Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Šport

Kulturista Horváth: Každý vrcholový športovec vie, aké sú možnosti

Jaroslav Horváth, kulturista z Košíc, amatérsky majster sveta v r. 1997 a absolútny majster sveta v r. 1999. Foto: Foto TASR - S. Písecký

Bývalý slovenský profesionál Jaroslav Horváth vie, aké je to súťažiť s "ťažkotonážnikmi," napriek tomu si vždy zachoval esteticky atraktívnu postavu a na súčasné dianie má jasný názor.

Bratislava 24. novembra (TASR) - Doping, zakázané prostriedky, nepovolené látky. Výrazy, ktoré sa vyskytujú v každom športe, v niektorých však viac. Takým je profesionálna kulturistika, na ktorú sa časť verejnosti pozerá cez prsty. Bývalý slovenský profesionál Jaroslav Horváth vie, aké je to súťažiť s "ťažkotonážnikmi," napriek tomu si vždy zachoval esteticky atraktívnu postavu a na súčasné dianie má jasný názor.

Kulturistika má povesť jedného z najťažších športov, ktorý jedna skupina miluje a druhá ním pohŕda. Profesionálne súťaže plné neprirodzene objemných súťažiacich zaváňajú dopingom, ktorý je stále citlivou témou. "To sú štipľavé otázky a na túto tému sa mi neodpovedá ľahko. Vo všeobecnosti je známe, že keď človek súťaží na MS, ME alebo medzi profíkmi, tak je ťažké konkurovať najlepším. Nehovorím za seba, ale niekedy pretekári siahnu po nedovolených prostriedkoch. Existujú spôsoby, ktoré uľahčujú cestu k vrcholovej forme, ale nie sú stotožnené so zdravým životným štýlom," konštatoval Horváth pre TASR.

Jeden z historicky najúspešnejších slovenských kulturistov si získal mnoho priaznivcov nielen vypracovanou postavou, ale aj triezvymi názormi. Tými sa prezentoval počas aktívnej kariéry a nič sa na tom nezmenilo ani po nej. Aj o užívaní nedovolených prípravkov, tak typickom pre vrcholovú kulturistiku, si myslí svoje: "Doping je v každom športe, nielen v kulturistike. Každý vrcholový športovec vie, aké sú možnosti. V kulturistike však užívanie dopingu dosť kričí. Postava a svalové objemy sa dostávajú do veľkých extrémov. Aj "čistým" spôsobom sa dá vypracovať istá výkonnosť, ale nie do takých objemov, aké "letia" na veľkých súťažiach. Ďalším športom s veľkým príznakom dopingu je vzpieranie. Nie je možné, aby človek dostal nad hlavu viac ako trojnásobok svojej hmotnosti. Do veľkej miery sa dá športovať "čisto," ale podľa mňa je namočený každý jeden vrcholový šport."

Horváth získaval na súťažiach body najmä za súmernosť, pózovanie či sympatické vystupovanie a často sa umiestnil aj pred výrazne ťažšími borcami. Pôsobil ako posledný mohykán kulturistickej estetiky. "Nedominoval som obrovskými svalovými objemami, ale bol som zástanca tej peknej kulturistiky. Zameral som sa na to, aby rozhodcovia vnímali moju postavu ako symetricky rozloženú a esteticky peknú. Ja som si medzi profesionálmi pripadal ako chlapec z kúpaliska. Ako jeden z mála som bol "čistý," no moji súperi mali abnormálne rozmery."

Hoci na pódiu často stál s najmohutnejšími kulturistami planéty, názormi sa od nich líšil. O svojej účasti v hlavnej kategórii najprestížnejšej súťaže Mr. Olympia v roku 2002 vyhlásil, že bol jediný "čistý" súťažiaci. Snaha o pozitívny imidž tohto športu je z jeho slov zrejmá aj dnes. "Môj názor na súčasnú kulturistiku je iný, než v časoch, keď som súťažil. Uberá sa nie dobrým smerom. Súťaže v kategóriách ako men's physique či bikiny fitnes chcú dostať kulturistiku späť k tomu zdravšiemu smeru. Nie som zástanca veľkých svalových objemov, ale peknej a estetickej postavy. Myslím si, že kulturistika sa bude uberať spôsobom, keď už nebudú také dôležité svalové objemy, ale niečo iné. Možno je iba otázka času, keď vrcholovú kulturistiku vymenia trebárs za "fyzikov." Verejnosť, ktorá chodí do fitnes centier, usúdi, že toto je ľahšie dosiahnuteľné, navyše zdravou formou. Ale keď sa ľudia prídu pozrieť na súťaž takzvaných profesionálov, tak to je už extrém," uviedol.

Za kategórie budúcnosti považuje tie, v ktorých sú nároky na svalové objemy výrazne menšie. Ide najmä o čoraz populárnejšie men's physique, alebo ženské bikiny fitnes. "Omnoho krajšia bola kulturistika v sedemdesiatych rokoch. Vtedy išlo najmä o úzky pás, pekný "V" tvar chrbta, estetické ruky. Ak nastane zlom, tak sa podľa mňa kulturistika vráti do týchto čias," uviedol 46-ročný Horváth, ktorý už viackrát vyhlásil, že by sprísnil dopingové testy.

Súťaženie definitívne zanechal po štyridsiatke, prednosť dostali rodina a zdravie. Dianie v športe, ktorému zasvätil život, pozorne sleduje a na jeho postave by laik ani nezbadal, že už nesúťaží. Naďalej sa udržiava v kondícii i solídnej forme. "Dnes cvičím pre radosť. Je však pravda, že často mám "mrle," že sa vrátim. Ale kategórie masters nie sú pre mňa. Chcem, aby si ma ľudia pamätali takého, aký som odchádzal zo scény. Teraz sa venujem svojim klientom, ktorí sú spokojní a ja tiež," zdôraznil Jaroslav Horváth.