozrelo. Na zlaté medaily, okrem neúnavného Martikána, už v súčasnosti nemyslia. Hochschornerovcov ovplyvnilo vyradenie ich disciplíny z programu OH, Kaliská už musí rešpektovať aj svoj vek štyridsiatničky v slalomárskej rodine. Spomienky na Peking tak ožívajú intenzívnejšie, pretože sa stali učebnicovým príkladom, ako sa prepracovať na výslnie.

Peking bol jedinečný, fantastický, neopakovateľný. Takýchto prívlastkov by si zaslúžil aj viac, napríklad - neprekonateľný. Asi si ťažko predstaviť, že sa niektorá krajina presadí tak dominantne ako slovenská slalomárska výprava. Aj individuálne reťazenie medailí vzbudzovalo obdiv. Tretie zlato za sebou na OH ozdobilo Hochschornerovcov a táto séria už neprekonateľná aj zostane, iba ak by sa ich disciplína opäť na OH vrátila a narodili sa ďalší géniovia. "Bola to tretia naša olympiáda za sebou, s tretím zlatom, vedeli sme už ako to funguje, nič nás na nej neohúrilo, ani neprekvapilo," spomína si 'háčik' v lodi Pavol Hochschorner. "Aj divákov som registroval akosi menej, vládla taká vcelku pokojná atmosféra. Na ceste ku zlatu nás pribrzdila búrka, program sa natiahol. Je pravda, že sa ešte jazdilo o medaily na základe súčtu dvoch jázd a nám vtedajší systém vyhovoval. Teraz je už finále jednokolové, začínajúce od nuly, zvýšilo sa v ňom riziko. Vyniknúť môže každý, teoreticky pri zhode okolností aj slabší. Poradie ovplyvňujú náhody, smola, nevyspytateľná voda, meniace sa valce. Na niektorých kanáloch je to vždy len o šťastí."

Dominancia Hochschornerovcov pred desiatimi rokmi udierala do očí a deprimovala súperov. Pavol popísal viacero faktorov, ktoré sa pod ich vrcholnú formu podpísali. V súčasnosti však už zoraďuje aj všetko podstatné, čo ich obralo o radosť z pádlovania. "Zavážilo viacero skutočností. Po vyradení našej disciplíny z olympiády sme boli veľmi znechutení, no už aj predtým, keď sa o tomto ťahu uvažovalo, sme v motivácii upadali. Zavládol pocit, ako keď strácate zamestnanie, v ktorom sa vyžívate, a iné už nebude. V samotných pretekoch sa prejavil väčší nezáujem, akoby sa len povinne dojazdievalo. Síce sa neustále dúfa, že nastane zmena, no nás sa to viac-menej už nedotýka. Koniec kariéry sme si ešte neurčili, nestanovili sme si termín, no nemáme sa kam ponáhľať."

Teraz sa Hochschornerovci venujú slalomu viac zo zábavy. Pavol nepochybuje o tom, že keby deblistov z olympiády nevyradili, ich tréningy by vyzerali podstatne inak. "S tým súvisia aj financie, ako neolympijská disciplína sme veľa stratili. Na väčšie sústredenia už nechodíme, maximálne sa dostaneme do Talianska, nárokovať si môžeme len na menšie tréningové pobyty. Zhruba o polovicu sa nám sťažili podmienky. Uvidíme, ako dlho nás budú ešte v stredisku držať."

Získať tri zlaté na OH už bude ťažko v ľudských silách, aj keď Pavol Hochschorner si zároveň odpovedá slovami, ktovie, čo ešte vymyslí niekedy nová generácia. "Bola by to však maximálna zhoda okolností, takže príliš tomu neverím. Náš slalom sa k trom zlatým v Pekingu dopracovali akosi zákonite, bez nejakej náhody. S odstupom rokov si čoraz viac uvedomujeme, čo všetko sme dosiahli a koľko sme si odpracovali. Aj medaily u mňa doma som už oprášil, vyleštil a položil výraznejšie na poličku," zasmial sa.

Päť olympijských kovov, z toho dva zlaté, má od roku 1996 na svedomí neustále aktívna legenda Michal Martikán. V Pekingu priložil ruku k dielu presvedčivo, ako sa na technicky virtuózneho slalomára patrilo. "Prežíval svoj vrchol," označil Peking s vyšperkovanou formou jeho otec a tréner Jozef Martikán. "Nezabúdajme však, že pred Pekingom boli Atény, a tam mohol mať slovenský slalom tiež tri zlaté, keby Michala oň nepripravili. A spomenul by som aj Sydney s unikátnymi dvoma medailami v singloch pre Slovensko a dovedna taktiež s tromi kovmi. Takže nadvláda bola zrejmá a trvala dlhé roky."

