Bratislava 10. marca (TASR) - Slovenský stolný tenis registruje približne dvanásťtisíc členov a takmer osemsto klubov, čím sa podľa početnosti radí do prvej päťky športových zväzov v krajine. Napriek tomu vyšle na májové majstrovstvá sveta do Paríža iba deviatku pretekárov, pričom časť z nich bude reprezentovať na vlastné náklady. Ako pre TASR povedal prezident Slovenského stolnotenisového zväzu (SSTZ) Zdenko Kríž, situácia sa môže v nasledujúcich mesiacoch ešte zhoršiť v úplnej funkčnosti nového modelu financovania športu zo strany štátu.

"Stolný tenis sa hrá prakticky vo všetkých kútoch Slovenska, pretože z hľadiska organizácie a nákladov nepatrí medzi náročné športy. Venuje sa mu mládež od päť, šesť rokov do vysokého dôchodkového veku. Máme veteránov, ktorí hrajú stolný tenis do 90 rokov. Z hľadiska členskej základne a počtu klubov patrí stolný tenis na Slovensku do prvej päťky. Z hľadiska financovania, ak by sme si zobrali dotácie zo štátneho rozpočtu za prvý polrok 2013, tak je na 11. mieste. Pokiaľ ide o výsledky, tak u mládeže je to dobré, u dospelých je kvalitných výsledkov pomenej. Negatívom je, že napriek snahe šiestich hráčov sa ani jeden nekvalifikoval na OH 2012 do Londýna. Jeden bol prvým náhradníkom, ale nakoniec nehral. Výhodou stolnotenisového zväzu je, že vlastní Národné stolnotenisové centrum v Bratislave, kde má stánok síce starý, ale vlani zrekonštruovaný. Je to výhoda oproti iným športom," stručne charakterizoval situáciu zväzu jeho predseda.

Peňazí na činnosť zväzu ubudlo

SSTZ pracuje v prvom polroku 2013 s celkovým rozpočtom 187.800 eur, čo je menej ako v rovnakom období vlani. "Z toho ide na športovo-talentovanú mládež 82.000 eur. Vďaka tomu dokážeme zabezpečiť reprezentáciu Slovenska a pre mládež môžme vytvoriť veľa podujatí, nielen domácich ale aj medzinárodných. Sme jediný štát na svete, ktorý robí Slovak Open juniorov (koncom mája) a Slovak Open kadetov (november), obe sú súčasťou svetovej série, čiže dvakrát do roka tu máme svetovú špičku v juniorskej a kadetskej kategórii. Nikto iný nerobí tieto dve podujatia osobitne. Samozrejme na mládež dávame oveľa viac ako tých 82.000, to je iba suma zo štátneho rozpočtu. Na turnaje, ktoré spomínam, si peniaze musíme zohnať sami od sponzorov. Taktiež aj účastníci si niečo zaplatia. Do mládeže dávame aj všetky peniaze z registračných poplatkov," uviedol Kríž.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Zväz tak zatiaľ vie pokryť základné potreby, no otázkou je, ako sa situácia zmení po zavedení nových pravidiel prerozdeľovania štátnych dotácii v druhom polroku. "Všetky zväzy sú momentálne v rozpočtovom provizóriu, pretože majú rozpočty schválené iba na prvý polrok. Takže keď porovnám vlaňajšok s prvým polrokom 2013, tak peňazí je menej. Hlavný problém však je, že dnes nikto nevie, aký bude vzorec na výpočet dotácie na druhý polrok. Súčet môže byť ešte nižší, približne rovnaký, alebo možno aj vyšší. Bohužiaľ ešte stále prebiehajú rokovania o úprave vzorca, podľa ktorého bude Ministerstvo školstva vedy, výskumu a športu vyratúvať druhý polrok."

Nová koncepcia je tŕňom v oku u viacerých športových zväzov. Krížovi prekáža najmä kritérium popularity a špeciálne spôsob jeho merateľnosti, respektíve nemerateľnosti. "Vedú sa o tom vášnivé debaty, o kritériách, váhe kritérií a ako tie kritéria vyrátať. Špeciálne problémový bod je popularita športu. Veľa zväzov namieta, že je to nemerateľné alebo ťažko merateľné kritérium, ktoré veľmi subjektívne a vo vzorci veľmi výrazne ovplyvňuje výsledok. Rokovania o výpočte dotácií sa vedú už viac ako dva roky. Z hľadiska stolného tenisu je to ako na hojdačke. Už bol taký vzorec, že sme mali dostať raz toľko finančných prostriedkov a bolo aj také, že iba polovicu. Toto len ilustruje aké široké sú mantinely rokovaní. My sme hlavne nespokojní s tým kritériom popularity, pretože tá sa nedá objektívne odmerať a robiť popularitu na základe verejnej mienky je veľmi pochybné a nezdá sa nám to spravodlivé," zdôvodnil Kríž a pridal aj prirovnanie. "Ani štátny rozpočet sa nerobí podľa prieskumu verejnej mienky, to by to tu vyzeralo inak."

Sponzori veľký záujem podporovať stolný tenis nemajú

Ďalším spôsobom financovania sú sponzorské peniaze. Tých je však na Slovensku pramálo a Kríž tvrdí, že to bude stále horšie a horšie keďže hospodárska kríza výrazne dopadla na šport až vlani a v prebiehajúcom roku. Stolnotenisový zväz má aspoň výhodu, že už niekoľko rokov spolupracuje s firmami, ktoré zabezpečujú materiálovo-technické vybavenie: "Sponzori sa hľadajú ťažko, ale je to prirodzené, veď kde začať šetriť? Všetky športy vrátane SOV majú problém so získaním sponzorov a nevyzerá to, že by sa v krátkom čase situácia nejako zmenila. Stolnotenisový zväz nemá roky hlavného sponzora, máme však niekoľko menších a máme dlhoročných materiálových sponzorov. Väčšina sponzorov je pritom koncentrovaná na konkrétne podujatia."

Situácia však nie je kritická len na Slovensku, ale celosvetovo. "Dám príklad z vlaňajších ME, keď polovica zväzov neposlala plné počty výprav, niektoré zase neposlali kategóriu žien a podstatne znížili aparát ľudí na ME. Na niektoré podujatia je problém vôbec nájsť organizátora, pretože ten nezoženie sponzorov. Európska stolnotenisová únia (ETTU) tak pravdepodobne zruší turnaj TOP 12, ktorý má dlhoročnú tradíciu. Na tento ročník sa totiž stále nenašiel organizátor," načrtol Kríž nelichotivú situáciu.

Podobný problém musel riešiť SSTZ práve v tomto období. Na blížiace sa májové ME v Paríži nakoniec vyslal deväť reprezentantov, no časť na vlastné náklady. "Pôjdu tam piati muži a štyri ženy. Situácia však dospela tak ďaleko, že aj do reprezentácie sme museli zaviesť prvok vlastné náklady. Zväz tak zaplatí troch a troch a ostatní môžu ísť, ale musia si to uhradiť sami. Do Paríža tak ide na vlastné náklady napríklad Thomas Keinath, ktorý bol donedávna slovenským hráčom číslo jeden. Samozrejme, ak by ten športovec dosiahol nadštandardné výsledky, tak by sa mu peniaze refundovali."