Slovenský slalom udával trend vývoja a ako povedal Jozef Martikán, bol vždy minimálne o krok vpredu. "My sme vládli svetu hlavne v technike, to bolo známe a v tomto názory pretrvávajú v podstate dodnes. Míľové kroky vo vývoji urobila analýza. Stačí si niekoho natočiť na video, použiť viaceré kamery, rozkúskovať každý jeden detail, a potom ho spracovať a efektívne využiť. Ani sa nenazdáte, neuplynie mesiac a už z vašej prednosti ťaží niekto iný. Športová špionáž fungovala a aj bude, no z možností odbudlo, ťažko niečo nové pri pádlovaní vymyslieť. Teraz sa skôr spolieha na materiály, aby nahnali nejakú stotinku k dobru. Tým, že sa finále jazdí na jedno kolo, tak je to naozaj o nepatrných rozdieloch a aj sebamenšia výhoda sa veľmi cení."

Niekto by povedal, že slovenský vodný slalom už ustúpil zo slávy, no Jozef Martikán si to nemyslí. "V Riu sme mali zlato a striebro, ďalší od pódia neboli ďaleko, to nie je málo. Na druhej strane sa musíme zmieriť so skutočnosťou, že úspešná generácia končí a nahradiť by ju mala mladšia. V seniorskej kategórii sa však ťažšie presadzuje a akoby zabudla vyhrávať, napriek tomu, že sa vkladá do nej veľa, s podmienkami občas lepšími ako u seniorov. Poviem na rovinu, neverím, že sa niekedy v budúcnosti Peking zopakuje."

Podľa doterajších úspechov by sa mohol vodný slalom označovať aj nálepkou národný šport. "U nás v Liptovskom Mikuláši vďačíme najmä Dukle za novú lodenicu, trápi nás však samotný kanál, neistota s kubíkmi vody v ňom a ďalšie záležitosti, ktoré súvisia aj s bezpečnosťou," vyratúva nedostatky Jozef Martikán. "Len dúfam, že sa čoskoro dočkáme vratného kanála, ktorým by sa vyriešili problémy s prietokom. V Čunove zasa niet pri tréningoch kde oddychovať, chýba lodenica na relax. Svet nespí, zdokonaľuje sa aj v detailoch, pribúdajú nové kanály s modernými areálmi. Náš vodný slalom vzhľadom na úspešnosť by si zaslúžil väčšiu pozornosť, samotní pretekári urobili všetko, no len oni. Je to otázka pre iných, prečo nás pozorne nevypočujú. My nechceme stavať, ale len niečo už postavené zmodernizovať v prospech celého nášho športu."

Kajakárka Elena Kaliská od čias, keď v Aténach a Pekingu na olympiádach dominovala, skúšala ďalšie výzvy a dosť v príprave zmenila. Vtedajší jej tréner Peter Mráz ju pred ôsmimi rokmi doviedol v Pekingu druhý raz na absolútny vrchol, a to neopakovateľným spôsobom, stačí, keď sa spomenie náskok pred druhou v poradí. "Jej odstup 14,30 sekundy od konkurencie nemal obdobu a ani mať nebude," presvedčivo tvrdí Peter Mráz. "Už nikdy nikto s takýmto náskokom nezvíťazí. Na Peking sa spomína ako na olympiádu s jasnou slovenskou nadvládou. Generačne sme vtedy vyspeli a naplno žali všetky pocty. Práve tam sa zavŕšila zhruba desaťročná perióda, ktorá nám vyniesla hromadu medailí na olympiádach, majstrovstvách sveta a Európy."

Peter Mráz jednoznačne skonštatoval, že Peking sa už nebude opakovať. "Pri súčasnom systéme s jednou finálovou jazdou sa to dosť vylučuje. Konkurencia narástla, robí na sebe, poučila sa a naučila to podstatné. My v podmienkach stagnujeme, ešte dobre, že by mal v Košiciach do troch rokov vyrásť aspoň tréningový kanál, ktorý by zvýšil naše súčasné obmedzené možnosti."

V roli prezidenta zväzu si na Peking spomína Ivan Cibák a oprávnene o ňom hovorí ako o neopakovateľnom sviatku slovenského slalomu. "Zážitok to bol obrovský a unikátny. Nebol o náhode, tvrdo sme na ňom zapracovali, aby sa prejavil v plnej miere. Aj predtým sa však darilo, v Aténach na olympiáde nás o tretie zlato pripravila veľká nespravodlivosť na účet Michala Martikána. Zlatá generácia dosiahla obdivuhodné úspechy a v Pekingu bola v najlepšom veku. Zužitkovala všetky podstatné okolnosti, počasie s búrkou, dvojkolové súčty časov, zlyhania súperov a formu, ktorú si perfektne načasovala."